Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_19C-1-2023.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 12.01.2023 domáhala, aby súd vydal nasledovné alternatívne rozhodnutie: Žalovaný nesmie nakladať s osobným motorovým vozidlom H. I. J. G.: E., najmä však scudziť, prenajať, zaťažiť, užívať; alebo: Zriaďuje sa záložné právo na motorové vozidlo H. I. J. G.: E., ktoré spočíva v zákaze nakladania s motorovým vozidlom, najmä však jeho scudzenie, prenajatie, zaťaženie, užívanie. Zároveň žiadala, aby súd žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a aby žalovaného zaviazal k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným, ktorý je taxikár, sa spoznala približne 05.07.2022. Žalovaný ju pozval na kávu, opísal jej svoju situáciu, ktorá je neprajná, keďže má vraj veľa dlhov a zlú finančnú situáciu. Ponúkol sa jej, že ju bude voziť súkromne za lacné ceny, keďže ona sama autom nechodí a taxi službu využíva v podstate pravidelne. So žalovaným si pomerne rýchlo vybudovali vzťah ako priateľ a priateľka. Na margo zlej finančnej situácie žalovanému požičala 6.000,- EUR, ktoré vybrala v banke v OC Laugaricio. Peniaze si žalovaný v tom momente vložil na svoj bankový účet. So žalovaným plánovali spoločné trávenie času, ponúkol sa jej, že ju bude voziť pravidelne kam bude potrebovať, ak bude mať vlastné vozidlo. Začali teda hľadať vozidlo, ktoré by si žalobkyňa kúpila. Žalovaný ju však tlačil do vyššej cenovej kategórie a nakoniec teda auto vybral on od pána K. A.. Ku kúpe došlo dňa 08.08.2022 a na túto kúpu si žalobkyňa z účtu vybrala 14.000,- EUR. Keďže ju žalovaný mal voziť na jej aute chcel, aby bolo napísané na neho ako vlastníka s odôvodnením, že nebude jazdiť na aute, ktoré mu nebude právne patriť. Nakoniec kúpna zmluva znela na žalovaného ako kupujúceho a žalobkyňa za vozidlo zaplatila. 2 19C/1/2023
Po kúpe auta však žalovaný nemal čas, vyhováral sa, že nemá časový priestor, aby ju vozil. Vozidlo však využíva na svoje osobné účely a prospech. Žalobkyňa uviedla, že kúpnou zmluvou nedisponuje a nemá právnu možnosť domôcť sa tejto zmluvy. Žalovaný pri konfrontácii zavádza a býva agresívny, keď sa mu neozve. Žalobkyňa trvala na SMS komunikácii, v ktorej žalovaný priznal, že vozidlo je jej a vráti jej ho (teda prepíše). Zároveň žalovaný zmätočne tvrdí, že mu žalobkyňa peniaze požičala, teda, že išlo o pôžičku. Žalobkyňa uviedla, že plánovala prepis vozidla aj dohodu o uznaní dlhu, ktorú však žalovaný neakceptuje a vyhýba sa jej, rovnako ako sa vyhýba prepisu vozidla. Nakoniec z neho vyšlo, že jej osobného šoféra robiť nebude, teda z jedno strany išlo o účelové jednanie od začiatku s cieľom získať financie a motorové vozidlo. Žalobkyňa uviedla, že celková škoda je vo výške 20.850,- EUR. Poukázala na to, že z predložených dôkazov (SMS komunikácia) je nepochybné, že došlo ku kúpe predmetného motorového vozidla, financie poskytla žalobkyňa, vozidlo malo byť na ňu prepísané a že žalovaný je minimálne jej dlžníkom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný je taxikár, ktorý však pracuje načierno, nemá živnosť ani nevykonáva činnosť ako obchodná spoločnosť, nevie či je zamestnaný. Žalovaný tvrdí, že došlo k pôžičke, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a zaplatil jej jednu minimálnu splátku, aby tieto tvrdenia podložil. Ďalej však neplatí. Žalobkyňa uviedla, že vozidlo, ktoré financovala je jediná vec, ktorá môže istiť jej pohľadávku voči žalovanému. Navyše tvrdila, že ona má byť vlastníkom vozidla. Poukázala na to, že žalovaný toto vozidlo používa, čím znižuje jeho hodnotu, k tomu je nutné prihliadnuť na amortizáciu vozidla, a teda už aj v súčasnej dobe má vozidlo menšiu hodnotu ako finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa poukázala v prospech žalovaného, ktorý nemá žiadny právny titul k týmto peniazom. Scudzenie motorového vozidla je pomerne rýchle a jednoduché. Z tohto dôvodu je dôvodná obava o nárok žalobkyne a prípadnú exekúciu. Žalobkyňa mala za to, že za tohto stavu prichádza do úvahy žaloba o zaplatenie, ako aj žaloba o určenie vlastníckeho práva.
