Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-3-2023.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-2T/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V so samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa 09.02.2023 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
D. U., nar XX.XX.XXXX v G., H., trvale bytom T. P. XX XX, G., G. oblast , H., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Bratislava od 11.09.2022
sa uznáva vinným, že
dňa 11.09.2022 v presne nezistenej dobe medzi 13:00 a 14:00 hodinou na bližšie neupresnenom mieste v Maďarsku ako šofér a majiteľ osobného motorového vozidla značky HONDA typ Civic, ukrajinské evidenčné číslo: V sivej farby, VIN: XHGFCXFXXKHXXXXXX, v úmysle získať finančnú odmenu vo výške minimálne 1000,- (tisíc) amerických dolárov za úspešný prevoz z územia Maďarska cez územie Slovenskej republiky, umožnil v Maďarsku nastúpiť do predmetného vozidla trom osobám, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, menovite: 1. A. Al M., narodený XX.XX.XXXX, muž, 2. U. R. K., narodený XX.XX.XXXX, muž, 3. R. Al B., narodený XX.XX.XXXX, muž, všetci štátni príslušníci Sýrskej arabskej republiky bez platných cestovných dokladov a následne tieto osoby nedovolene prepravil z Maďarska na územie Slovenskej republiky cez slovensko-maďarský hraničný priechod Čunovo - Rajka, kde dňa 11.09.2022 v čase o 14:20 hodine pred budovou hraničného priechodu Čunovo - Rajka bolo predmetné motorové vozidlo predpísaným spôsobom zastavené a kontrolované predpísaným spôsobom hliadkou Diaľničného oddelenia Policajného zboru Bratislava, pričom obvinený, ktorý viedol predmetné osobné motorové vozidlo uviedol, že vyššie uvedené osoby vyzdvihol na bližšie neupresnenom mieste v Maďarsku a mal v úmysle ich previezť z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky a následnou; kontrolou bolo zistené, že žiadna z vyššie uvedených troch osôb vo vozidle nie je občanom Slovenskej republiky, ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, žiadna z vyššie uvedených troch osôb ani nedisponovala cestovným dokladom, ktorý by ju oprávňoval vstúpiť na územie Slovenskej republiky a ani nemala udelené platné víza.
teda
spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu , ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a osbou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
čím spáchal
zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom an ustanovenie § 138 písmeno j/ Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona. s použitím § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona, odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky po dobu 10 (desať) rokov.
odôvodnenie:
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný D. U. bol poučený o svojich právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku.
Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal výpovede svedkov A. Ai M., U. R. K. a Ai B. z prípravného konania, oboznámil listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že po tom, ako odišiel pred vojnou z Ukrajiny do Nemecka so svojou manželkou a dcérkou, našiel si tam prácu cez internet, kde hľadali „prevoz ľudí „. Napísal cez aplikáciu TELEGRAM. Poslali mu lokáciu miesta, kde má ľudí vyzdvihnúť a miesta, kam ich mal odviezť. Išiel po „ normálnych cestách, normálnou rýchlosťou .“ Keď prišiel na miesto, poslal správu, že je na mieste. Bola to dedina v Maďarsku. Medzi dvomi domami bola cesta na prejazd - zadná časť dvora. Potom k jeho autu prišli ľudia, nevie odkiaľ prišli, lebo prišli zozadu. Nerozprávali s ním, ani medzi sebou. Následne poslal správu, že tí ľudia nasadli. Týchto ľúdí vyložil v Bratislave. Takto prevážal ľudí z tohoto kontaktu predtým ešte dvakrát. Viezol ich cca 100 km a dostal na účet 1000.- USD. Nemal žiadnu pracovnú zmluvu a ani ju nežiadal. Ďalej uviedol, že na Ukrajine pracoval ako fittness tréner a zarobil za mesiac cca 1000.-USD.
