Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-612-2014.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/612/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa T. W., nar. XX. X. XXXX, bytom M. W. XX, F., proti odporcovi D. D., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, v konaní o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 14C/115/2013-49 zo dňa 11. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 180,- eur, z r u š u j e .
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 3 000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 12. 2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť i zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % denne zo žalovanej sumy. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu v Žiline vo výške 180,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 657 v spojení s ust. § 517 ods. 1 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi dňa 12. 5. 2009. Za irelevantné pre posúdenie veci považoval skutočnosť, komu boli prostriedky ďalej určené na investovanie, lebo odporca jednoznačne prehlásil, že si tieto finančné prostriedky požičiava a zároveň sa zaviazal ich v stanovenej lehote vrátiť. Súd v konaní pokračoval postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď neakceptoval ospravedlnenie odporcu so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu práce v zahraničí, lebo z tohto dôvodu už v minulosti odporca požiadal o odročenie pojednávania dňa 22. 10. 2013.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania, i keď mal v konaní úspech, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporca. Poukazoval na to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené tým jeho právo na spravodlivý proces, keď súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti aj napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil. Zo
strany súdu došlo taktiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, lebo bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky boli zo strany navrhovateľa investované na základe zmluvy o finančnom investovaní na kapitálovom trhu bez ohľadu na to, aká forma právneho úkonu bola zvolená. Každý právny úkon je potrebné vykladať podľa prejavu vôle oboch zmluvných strán. Nie je pravdou, že by navrhovateľ nevedel o tom, že peniaze požičiava p. E. O. prostredníctvom odporcu. Vedel o tom z viacerých osobných stretnutí s p. E. O., pričom súd nevypočul Ing. U. M., ktorý, ak by bol vypočutý, by tieto skutočnosti potvrdil. Namietol zároveň povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % denne, nakoľko úrok z omeškania v zákonnej sadzbe v nevyhnutnej miere kryje úrokové náklady navrhovateľa, a preto túto časť považuje za duplicitnú sankciu, nespravodlivosť a úžeru.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Odporca, aj keď ospravedlnil svoju účasť na pojednávaní, nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď konal v jeho neprítomnosti. Názor odporcu k posúdeniu právneho vzťahu medzi účastníkmi nie je správny, lebo výklad jeho obsahu nemôže nahrádzať nesporný jeho listinný dôkaz uzavretý medzi oboma účastníkmi ako zmluvnými stranami. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, pričom vychádzajúc z právneho názoru opierajúceho sa o zákon, ako i existujúcu judikatúru, je zrejmé, že duplicita nároku na úrok z omeškania a nároku na zmluvnú pokutu pre porušenie zmluvnej povinnosti nie je vylúčená.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odporcu neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Z predložených listinných dôkazov (zmluvy o pôžičke) jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ zmluvou o pôžičke č. 9004 na podnet odporcu tomuto požičal sumu 3 000,- eur s tým, že odporca sa zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť do 15. 12. 2009. Jednalo sa o bezúročnú pôžičku, pričom pre prípad porušenia zmluvy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorý je jasný určitý a zrozumiteľný, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď prihliadajúc i na vyjadrenia účastníkov návrhu navrhovateľa vyhovel. I podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade pre právne posúdenie veci nie je rozhodujúce, za akým účelom boli finančné prostriedky poskytnuté, t.j. či zo strany odporcu sa malo jednať o ďalšie investovanie a pod.. Zmluva bola vypracovaná a uzatvorená na podnet odporcu (túto skutočnosť odporca nepoprel ani vo svojich písomných vyjadreniach), a preto sa ani tento účastník nemôže dovolávať iného výkladu právneho úkonu, než ako to tvrdí navrhovateľ (prípadný omyl by v takomto prípade vyvolal sám odporca).
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku odporcu, týkajúcu sa uplatnenej zmluvnej pokuty, nakoľko túto zmluvnú pokutu si účastníci zákonným spôsobom dojednali v zmluve ako sankciu za jej porušenie. Zákonná úprava takýto postup umožňuje, pričom sa zo strany účastníkov jednalo o bezúročnú pôžičku a navrhovateľ si uplatňuje len zákonný úrok z omeškania, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za úžeru.
Postupom prvostupňového súdu nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu ani k odňatiu možnosti odporcovi konať pred súdom, a tým ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Návrh na začatie konania bol podaný 14. 12. 2012, odporca sa k tomuto návrhu vyjadril 31. 5. 2013 a dňa 6. 9. 2013 prostredníctvom svojej manželky požiadal o pozastavenie doručovania na dobu troch mesiacov. Napriek tomu, že prvostupňový súd vytýčil termín pojednávania s predstihom takmer 2 mesiacov (manželka odporcu prevzala predvolanie 21. 1. 2014), odporca opätovne požiadal o odročenie osobným podaním dňa 7. 3. 2014 na Okresnom súde v Žiline z dôvodu pracovných povinností v zahraničí.
Vychádzajúc z týchto skutočností dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že odporca mal dostatočný časový priestor zabezpečiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby sa mohol zúčastniť súdneho pojednávania, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v konaní pokračoval a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Prípadným ďalším vyhovením žiadosti odporcu by totiž došlo k neprimeraným prieťahom v súdnom konaní, a tým i k zásahu do práv navrhovateľa v súvislosti s vykonaním súdneho konania bez zbytočných prieťahov (účasť na súdnom pojednávaní je akceptovateľným dôvodom pre poskytnutie voľna zo strany zamestnávateľa, a tak ako je už vyššie uvedené, odporca mal dostatočný časový priestor na to, aby si mohol účasť zabezpečiť).
Pokiaľ prvostupňový súd uznesením zo dňa 19. júna 2014 priznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, musel potom odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, zrušiť v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb..
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, i keď mal v odvolacom konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.