2. Žalobkyňa spolu s návrhom predložila súdu SMS komunikáciu, potvrdenie o výbere z účtu v hotovosti a uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.11.2022.
3. Z predloženej SMS komunikácie vyplýva, že žalobkyňa komunikovala s osobou označenou ako E. E. L. nasledovne: „ ... prvýkrát som si uvedomila, že keby sa Ti nebodaj niečo stalo, auto skončí u Tvojej rodiny, nemala by som naň žiaden nárok, bolo to veľa peňazí, o ktoré by potom prišla moja rodina. Preto som ho chcela predať a žiť chvíľu bez auta, kým uvidíme ako to všetko medzi nami bude alebo kúpiť lacnejšie, ktoré ma nebude trápiť, že zostane u Tvojej rodiny, ktoré bude len tvoje a nikto Ti ho nikdy nevezme.“ Odpoveď: „Môžem spísať závet u notára ohľadne auta. To neni problém, keď sa bojíš len toho. Ja ti všetko splatím a na budúci rok možno celý zvyšok naraz, keď zoberiem úver ... “
4. Z potvrdenia o výbere z účtu v hotovosti vyplýva, že žalobkyňa vybrala z účtu v hotovosti sumu vo výške 14.000,- EUR.
5. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.11.2022 vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu policajta OR PZ Trenčín, odboru kriminálnej polície Trenčín č. ORP-633/2-VYS-TN-2022 zo dňa 21.10.2022, ktorým podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol vec podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, pretože nie je dôvodná. V odôvodnení uznesenia prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce spáchanie trestnej činnosti, 3 19C/1/2023
samotný spor o vrátenie 20.850,- EUR nenapĺňa ani formálne znaky akéhokoľvek trestného činu, jedná sa o typický občianskoprávny vzťah, určité SMS správy dokonca nasvedčujú tomu, že poskytnuté peniaze ako aj auto mali byť mienené ako dar.
6. Podľa § 324 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie 4 19C/1/2023
neodkladného opatrenia je, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, resp. osvedčí sa obava, že exekúcia bude ohrozená, a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konkurenciu neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rieši Civilný sporový poriadok v ustanovení § 324 ods. 3 CSP tak, že vo vzťahu oboch týchto opatrení je prioritným zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka (sudcovské záložné právo), a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. To znamená, že ak existuje obava z ohrozenej exekúcie, predmetom ktorej je uspokojenie peňažnej pohľadávky, účel sledovaný neodkladným opatrením, ktorým je urýchlená ochrana ohrozeného práva, je možné v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť možné nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v návrhu aspoň osvedčí, že má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného opatrenia. Osvedčené skutočnosti pritom musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pred nariadením neodkladného opatrenia/zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej osoby je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
16. Žalobkyňa sa pred začatím konania vo veci samej podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol, že žalovaný nesmie nakladať s osobným motorovým vozidlom H. I. J. G.: E., najmä však scudziť, prenajať, zaťažiť, užívať; alebo, aby súd zriadil záložné právo na motorové vozidlo H. I. J. G.: E.. Súd uvádza, že podľa obsahu posúdil alternatívny petit návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala zriadenia záložného práva na predmetné motorové vozidlo ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Súd preskúmal návrh žalobkyne a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobkyňou, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia. Vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP, pričom sa jedná o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Ochrana práv a nárokov zabezpečovacím opatrením má preto prednosť pred ochranou prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd preto najskôr skúmal, či je možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 5 19C/1/2023
18. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 CSP je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie (osvedčenie) svojich tvrdení. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
