Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-86-2014.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/86/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 4. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Adriany Gallovej prejednal odvolania obžalovaného ml. C. P. a poškodeného J. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/107/2013 zo 6.3.2014 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. C. P. z a m i e t a .
II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného J. J. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný ml. C. P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za uvedené trestné činy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému J. J.kodu vo výške 1.493,40 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený J. J. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a poškodený J. J...
Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že rozsudok okresného súdu, ktorým bol uznaný za vinného, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dokazovaním vykonaným pred prvostupňovým súdom sa náležite nepreukázalo, že by fyzicky napadol poškodeného J. J.. Poukázal na rozpory vo výpovediach svedka J. J. a svedka E. B.. Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil výpovede svedkov C. X. a T. V.. V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukazuje na jednotlivé vyjadrenia poškodeného J. J., ktorý uviedol, že na mieste činu mal byť aj R. C., ktorý túto skutočnosť poprel. Tvrdenie J. J. nepotvrdil ani svedok C. X.. Pokiaľ ide o svedka B., tento opísal priebeh skutku ináč ako poškodený J. J.. Prvostupňový súd nesprávne konštatoval, že výpovede svedka J. J. a svedka E. B. do seba logicky zapadajú. Prvostupňový súd nebral do úvahy výpoveď svedka T. V. z dôvodu, že tento je v priateľskom vzťahu s obžalovaným. Na druhej strane prihliadal na výpovede svedkov, ktorí sa kamarátia s poškodeným. Poukázal aj na komunikáciu medzi ním a poškodeným na sociálnej sieti, keď poškodený po skutku ani nevedel dostatočne stotožniť osobu páchateľa. Klamlivé, nejasné a nepresné poskytnuté fakty o čine spôsobili nesprávne označenie jeho osoby za obvineného. On od začiatku popiera spáchanie skutku. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní poukázalo na výrazný podiel neznámeho páchateľa pri páchaní trestného činu. Tohto sa však nepodarilo identifikovať. Neznámy páchateľ preto ostáva nepotrestaný. Skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť a odhaliť identitu neznámeho páchateľa, nemôže byť zákonným predpokladom na preukázanie jeho viny. Domnieva sa, že v uvedenom konaní mal zastávať pozíciu svedka a nie obžalovaného. Keďže v konaní existujú podstatné a dôvodné pochybnosti o tom, že skutok spáchal on, mal byť v zmysle zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodený.
Poškodený odôvodnil odvolanie prostredníctvom splnomocnenca tak, že výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku považuje za nesprávny. Poukázal na vyjadrenie MUDr. I. I. a jeho odborné vyjadrenie. Toto odborné lekárske vyjadrenie neobsahuje bodové ohodnotenie chirurgického zákroku poškodeného. Poukázal ďalej na lekársky posudok MUDr. K. Y., z ktorého vyplýva ohodnotenie chirurgického zákroku vo výške 40 bodov. Takéto bodové ohodnotenie vyplýva aj z potvrdenia MUDr. W. C., PhD. Keďže o výške spôsobenej škody niet pochybností, navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť mu škodu vo výške 2.200,80 Eur.
Krajský súd na základe podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. výroky napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami, avšak tieto nie sú dôvodné.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil správne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkových podstát prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
Aj krajský súd považuje vinu obžalovaného za bezpečne preukázanú. Obžalovaného jednoznačne usvedčuje poškodený J. J., a to opakovane vo svojich výpovediach. V prípravnom konaní usvedčoval obžalovaného aj svedok C. X., ktorý potom svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní zmenil. Takúto zmenu výpovede možno aj podľa názoru krajského súdu považovať za účelovú, nakoľko skutočnosti uvádzané týmto svedkom v prípravnom konaní potvrdzovali jednak výpoveď poškodeného a čiastočne aj výpoveď svedka E. B., ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Z výpovedí týchto svedkov bezpečne vyplýva, že skutku sa s ďalšou osobou dopustil práve obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný namietal, že vo výpovediach týchto osôb sa nachádzajú rozpory, krajský súd poznamenáva, že nemožno ani očakávať, aby títo svedkovia, vzhľadom na to, že ich postavenie na mieste činu bolo rôzne, úplne totožne opísali priebeh skutku. Z ich výpovedí však nepochybne vyplýva účasť obžalovaného na napadnutí poškodeného spoločne s ďalšou osobou. Z výpovedí týchto svedkov je zrejmé, že títo opísali priebeh konfliktu tak, ako ho vnímali zo svojho postavenia v čase skutku. Pokiaľ aj svedok B. uviedol, že obžalovaný viackrát udrel poškodeného, údery zo strany obžalovaného v takomto rozsahu vzhľadom na ďalšie zabezpečené dôkazy objektívne preukázané neboli. Tento fakt však nespochybňuje samotné tvrdenie svedka B., že videl ako obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Naviac, poškodený J. J. a svedok E. B. zotrvali na svojich výpovediach aj pri konfrontáciách s obžalovaným. Aj z listinných dôkazov
- lekárskych správ vyplýva, že poškodený na lekárskom ošetrení bezprostredne po svojom napadnutí uvádzal, že bol opakovane udieraný do hlavy dvoma osobami.
