Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/52/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci navrhovateľa X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. G. XXXX/X, Q. X, Č. R. proti odporcom v 1. rade Q. S., nar. XX. XX. XXXX a v 2. rade X. S., nar. X. X. XXXX, obaja odporcovia bytom Z. X,X. a obaja odporcovia zast. V. S., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. X, X., o zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni X. S., určenú rozsudkom Okresného súdu X. sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX vo výške 50 eur mesačne a to s účinnosťou od 26.6.2014.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi Q. S. z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal dňa 26. 6. 2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť pre plnoleté deti - odporcov.

Návrh odôvodnil tým, že platí výživné ešte pre ďalšie štyri maloleté deti v celkovej výške 300 eur. Odporcovia, pre ktorých platí výživné spolu 130 eur, sú už plnoletí a teda mali by byť schopní sa o seba postarať sami. Príjem navrhovateľa mu nepostačuje pokryť ani jeho nutné výdavky na ubytovanie a stravu. Preto podal uvedený návrh na súd, ktorým žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k odporcom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporcov, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a spisom Okresného súdu X. XXP/XXX/XXXX a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s potvrdeniami vysokých škôl, listom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava a výpočtom výšky výživného a zistil tento skutkový stav.

Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľ Q. S. žiadal o zvýšenie výživného od odporcu X. S.. Návrh na zvýšenie výživného navrhovateľ podal z dôvodu, že bol prijatý na denné štúdium na Q. fakultu Y. Z. a teda mu vzrástli všetky náklady. V tejto veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 3. 2011 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. 9. 2011 č.k. XCo/XX/XXXX-XX a to zmenil rozsudok Okresného súdu X. sp. zn. XXP/XX/XXXX z 29.

11. 2007 v časti výšky výživného pre navrhovateľa tak, že ho zvýšil zo sumy 43,15 eur na sumu 80 eur mesačne od 4. 11. 2010.

Zo spisu Okresného súdu X. pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka V. S. podala na súd návrh proti odporcovi X. S. pre zvýšenie výživného pre vtedy maloletú X. S.. Okresný súd X. vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 8. 2011 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 10. 2011 a vykonateľnosť 16. 10. 2011 tak, že súd zmenil rozsudok OS X. sp. zn. XXP/XX/XXXX z 29. 11. 2007 tak, že zvýšil výživné pre X. zo sumy 39,83 eur mesačne na 50 eur mesačne od 1. 11. 2010.

Z potvrdenia Q. fakulty Y.Š. Z. zo dňa 4. 6. 2014 vyplýva, že odporca v 1. rade v akademickom roku 2013/2014 bol riadnym študentom v 1. roku štúdia študijného programu Biológia - chémia - denná forma, magisterský II. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 2roky.

Z potvrdenia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce V.. L. M. zo dňa 18. 6. 2014 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade bola v akademickom roku 2013/2014 študentkou 2. ročníka externej formy bakalárskeho štúdia v odbore sociálna práca.

Z listu Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava zo dňa 25. 8. 2011 vyplýva, že odporcovia požiadali Centrum o pomoc pri vymáhaní výživného zo strany navrhovateľa z cudziny.

Z obsahu výpovede zástupkyne odporcov na pojednávaní vyplýva, že je matkou odporcov a s navrhovateľom boli manželmi s tým, že ich manželstvo bolo rozvedené v r. XXXX rozsudkom Okresného súdu X.. Na čas po rozvode boli vtedy maloleté deti - odporcovia v 1. a 2. rade, zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Výživné u odporcu v 1. rade bolo naposledy zvyšované rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorým bol zmenený rozsudok OS X. sp. zn. XXP/XX/XXXX tak, že súd zvýšil výživné pre syna Q. zo sumy 43,15 eur na sumu 80 eur mesačne. U odporkyne v 2. rade bolo naposledy zvýšené na sumu 50 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu X. sp. zn. XXP/XXX/2X10-XX. V ďalšom období už výživné nebolo zvyšované, ani znižované. Aj keď navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného pre obidve deti, tento návrh súd zamietol. V súčasnosti teda je určené výživné zo strany navrhovateľa pre odporcu v 1. rade vo výške 80 eur a pre odporkyňu v 2. rade vo výške 50 eur mesačne. Navrhovateľ neplatil výživné pre odporcov pravidelne, preto bol podaný viackrát podnet na začatie trestného stíhania. Ku koncu apríla 2014 jeho dlh u odporcu v 1. rade bol 120 eur a u odporkyne v 2. rade 741,36 eur. Keďže navrhovateľ žije a pracuje v Č., pri vymáhaní výživného majú odporcovia sťaženú situáciu. Preto o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny požiadali Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava.