Obžalovaný nepoprel svoje konanie, jeho vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným vyplynulo z jeho presvečenia, že nemal vedomosť o tom, že koná protiprávne. Súd jeho obhajobe v tomto smere neuveril nakoľko spôsob vykonávania práce, jej získanie, podmienky, celý priebeh prevozu osob a odmena sume 100.-USD za prevoz troch osob na trase 100 km museli v obžalovanom minimálne vzbudiť podozrenie, že ide o nelegálnu činnosť. Z jeho prednesu na hlavním pojednávaní vyplynulo, že nepopiera, že sa skutok stal a stal sa spôsobom, akým ho popisuje obžaloba a svoje konanie ľutuje. Nevedel však, že tí ľudia nemôžu prekročiť státnu hranicu SR , nikdy nebol v EÚ ani nevedel o problémoch s migrantami. Nevedel akej národnosti sú jeho pasažiari, ani že sú to migranti. Ani suma 1000.- USD mu nebola podozrivá. Nevidel dôvod kontrolovať doklady tých ľudí, keď to kontroluje hraničná služba. Ďalej uviedol, že v Nemecku sa ocitol z dôvodu okupácie jeho mesta, v ktorom žil na Ukrajine. Stratil priateľov, rodinu, dom a bol v krajine, ktorej jazyk neovládal, nemali zabezpečené zdroje existencie. Na Ukrajine pracoval ako fittness tréner a zarobil za mesiac cca 1000.-USD
Svedkovia A. Ai M., U. R. K. a Ai B., ktorí uviedli, že pochádzajú zo Sýrie a ich zámerom bolo dostať sa do Spolkovej republiky Nemecko. Najprv sa dostali zo Sýrie do Turecka, tam ich previezol prevádzač na hranicu Bulharska, kde preliezli plot a cez Bulharsko išli tri dni pešo. Potom pre nich prišlo auto a odviezlo ich do Srbska. Tam bolo 35 migrantov a jedna žena im kúpila cestovný lístok na autobus do Belehradu. Odtiaľ išli taxíkom do mesat Somor, kde je utečenecký tábor. Tam čakali dva dni a odtiaľ ich previezol taxík na hranicu s Maďarskom. Bolo tam veľa migrantov, prevádzači ich delili do skupín. Pomocou rebríkov preliezali plot na Srbsko - Maďarskej hranici. Čakali v lese cca 2 dni, prišla dodávka a tá ich odviezla a vyložila niekde v Maďarsku. Tam čakali ďaľšie 4 dni, kedy prišlo pre nich auto, v ktorom boli zadržaní. Ďalej vypovedali zhodne o priebehu skutku ako obžalovaný. Obžalovaný ich mal previezť na územie Slovenskej republiky. Počas cesty bol inštruovaný cez mobilný telefón a nikde nezastavoval.
Súd oboznámil listinné dôkazy, ktoré korešpondujú so zisteným skutkovým stavom a to zápisnicu z ohliadky miesta činu, a listiny rozhodné pre uloženie tretsu a to zápisnicu z ohliadky miesta činu, protokol o lustrácii osoby obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov, odpis z registra trestov, potrvdenie o všeobecnej hodnote vozidla, potvrdenie o všeobecnej hodnote mobilného telefónu, majetkový profil obžalovaného, výpis z obchodného a živnostenského registra SR, evidenciu zbraní, lustráciu v katastri nehnuteľností.
Z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ani prejednávaný pre spáchanie priestupku na území Slovenskej republiky. Nemá žiadny majetok okrem motorového vozidla.
Všeobecná hodnota motorového vozidla zn. HONDA typ CIVIC, ukrajinského evidenčního čísla V sivej farby, VIN : XHGFCXFXXHXXXXXX rok výroby 2019, bola stanovená odborným vyjadrením znalca C.. Z. K. ku dňu 05.12.2022 na sumu 18.000 €.
Všeobecná hodnota mobilného telefónu zn. Redmi 7 bola odborným vyjadrením spol. MOBITEX Brezno stanovená na sumu 85.-€.
Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ktoré súd vyhodnotil v zmysle § 2 odsek 12/ Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný umožnil trom osobám, občanom Sýrie nastúpiť do svojho motorového vozidla zn. HONDA typ CIVIC, ukrajinského evidenčního čísla V sivej farby, VIN : XHGFCXFXXHXXXXXX rok výroby 2019, ktorého bol vodičom v úmysle prekročiť štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa, § 20, § 355 odsek 2 písm. a/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďami svedkov A. Ai M., U. Aby K. a Ai B. v neposlednom rade i svojou výpoveďou, v ktorej spáchanie skutku nepoprel. Tieto dôkazy navzájom spolu korešpondujú. Nie je možné stotožniť sa s obhajobným prednesom, ktorý poukazuje na nemožnosť kontroly dokladov ním prevažaných osob a tým vyvinením sa z predmetnej trestnej činnosti, ako ani argumentácii o neznalosti zákonov Slovenskej republiky. Ako už súd popísal v dôvodoch vyššie uvedených, obžalovaný musel mať vedomosť , že jeho konanie nie je v súlade so zákonom.
Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu obžalovaný konal formou priameho úmyslu (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona), pretože chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je v danom prípade záujem na ochrane štátnej hranice a na jej prekročení nelegálnym spôsobom. Podľa § 355 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, kto chce v úmysle získať pre seba alebo iného priamo, či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 355 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písmeno j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Podľa § 127 odsek 2 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
TREST
Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), píssmeno l) Trestného zákona spočívajúce v tom, že doposiaľ viedol riadny život.
Nakoľko u obžalovaného nie je daná žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, prevažuje počet poľahčujúcich okolností v počte 1. Z tohto dôvodu bolo potrebné podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 355 odsek 1 Trestného zákona ( 7-10) o jednu tretinu, a trest ukladať v trestnej sadzbe 7-9 rokov. .
Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a trestu vyhostenia. Niet pochýb, že nelegálna migrácia v súčasnosti predstavuje širokospektrálny problém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára široké možnosti pre odplatné napomáhanie k nedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých rozmeroch, čo je spoločensky negatívny jav tak vo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich občanom nesúcim riziká spojené s nekontrolovaným prílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným migrantom, ktorí sú spravidla obeťami nepriaznivej situácie v domovskej krajine. Na druhej strane trest musí byť individualizovaný a musí odrážať okolnosti na strane obžalovaného, mieru jeho zavinenia a celkové okolnosti spáchania skutku.
Pri komplexnom posúdení jednotlivých kritérií pre ukladanie trestov vymenovaných v citovanom § 34 odsel 4 Trestného zákona súd nevyhodnotil ako nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a preto použil ustavnovenie § 39 odsel 1, odsel 3 písmeno d/ Trestného zákona.
Trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby s dolnou hranicou 7 rokov, by sa minul prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu.
Takýto trest by bol neprimerane prísnym s poukazom na osobu obžalovaného a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto súd použil ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.
Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j. len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Preto je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu..
Aj z dôvodu,že obžalovaný ak mal, tak mal v rámci organizácie nelegálnej migrácie postavenie na spodných miestach hierarchie, neboli mu preukázané žiadne väzby na organizátorov trestnej činnosti, a jeho skutok možno označiť ako excesívny, pričom predtým sa doposiaľ do rozporu s trestnoprávnymi predpismi nedostal. Z tohto možno usudzovať, že sa nejedná o kriminálne závadovú osobu, ale len o momentálne ojedinelé zlyhanie, ovplyvnené snahou pomôcť svojej rodinnej a finančnej situácii,
nakoľko sa ocitol nedobrovoľne, ale z dôvodu prebiehajúceho vojnového konflitku v jeho krajine v cudzej krajine po strate domova a svojich životných istôt.
K naplneniu znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu môže dôjsť viacerými alternatívne uvedenými spôsobmi a pri úvahách o treste je potrebné prihliadať aj na to, akou mierou prispelo konanie obžalovaného k uskutočneniu nedovoleného prekročenia štátnej hranice.
Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízkych. V danom prípade by nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov značnou mierou jeho rodinu, teda manželku a dceru zasiahol. Z rovnakého dôvodu súd neuložil trest prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla a mobilného telefónu patriaceho obžalovanému. Možno teda dôvodne predpokladať, že u obžalovaného bude dostatočne účinným trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou obžalovaného, za súčasného uloženia trestu vyhostenia z územia a Slovenskej republiky vo výmere 10 rokov, pre aplikáciu, ktorého sú splnené všetky zákonné podmienky, ako je to uvedené v ustanovení § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálním stupňom stráženia vyplynulo z podmienok uvedených v § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona. Obžalovaný nebol 10 rokov pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyslený trestný čin.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.