Skutočnosť, že sa v trestnom konaní nepodarilo zistiť druhého páchateľa nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Z ustanovenia § 20 Tr. zák. totiž vyplýva, že ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám. Neobstojí preto odvolacia námietka obžalovaného, že neznámy páchateľ zostáva nepotrestaný a jeho vina sa kladie jemu ako obžalovanému.
Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že sám bol najskôr napadnutý poškodeným, toto tvrdenie nebolo objektívne preukázané, ale naopak, bolo vyvrátené práve výpoveďami svedkov usvedčujúcich obžalovaného z napadnutia poškodeného. Aj podľa názoru krajského súdu možno nepochybne dospieť k záveru, že obžalovaný bez akéhokoľvek vyprovokovania zo strany poškodeného tohto fyzicky napadol, a to aj s ďalšou osobou. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom pokiaľ ide o uznanie viny obžalovaného považuje krajský súd za zodpovedajúce zákonu a keďže výrok o vine obžalovaného má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch, tak ako na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal prvostupňový súd, považuje krajský súd výrok napadnutého rozsudku o vine obžalovaného za zákonný. Dôkazy vykonané pred prvostupňovým súdom, keďže dostatočne usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestných činov, neumožňujú v zmysle zásady „in dubio pro reo“, tak ako to požadoval v odvolaní obžalovaný, tohto oslobodiť spod obžaloby. Naopak takýto postup by podľa názoru krajského súdu nezodpovedal zákonu.
Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd mal prihliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Popri poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. a pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností - 1:1 by nebol dôvod postupovať pri ukladaní trestu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., teda znižovať hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor, nemožno z dôvodu § 327 ods. 2 Tr. por. toto pochybenie napraviť. Aj s poukazom na uvedené pochybenie prvostupňového súdu možno trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace uložený obžalovanému s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok považovať za trest primeraný. Ide o trest, ktorý možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Takýto trest odzrkadľuje závažnosť spáchaných prečinov, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Za primeranú považuje krajský súd aj dĺžku skúšobnej doby vo výmere 1 rok.
V súvislosti s odvolaním poškodeného krajský súd poznamenáva, že preskúmaním výroku o náhrade škody dospel k záveru, že aj tento zodpovedá stavu veci a zákonu. V tomto smere poukazuje krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa výroku o náhrade škody, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Keďže dokazovanie v tomto smere by presiahlo potreby trestného konania, bol poškodený aj podľa názoru krajského súdu správne odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Naviac, lekárske potvrdenie na č.l. 205, resp. posudok na č.l. 144 neboli ako dôkazy na hlavnom pojednávaní ani vykonané. Krajský súd však poznamenáva, že pokiaľ by tieto listinné dôkazy boli aj vykonané, vzhľadom na rozdielnosť ich obsahu k dovtedy už zabezpečeným listinným dôkazom ohľadom poranenia poškodeného by bolo potrebné doplniť dokazovanie, ktoré by tak ako správne konštatoval prvostupňový súd presahovalo potreby trestného konania. Z tohto dôvodu preto považuje krajský súd za zákonný aj výrok o náhrade škody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolania obžalovaného ml. C. P. a poškodeného J. J. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.