19. Žalobkyňa vo svojom návrhu opísala sled rôznych udalostí od júla 2022 a tvrdila, že žalovaný je minimálne jej dlžník, zároveň že ona má byť vlastníčkou motorového vozidla, a že predmetné motorové vozidlo je jediná vec, ktorá môže istiť jej pohľadávku voči žalovanému, keďže je daná dôvodná obava o prípadnú exekúciu nároku žalobkyne. Súd v prvom rade uvádza, že žalobkyňa predloženými listinami a tvrdeniami dostatočne neosvedčila existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že na kúpu motorového vozidla, ktorého má byť podľa svojich tvrdení majiteľkou, si z účtu vybrala sumu 14.000,- EUR (o čom predložila potvrdenie o výbere z účtu v hotovosti), pričom zároveň uviedla, že žalovanému poskytla aj peňažné prostriedky v sume 6.000,- EUR, a že celková škoda je vo výške 20.850,- EUR. Žalobkyňa dostatočne nešpecifikovala svoju pohľadávku voči žalovanému, neuviedla, na základe akého právneho dôvodu (resp. dôvodov) mala táto pohľadávka vzniknúť. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej veriteľovi vznikla pohľadávka voči dlžníkovi (napr. poskytnutím finančných prostriedkov dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke). Žalobkyňa vo vzťahu k sume 6.000,- EUR tvrdila, že túto sumu si vybrala v banke (čo však nijako neosvedčila) a že ju požičala žalovanému. Vo vzťahu k sume 14.000,- EUR, ktorú si mala žalobkyňa vybrať z účtu na kúpu motorového vozidla, žalobkyňa netvrdila, že by sa jednalo o pôžičku poskytnutú žalovanému. Žalobkyňa len uviedla, že žalovaný tvrdí, že došlo k pôžičke, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a že jej zaplatil jednu minimálnu splátku. To, že žalovaný je dlžníkom žalobkyne vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke a na základe konkrétnej právnej skutočnosti nemal súd za osvedčené ani z predloženej SMS komunikácie, ani z uznesenia Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 15.11.2022. Z odôvodnenia tohto uznesenia dokonca vyplýva, že určité SMS správy, ktoré sú súčasťou trestného spisu nasvedčujú tomu, že poskytnuté peniaze ako aj auto mali byť mienené ako dar. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že celková škoda je vo výške 20.850,- EUR, avšak bez bližšieho zdôvodnenia a bez uvedenia konkrétnych skutkových tvrdení vo vzťahu k predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a vo vzťahu k prípadnému uplatňovaniu si nároku na náhradu škody. Žalobkyňa skutkový stav medzi stranami dostatočne a úplne neopísala, pričom ani predložené listinné dôkazy hodnoverne neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predmetný návrh žalobkyne nie je možné z objektívneho hľadiska hodnotiť ako presvedčivý a odôvodňujúci zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením.
20. Zároveň sa žalobkyni nepodarilo dostatočným spôsobom osvedčiť dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Záver o osvedčení dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie je potrebné spájať s aktívnym konaním žalovaného, teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa 6 19C/1/2023
žalovaného, v rámci ktorého tento činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. V danom prípade žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný robil takéto úkony. Len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný motorové vozidlo používa, je taxikár, nemá živnosť ani nevykonáva činnosť ako obchodná spoločnosť, pričom žalobkyňa nevie či je zamestnaný, bez existencie konkrétneho konania žalovaného, nemožno založiť dôvodnosť obavy z možného zmarenia budúcej exekúcie. Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa musí osvedčiť nielen tvrdením skutočností, ale aj predložením konkrétnych dôkazov, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna a konkrétna. Žalobkyňa takéto dôkazy súdu nepredložila. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
21. Z rovnakých skutočností a záverov vychádzal súd aj pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže aj tu musí byť v prvom rade splnená podmienka dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj podmienka dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie. Vychádzajúc z opísania skutočností žalobkyňou, po ich posúdení súd nezistil okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že v situácii, keď je opis skutočností zo strany žalobkyne síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť nároku na dočasnú ochranu neodkladným opatrením, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Uvedené je spojené s bremenom tvrdenia, ktoré v zmysle § 150 ods. 1 CSP zaťažuje aj navrhovateľa (v danom prípade žalobkyňu) v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň podľa § 132 ods. 2 CSP platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd však dodáva, že ani z listín, ktoré žalobkyňa pripojila k svojmu návrhu nevyplývajú také okolnosti, ktoré by dostatočne preukazovali skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, ako aj dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Preto nebolo možné vyhovieť ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ani zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.