Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/110/2014

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Podhradie, SNP 51/17, proti žalovanému: Petrovi Kozicovi, IČO: 37 573 446, s miestom podnikania 034 01 Ružomberok, Plavisko 1811/8, v konaní o zaplatenie 1.080,80 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,80 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.080,80 eur od 12.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 129,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2013 domáhal zaplatenia sumy 1.080,80 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca spolu s bratom E. J. uzatvoril so žalovaným dňa 18.12.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov na nehnuteľnosť číslo súpisné XXXX, postavenej na parcele XXXX/XX k.ú. Martin, nachádzajúcej sa na ulici X. P. v Martine. Na základe tejto zmluvy mal žalovaný platiť dohodnuté mesačné nájomné. V máji 2013 prestal žalovaný žalobcovi riadne platiť, na telefonické upomienky aj osobné upomienky reagoval tak, že dlžné platby uhradí, čo sa však nestalo. 25.11.2013 žalobca zaslal žalovanému písomnú upomienku a bol vyzvaný na úhradu dlhu v lehote 14 kalendárnych dní, žalovaný však svoj dlh voči žalobcovi neuhradil.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 8.1.2014, voči ktorému podal žalovaný odpor.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov riadne predvolal. Na pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu s tým, že on a jeho brat sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorú každý svoj podiel prenajal jednou nájomnou zmluvou žalovanému s tým, že sa dohodli v zmluve koľko bude platiť žalovaný nájomné každému z prenajímateľov za jeho podiel. Žalovaný však nájomné žalobcovi prestal platiť. Žalovaný dlh na nájomnom nezaplatil a až po podaní žalobu začal tvrdiť, že na budove vykoná rekonštrukciu, s ktorou však žalobca nesúhlasil a nesúhlasil ani s tým, aby rekonštrukciu vykonával žalovaný.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že na nájomnom dlží takú sumu ako bola v žalobe, túto skutočnosť nepopiera. Uviedol však, že na nehnuteľnosti, ktorú mal prenajatú v mesiaci apríl alebo máj 2013 došlo k havarijnému stavu, lebo tam tiekla cez strechu voda. Uvedené avizoval žalobcovi, ten ho odkázal na brata, ktorý má na nehnuteľnosti väčší podiel. Väčšinový vlastník nehnuteľnosti zabezpečil odstránenie havarijného stavu niekedy v júni 2013. Asi o mesiac začala tiecť strecha na inom mieste, v rámci reklamácie však firma, ktorá prvýkrát strechu opravovala, odstránila aj túto vadu. Žalovaný tiež uviedol, že v uvedených priestoroch nebola zabezpečená dodávka vody s tým, že uzavrel s pánom H.F. zmluvu na odber vody, ktorý pán H. mu dodávku vody aj fakturuje. V nehnuteľnosti tiež nie je kúrenie, o čom však, ako uviedol sám žalovaný vedel dopredu, zabezpečoval si to klimatizáciou. Na otázku samosudkyne žalovaný uviedol, že nájomné neplatil z toho dôvodu, že sa dohodol s Ing. E. J., že jemu bude platiť celý nájom prislúchajúci aj žalobcovi s tým, že oni navzájom sa nejako dohodnú. Za sporné obdobie, ktoré je predmetom žaloby, však žalovaný neplatil nájomné nikomu, ani E.Á. J., ani Y. J. z toho dôvodu, že do nehnuteľnosti preinvestoval peniaze.

Žalobca v reakcii na výpoveď žalovaného uviedol, že v zmluve je chybne uvedené ustanovenie o dodávke vody, pretože nikdy za vodu platby neinkasovali na základe nájomnej zmluvy, ani vodné a stočné. Už predchádzajúci nájomca platil priamo pánovi H., pretože on má prípojku vody a od neho idú podružné merača k ďalším nájomcom nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o kúrenie, toto bolo zrušené ešte u predchádzajúceho nájomcu, pretože tento si zabezpečoval kúrenie iným spôsobom, žalovaný uvedenú skutočnosť vedel, vedel o tom, že kúrenie v nehnuteľnosti nie je.

