Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-27-2014.pdf
PDF · 93.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: JMH INVEST, s.r.o., Michalovce, IČO: 36 178 683, so sídlom Námestie Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., IČO: 47 236 183, Štefánikova 8, 071 01 Michalovce proti žalovanému: N. D., T.. XX.X.XXXX, H. D. T. U., W. XXXX/XX o zaplatenie sumy 48,30 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 48,30 eur z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 48,30 eur od 8.1.2014 do 11.1.2014 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
V predmetnej právnej veci sa právny predchodca žalobcu podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 48,30 eur od 30.6.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že žalovaný užíval v období január až marec 2011 byt Č.. X T. O. W. XXXX/ AX D. D. T. U. bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, teda sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, ktorý bo v tom čase správcom bytu. Žalovaný neuhradil časť nedoplatku na ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie január až marec 2011 v sume 48,30 eur.
Žalovaný uviedol, že si nie je vedomý podlžnosti voči žalobcovi z dôvodu, že neobdŕžal žiadnu poštovú zásielku, ktorá by ho upovedomila, že má dlh, ak by o tom vedel, tak by ho na písomnú výzvu uhradil, aby predišiel komplikáciám ako sú exekučné a platobné rozkazy. Ďalej uviedol, že dlh zaplatí, aby nedošlo k ďalším nedorozumeniam.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, uznesením o zmene účastníkov konania, písomným vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaného a predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 29.5.2012 za obdobie január až marec 2011, výška nedoplatku žalovaného za poskytnuté služby bola ku dňu 30.4.2012 v sume 48,30 eur.
Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.4.2014 č. k. 13C/27/2014-40 súd pripustil zmenu účastníkov konania a to tak, že do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu JUDr. Ján Ninčák, správca konkurznej podstaty úpadcu Mestský bytový podnik, a.s., v konkurze, IČO: 36 473 243 so sídlom Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou vstúpil nový žalobca JMH INVEST, s.r.o., Michalovce, IČO: 36 178 683 so sídlom Námestie Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, čím je daná aktívna legitimácia terajšieho žalobca na základe postúpenia pohľadávky.
V priebehu konania žalobca z dôvodu úhrady istiny 48,30 eur žalovaným po vydaní platobného rozkazu zobral žalobu v tejto časti späť a navrhol konanie zastaviť s tým, že v ďalšom trvá na priznaní príslušenstva, keďže návrh bol podaný dôvodne ako aj na priznaní trov konania.
Žalovaný uviedol , že je pravdou, že užíva predmetný byt na G. W. s tým, že do konca roku 2010 bol správcom Mestský bytový podnik. Nájomné zmluvy mali uzatvárané na dobu určitú vždycky na pol roka a vždycky pred uplynutím tejto doby nájmu sa nájom predlžoval. Nestalo sa tomu tak na konci roka 2010, kedy už mal Mestský bytový podnik problémy a potom až následne v apríli 2011 ich navštívili pracovníci Mesta Vranov nad Topľou a uzatvorili s nimi zmluvu o nájme na predmetný byt ktorou zmluvou disponuje a do najbližšieho pojednávania ju súdu predloží. Čiže podľa jeho vedomostí takmer všetci nájomníci v predmetnom bytovom dome za obdobie, ktoré žalobca udáva, že nemal pokryté nájomnou zmluvou, bývali bez nájomnej zmluvy, lebo nevedeli s kým sa skontaktovať a bol v tom tak povediac neporiadok. Čo sa týka vyúčtovania z ktorého vznikol nedoplatok, ktorý si od neho žalobca uplatňuje, tak predmetné vyúčtovanie mu nebolo nikdy doručené, toto prvýkrát videl, až keď mu bola prvýkrát doručená žaloba spolu s prílohami zo súdu, hneď nato uhradil predmetnú istinu. Poukazuje však nato, že disponuje vyúčtovaniami za predmetný byt za skoršie obdobie, v zmysle ktorých mal za rok 2010 preplatok 19,41 eur, tak to bolo potom uvedené aj na tom vyúčtovaní, ktoré mu nebolo doručené a potom bol vyúčtovaný celkový zostatok za rok 2011 a z toho dôvodu vznikol nedoplatok. Predmetné vyúčtovania ktoré súdu predkladá, tieto mu boli vždycky doručené, tzv. domovým dôverníkom alebo domovníkom osobne. Tak to bolo zaužívané aj u ostatných nájomníkov. Vyúčtovanie, na základe ktorého si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy, mu nebolo nikdy doručené. Tak ako už uviedol oboznámil sa s ním až po tom, čo mu bolo doručené zo súdu. V predmetnom byte býva asi od roku 2008. Doma disponuje všetkými zmluvami za predmetné obdobie okrem toho, ktoré je predmetom tohto konania. Teda prvé tri mesiace roku 2011.
Zo žalovaným predložených listín súd zistil, tomuto bol vyúčtovaním vyúčtovaný ku dňu 30.4.2011 preplatok v sume 19,41 eur a taktiež predložil nájomnú zmluvu zo dňa 31.12.2010, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným a J. D. ako nájomcami na dobu určitú do 30.6.2011, no predmetná zmluva nie je podpísaná ani jedným z nájomcov.
V písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že doklady, ktoré žalovaný predložil len potvrdzujú, že predmetný byt užíval bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, lebo zmluva, ktorú predložil, nie je ním podpísaná, teda nezakladá právo nájomného vzťahu. Ďalej uviedol, že vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie roku 2010 v sume preplatku 19,41 eur len potvrdzuje žalovanú sumu, keďže vyúčtovaním za služby spojené s bývaním za obdobie 1-3/2011 mal žalovaný nedoplatok v sume 67,41 eur, teda došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov, výsledkom čoho bol nedoplatok v žalovanej sume 48,30 eur. Čo sa týka predmetného vyúčtovania tak trvá na to, že toto bolo žalovanému doručené, avšak žiadnym písomným dokladom to nemôže preukázať, preto trvá na priznaní príslušenstva a náhrady trov konania.
Podľa § 96 ods. 1 a ods .3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže podaním doručeným súdu dňa 13.5.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti nároku na zaplatenie istiny v sume 48,30 eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok na zaplatenie príslušenstva predstavujúceho nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 48,30 eur od 30.6.2012 do zaplatenia a náhrada trov konania.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd zo svojej činnosti zistil, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola 0,75% a preto žalobca ma nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žalovaný byt užíval, za obdobie mesiacov 01/2011-03/2011, čím došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, pričom žalobca si za obdobie užívania bytu žalovaným za obdobie január až marec 2011 uplatnil nárok nedoplatku na vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za toto isté obdobie v sume 48,30 eur s príslušenstvom, pričom žalovaný istinu zaplatil a v tejto časti súd konanie z dôvodu späťvzatia zastavil.
Tak je už uvedené vyššie, žalobca trvá na tom, že vyúčtovanie bolo žalovanému doručené, avšak žiadnym písomným dokladom to nemôže preukázať. Na druhej strane žalovaný doručenie predmetného vyúčtovania popiera s tým, že ak by ním disponoval vykonal by predmetnú úhradu, tak ako vykonal aj v priebehu súdneho konania.
V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Keďže podmienkou splatnosti nedoplatku za služby poskytované s užívaním bytu je, že vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu sa uskutočnilo riadne a nájomca sa s ním oboznámil, pričom žalobca túto skutočnosť o oboznámení sa s predmetným vyúčtovaním nepreukázal a žalovaný to jednoznačne popiera, mal súd zato, že v časti uplatňovaného nároku na úrok z omeškania je žaloba dôvodná len v časti od 8.1.2014, teda dňa, kedy žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, do dňa 11.1.2014, kedy vykonal úhradu v prospech pôvodného žalobcu tak ako o tom predložil poštový
poukaz, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške a za obdobie ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a čo do zvyšku nárok v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Návrh na začatie konania bol vzatý späť, no návrh bol podaný dôvodne, keďže žalovaný si svoju povinnosť splnil až po začatí konania tak ako to vyplýva aj z predložených dokladov, preto je povinný nahradiť trovy konania.
Žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby spolu v sume 73,46 eur a to za tri úkony právnej služby
- prevzatie zastúpenia, podania návrhu na začatie konania a písomné vyjadrenie podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhl., teda spolu odmena 49,80 eur, keď odmena za jeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhl. představuje 16,60 eur a taktiež náhradu režijného paušálu za tri úkony podľa § 16 ods. 3 vyhl., dva úkony v roku 2013, jeden úkon á 7,81 eur a za jeden úkon v roku 2014 á 8,04 eur, teda spolu 23,66 eur.
Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V uvedenom odseku je zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Prichádza to do úvahy iba pri drobných sporoch za súčasnej podmienky, že sú trovy konania neprimerané proti pohľadávke.
Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. účinnej od 15.10.2008 bolo umožniť súdu znížiť, prípadne nepriznať trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych konaní v týchto sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Rovnako podľa všeobecnej časti uvedenej dôvodovej správy sa možnosť nepriznania, či zníženia trov mala vzťahovať na situácie uplatňovania pohľadávok zo strany spoločnosti zaoberajúcich sa takýmto vymáhaním pohľadávok a žalovaná nie je v postavení veriteľa hromadne si uplatňujúceho pohľadávky s nízkou hodnotou sporu.
V danej veci sa jednalo o drobný spor v zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, pričom trovy konania pozostávajúce trov právneho zastúpenia predstavujú sumu 73,46 eur, čo pri žalovanej sume 48,30 eur predstavuje jej viac ako 1,5 násobok, preto má súd za to, že trovy konania sú neprimerané proti pohľadávke, preto využil svoje moderačné právo v zmysle citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 OSP a berúc do úvahy aj ďalšie skutočnosti a to úhradu istiny žalovaným ihneď po doručení žalobného návrhu ako aj tú, že žalobca nevedel preukázať doručenie predmetného vyúčtovania žalovanému, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu