Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-92-2013.pdf
PDF · 100.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/92/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140
v konaní zastúpený Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom so sídlom Grösslingová 10, Bratislava proti žalovanému: S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., X.. P. XXXX/XX, o zaplatenie 8 411,09 s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 3 931,15 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti 15,40 % úroku ročne zo sumy 2.112,66 eur od 13.11.2012 do zaplatenia z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca svojím návrhom doručeným súdu dňa 6.12.2012 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 411,09 eur, 15,40% úrok z úveru ročne zo sumy 2 112,66 eur od 13.11.2012 do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania ročne zo súm 2 112,66 eur od 13.11.2012 do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 2 588,86 eur od 13.11.2012 do zaplatenia a 25% úrok ročne zo sumy 351,50 eur od 1.10.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.6.2002 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá Zmluva o bežnom účte, na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet špecifikovaného čísla. Na základe Zmluvy o ČSOB osobnom spotrebiteľskom úvere č. BR2/24185/001 uzatvorenej dňa 28.7.2003 právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3 319,39 eur (100.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach po 115,52 eur (3 480,14 Sk), prostredníctvom svojho bežného účtu. Prvá splátka úveru bola splatná 28.8.2003 a posledná splátka bola splatná 28.7.2008. Vzhľadom na neplatenie splátok predmetného úveru žalobca oznámením adresovaným žalovanému vyhlásil úver za splatný. K 30.9.2012 bol na bežnom účte žalovaného debetný zostatok -351,50 €, ktorý sa úročí debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25% ročne. Dlh žalovaného z úveru k 12.11.2012 predstavuje sumu 8 059,59 eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny úveru vo výške 2 112,66 eur, z úroku vo výške 2 588,86 eur, z úroku z omeškania vo výške 3 358,07 eur. Suma dlžnej istiny úveru vo výške 2 112,66 eur je naďalej úročená úrokom z úveru (15,40% ročne) a úrokom z omeškania, ktorým je úročený aj dlžný úrok z úveru vo výške 2 588,86 eur.
Na výzvu súdu žalobca prípisom z 20.5.2013 doplnil svoje skutkové tvrdenia, keď uviedol, že ku dňu zosplatnenia úveru (29.7.2004) predstavovala výška nezaplatenej istiny úveru sumu 2 177,91 eur, nezaplatený úrok z úveru dosiahol výšku 28.75 eur a úrok z omeškania sumu 77,20 eur. Súčasne uviedol, že žalovaný bol v omeškaní odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, teda od 30.7.2004, pričom
kapitalizovaný úrok z omeškania až do 12.11.2012 je súčasťou žalovanej sumy. Úročenie úroku z úveru úrokom z omeškania odôvodnil poukazom na rozhodnutia iných súdov.
Súd rozsudkom zo 7.6.2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 931,15 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000,85 eur od 13.11.2012 až do zaplatenia a 25 % úrokom ročne zo sumy 351,50 eur od 1.10.2012 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 400,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ďalším výrokom súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 3 931,15 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti 15,40 % úroku ročne zo sumy 2.112,66 eur od 13.11.2012 do zaplatenia zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Priznaná časť nároku žalobcu vo výške 3 931,15 eur pozostáva, po čiastočnej úhrade žalovaným, zo zostatku dlžnej istiny (dlžných splátok istiny úveru a úroku z úveru) vo výške 2 000,85€, ako aj z dlžného úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (k 29.7.2004) vo výške 77,20 eur, z úroku z omeškania od 30.7.2004 do 28.12.2004 vo výške 82,70 €, z úroku z omeškania od 29.12.2004 do 12.11.2012 vo výške 1 418,90 € a debetu vo výške 351,50 eur. Súd zamietajúcu časť výroku rozsudku odôvodnil aj tým, že úročenie úroku z úveru (vyčísleného žalobcom vo výške 2 588,86 eur) úrokom z omeškania je neprípustné, keď úrok je s poukazom na § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky rovnako, ako úrok z omeškania. Navyše, v danom prípade súd dospel k záveru, že žalovaný, okrem úroku z úveru zahrnutého v dlžných splátkach, nie je v omeškaní s úhradou žiadnej inej sumy titulom úroku z úveru.
Krajský súd v Nitre na základe odvolania žalobcu proti zamietajúcej časti výroku rozsudku zo 7.6.2013 uznesením zo 17.4.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o trovách konania a vec v týchto častiach vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s konkrétnymi ustanoveniami zmluvy účastníkov, vrátane Obchodných podmienok. Konštatoval, že napadnutý rozsudok nedáva odpovede na odvolacie dôvody žalobcu, keďže v ňom absentuje náležité právne zdôvodnenie prijatých záverov. Pokiaľ súd vzhliadne niektorú zo zmluvných podmienok neprijateľnou, v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. aj bez návrhu vo výroku svojho rozhodnutia túto zmluvnú podmienku výslovne uvedie.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Po zrušení zamietajúcej časti výroku v poradí prvého rozsudku, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy vo výške 4 479,94 eur spolu s 15,40 % úrokom ročne zo sumy 2.112,66 eur od 13.11.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,81 eur a sumy 2 588,86 eur, a to od 13.11.2012 do zaplatenia.