Zástupkyňa odporcov ďalej na pojednávaní uviedla, že u odporcu v 1. rade nie je dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože tento je študentom 2. ročníka denného magisterského štúdia Q.R. fakulty Y. v Z. s tým, že zápis bol dňa 10. 9. 2014. Teda ešte minimálne jeden rok bude študentom denného štúdia na vysokej škole. Odporkyňa v 2. rade študuje na Vysokej škole zdravotníctva, sociálnej práce V.. L. v M. externou formou, keďže má 1,5ročné dieťa. Preto nemôže navštevovať denné štúdium. Je na materskej dovolenke s tým, že je slobodná, nie je vydatá. Má riadne ukončený 2. ročník štúdia a nastupuje do 3. ročníka externou formou. V ďalšom ročníku odporkyňa v 2. rade chce už študovať dennou formou, keďže dieťa už bude môcť navštevovať materskú škôlku. Odporkyňa v 2. rade je si vedomá, že momentálne nemá nárok na výživné, avšak navrhovateľ má dlh na výživnom voči nej vo výške 741 eur, preto nepodala na súd návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh bol dôvodný len u odporkyne v 2. rade, u odporcu v 1. rade dôvodný nebol.

Podľa ustanovenia §62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia §62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia §62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia §62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia §62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia §78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd mal v danej veci za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcami je vzťah otca a detí.

Taktiež mal súd za preukázané, že u odporcu v 1. rade bolo naposledy rozhodované o výške výživného v prospech neho, rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XXC/XXX/XXXX-XX tak, že výživné bolo zvýšené na sumu 80 eur mesačne. Pre odporkyňu v 2. rade bolo naposledy určené výživné vo výške 50 eur mesačne a to rozsudkom Okresného súdu X. zo dňa 17. 8. 2011 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX.

Ďalej bolo nesporne preukázané, že u odporcu v 1. rade sa od posledného rozhodovania o výživnom, pomery nezmenili. Odporca v 1. rade sa riadne pripravuje na svoje budúce povolanie štúdium na vysokej škole v jeho dennej forme, preto nie je schopný sa sám živiť. Vyživovacia povinnosť k nemu teda stále trvá zo strany oboch rodičov v súlade s ustanovením §62 Zákona o rodine. Preto nie je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť zo strany navrhovateľa k odporcovi v 1. rade a súd jeho návrh v tejto časti zamietol.

Čo sa týka odporkyne v 2. rade, táto síce tiež navštevuje vysokú školu, avšak v externej forme. Súd má za to, že táto forma štúdia umožňuje odporkyni v 2. rade zabezpečovať si výživu vlastnými silami. To, že odporkyňa v 2. rade je v súčasnosti na materskej dovolenke, nemožno pripočítať na ujmu navrhovateľovi. Odporkyňa v 2. rade má 1,5 ročné dieťa, teda poberá rodičovský príspevok, ktorého minimálna výška je 203,20 eur. Životné minimum na dospelého človeka je stanovené na sumu 198,09 eur. Tvrdenie odporkyne v 2. rade, že v budúcnosti chce študovať na vysokej škole dennou formou, súd považoval za hypotetické a pre súčasný stav je toto tvrdenie irelevantné. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a nie je možné prihliadať na to, čo sa stane v budúcnosti. V prípade, že nastane takáto situácia, je v dispozícii navrhovateľky podať nový návrh na súd, v ktorom sa budú nanovo skúmať schopnosti odporkyne v 2. rade zabezpečovať si výživu vlastnými silami a schopnosti a možnosti navrhovateľa prispievať na jej výživu. V súčasnosti však súd zistil u odporkyne v 2. rade okolnosti, ktoré preukázali jej schopnosť zabezpečovať si výživu vlastnými silami, čím zanikla vyživovacia povinnosť zo strany oboch jej rodičov, zakotvená v ustanovení §62 ods. 1 Zákona o rodine. Preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni v 2. rade s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd.

Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bol v konaní úspešný odporca v 1. rade, keďže v tento časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Odporca v 1. rade si však náhradu trov konania neuplatnil.

Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade bol v konaní úspešný navrhovateľ, pretože v tejto časti bolo jeho návrhu vyhovené. Ani navrhovateľ si však náhradu trov neuplatnil.

Keďže žiaden z účastníkov, úspešných v konaní, si náhradu trov neuplatnili, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z týchto úspešných účastníkov. Neúspešní účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).