Súd opäť vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Z dôvodu, že podanie žalovaného z 31.5.2013 doručené súdu, ale aj žalobcovi, nemá náležitosti uznania dlhu, keď sa v ňom nespomína ani výška a ani dôvod dlhu, súd s poukazom na odvolací dôvod žalobcu opätovne tieto podania žalovaného podľa ich obsahu nepovažuje za uznanie dlhu podľa § 558 OZ. Navyše žalobca nepreukázal ani vedomosť žalovaného podľa druhej vety § 558 OZ, preto v danom prípade súd opäť dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku pre uznanie podľa § 153a O.s.p.
Zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. BR2/24185/001 zo dňa 28.7.2003 mal súd za preukázané, že Československá obchodní banka, a.s. vo veci jej organizačnej zložky - ČSOB, a.s. , pobočka zahraničnej banky v SR ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili úverovú zmluvu, ktorou sa nahrádza skoršia Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.6.2002 s totožným číslom zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru
vo výške 100 000,- Sk, ktoré prostriedky žalovaný čerpal 28.6.2002. V zmysle čl. III úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver, alebo jeho časť sa budú úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,40% p.a., pri RPMN 7,9%. V zmysle čl. IV úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úroky a istinu úveru v mesačných anuitných splátkach, vždy 28. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 28.08.2003 a posledná 28.07.2008. Prvá až predposledná anuitná splátka mala byť splácaná po 3 480,14 Sk mesačne a posledná splátka vo výške 3 480,01 Sk. Pre prípad nedodržania termínov a výšky splátky sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 15% ročne z dlžných súm.
Žalovaný si neplnil riadne povinnosti z úverovej zmluvy, keď žalobcovi do 28.7.2004 namiesto 1 386,24 eur (12 x 115,52) uhradil nepravidelnými splátkami sumu 543,29 eur, ktorú žalobca podľa špecifikácie na čl. 42 zúčtoval na istinu úveru, úrok z úveru a poplatky. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením dohodnutých splátok, veriteľ v súlade s bodom 10.1 písm. d/ Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery žalovanému prípisom z 29.7.2004 oznámil, že celú svoju pohľadávku z úveru čerpaného žalovaným vyhlásil za splatnú. Súčasne žalovaného vyzval na zaplatenie celej zvyšnej sumy vo výške 68 830,20 Sk do 8.8.2004. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené 3.8.2004. Žalovaný po zosplatnení úveru veriteľovi uhradil v období od 29.11.2004 až do 28.12.2004 sumu 205,81 eur, ktorú žalobca zúčtoval na istinu úveru a úrok z úveru. Podľa špecifikácie žalobcu na čl. 42 dlh žalovaného k 28.7.2004 predstavoval úhrnom sumu 2 283,86 eur, ktorá pozostávala z istiny úveru vo výške 2 177,95 eur, úroku z úveru vo výške 28,75 eur, úroku z omeškania vo výške 77,20 eur.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lexspecialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok z typovej (spotrebiteľskej) zmluvy podľa§ 23 zákona č. 634/1992 Zb. , § 2 písm. a/, b/ , § 3 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalovaný ako dlžník (spotrebiteľ) a žalobca ako veriteľ uzavreli v súlade s § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. dňa 28.7.2003 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou nahradili (§570 OZ) pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 28.6.2002, na základe ktorej žalobca žalovanému dohodnutým spôsobom poskytol spotrebiteľský úver vo výške 100.000,-Sk (3 319,39 Eur). Žalovaný podľa nového záväzku z úverovej zmluvy z 28.7.2003 bol povinný veriteľovi splácať čerpaný úver pravidelnými mesačnými anuitnými splátkami, pričom prvá splátka bola splatná 28.8.2003 a posledná splátka dňa 28.7.2008. Žalovaný podľa špecifikácie na čl. 42 uhradil žalobcovi do zosplatnenia úveru v období od 29.7.2003 do 28.7.2004 úhrnom sumu 543,29 eur a po zosplatnení úveru uhradil ešte sumu 205,81 eur, teda úhrnom žalobcovi uhradil sumu 749,10 eur, ktorú žalobca zúčtoval vo výške 260,53 € na istinu úveru, na úrok z úveru vo výške 475,30 € a na poplatky zúčtoval sumu vo výške 13,27 eur. Akú sumu žalovaný uhradil žalobcovi titulom skoršej úverovej zmluvy žalobca neuviedol a ani to nevyplýva z predložených listinných dôkazov, keď podľa špecifikácie na čl. 42 spisu bol k 28.8.2003 zostatok úverovej istiny už len vo výške 2 373,19 eur, pričom žalovaný čerpal úver vo výške 3 319,39 eur. Žalobca v súlade s § 565 OZ, vzhľadom na bod 10.1 písm. d/ Obchodných podmienok, vyhlásil dovolenú predčasnú splatnosť úveru k 29.7.2004, ku ktorému dňu dlh žalovaného predstavoval sumu 2 283,86 eur (špecifikácia na čl. 45), v ktorej sume je zahrnutá nielen dlžná úverová istina, ale aj predčasne zosplatnená istina, istina celkom vo výške 2 177,91 eur, ako aj dlžný úrok z úveru vo výške 28,75 eur a úrok z omeškania 77,20 eur.
Podľa nezmeneného názoru súdu je úročenie iných súm než istiny úveru úrokom z úveru neprípustné, a tak je neprípustné aj úročenie sumy úroku z úveru (zahrnutého v dlžných splátkach) ďalším úrokom z úveru. Aj úrok z úveru a aj úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky (§121 ods. 3 OZ), ktoré sa ďalej neúročí. Úrok z úveru vyjadruje „cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky, a to až do konečnej splatnosti úveru. Úrokom z úveru sa úročí len istina čerpaného úveru, teda neúročia sa ním ani poplatky, či úrok z úveru, hoci by tieto boli aj po lehote splatnosti. Splatné neuhradené úroky a splatné neuhradené poplatky, ktoré sa prípadne pripíšu k istine úveru sa však neúročia úrokom z úveru, keďže je neprípustné reťazenie úroku z úroku. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz, bez ohľadu či ide o úrok z úveru alebo úrok z omeškania, pretrváva aj naďalej s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Preto je na jednej strane bez významu zmluvná podmienka uvedená v čl. V zmluvy z 28.7.2003, podľa ktorej sa úroky neuhradené v termíne splatnosti budú (neprípustne) úročiť len úrokom z omeškania, avšak na strane druhej je aj z tejto zmluvnej podmienky zrejmé, že úročenie úroku z úveru ďalším úrokom z úveru je neprípustné.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovaného spotrebiteľa námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v jeho zostávajúcej časti.
Pokiaľ žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizoval, až na úhradu sumy 205,81 eur, úhradu dlhu, od 9.8.2004, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti predčasne zosplatnenej pohľadávky veriteľa bol žalovaný v omeškaní s jej úhradou, pričom s úhradou dlžných splátok bol v omeškaní už pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Od uvedeného dňa (9.8.2004) začala veriteľovi žalovaného plynúť štvorročná premlčacia doba práva na úhradu predčasne zosplatného úveru podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňom 9.8.2008, pričom premlčacia doba práva na úhradu splátok splatných pred vyhlásením predčasnej splatnosti dňa 29.7.2004 uplynula ešte skôr. Keďže žalobca doručil súdu žalobný návrh dňa 6.12.2012, doručil ho súdu nielen po uplynutí premlčacej doby práva na úhradu predčasne zosplatneného úveru, ale aj po uplynutí premlčacej doby práva na úhradu úveru zo zmluvy uzavretej 28.7.2003, podľa ktorej ostatná splátka úveru, teda konečné splatnosť úveru bola dohodnutá na 28.7.2008, nebyť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom. Nárok žalobcu na úrok z omeškania za omeškanie žalovaného spred 9.8.2008 je taktiež
premlčaný, keďže do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 393 odst. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. Aj keď premlčanie úroku z úveru môže plynúť samostatne, je nepochybné, že sa premlčí, pokiaľ dôjde k premlčaniu záväzku dlžníka vrátiť z dôvodu úveru poskytnuté peňažné prostriedky, s poukazom na svoj akcesorický charakter. V danom prípade bola v zmluve o úvere upravená splatnosť úroku z úveru tak, že v každej mesačnej anuitnej splátke bola popri splátke istiny úveru zahrnutá aj splátka dohodnutého úroku z úveru, a tak v danom prípade aj premlčacia doba práva veriteľa žalovaného na úrok z úveru uplynula z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti najneskôr dňom 9.8.2008.
S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu aj v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 4 479,94 eur spolu s 15,40 % úrokom ročne zo sumy 2.112,66 eur od 13.11.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,81 eur ako aj zo sumy 2 588,86 eur, a to od 13.11.2012 do zaplatenia zamietol z dôvodu premlčania.
V celom konaní bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny, v časti úroku z úveru a úroku z omeškania (46,73%) je úspechom žalovaného (53,27%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., s prihliadnutím na § 224 ods. 3 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.