Z nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.12.2011 vyplýva, že zmluvu uzavreli na strane prenajímateľov A.. E. J. a Y. J. ako fyzické osoby nepodnikatelia a na strane nájomcu uzatvoril zmluvu žalovaný. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX postavené na parcele XXXX/ XX, zapísané na LV XXXX, nachádzajúcej sa na ulici X. P. v Martine. Uvedenú nehnuteľnosti vlastní A.. E. J. so svojou manželkou v 4/5 podiele a Y. J. so svojou manželkou v 1/5 podiele. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 1.1.2012 do 31.12.2015 s tým, že celková výška nájomného v zmysle Článku III. uvedenej zmluvy predstavuje sumu 772,- eur mesačne, ktoré mal prenajímateľ uhrádzať A.. E. J. v sume 617,60 eur a Y. J. v sume 154,40 eur. Do spisu žalobca ďalej predložil upomienku adresovanú žalovanému zo dňa 25.11.2013, v ktorom vyzýva na úhradu nájomného za obdobie máj až november 2013 v celkovej sume 1.080,80 eur v lehote 14 kalendárnych dní. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. Martin súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy vlastní v podiele jedna pätina J. Y. a G. J. a v podiele štyri petiny J. E. a H. J..

Žalovaný predložil do spisu dodatok k zmluve o nájme, pričom účastníkom tohto dodatku nebol žalobca. Dodatok k nájomnej zmluve bol uzavretý výlučne medzi A.. E. J. a Petrom Kozicom s tým, že v zmysle tohto dodatku bolo dohodnuté, že nájomné bude vyplácané v celej sume 772,- eur mesačne majoritnému vlastníkovi A.. E. J.. Ďalej bolo dohodnuté, že žalovaný preinvestuje do nehnuteľnosti finančné prostriedky, pričom po dohode s prenajímateľom budú rozdelené tieto náklady medzi prenajímateľa a nájomcu s tým, že výška nákladov, ktorú si nájomca môže odpočítať bude dohodnutá písomne. Dodatok k zmluve je podpísaný prenajímateľom E. J. a nájomcom pánom Petrom Kozicom.

Podľa ust. , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávny vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „“), zmluvou o nájme ďalej len „zmluva“).

Podľa v znení platnom čase uzavretia zmluvy, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájomné na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzatvára.

Podľa v znení platnom čase uzavretia zmluvy, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 nie je platná.

Podľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa platnom v čase uzavretia zmluvy, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa veta pred bodkočiarkou ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel.

Podľa (účinného v čase uzavretia zmluvy k 18.12.2011), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 Nariadenia vlády č. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom k tomu, že uvedené nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve žalobcu a jeho brata A.. E. J., u ktorého každý jeho podiel tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov každého z nich, je zrejmé, že do zmluvného vzťahu a to do zmluvy o nájme vstupovali každý z nich ako fyzická osoba nepodnikateľ s tým, že na strane vystupoval žalovaný ako podnikateľ. Vzhľadom na takýto charakter účastníkov zmluvného vzťahu tento záväzkový vzťah nemožno podradiť pod ustanovenie a v zmysle o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd mal preukázané zmluvou o nájme nebytových priestorov z 18.12.2011, že žalovaný ako uzavrel nájomnú zmluvu s súčasne s dvomi prenajímateľmi a to Y. J. a A.. E. J.. Uvedenou zmluvou mal tiež súd preukázané, že predmetom nájmu boli nehnuteľnosti v k.ú. Martin, súpisné číslo XXXX, postavené na parc.č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX. Výpisom z listu vlastníctva mal súd preukázané, že prenajímatelia sú podielovými vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, pričom podiel každého z nich je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov každého z prenajímateľov. Z uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov tiež vyplýva, že adekvátne k vlastníckemu podielu každého z prenajímateľov sa , teda žalovaný zaviazal platiť každému prenajímateľovi osobitne nájomné zodpovedajúce výške podielu, toho ktorého prenajímateľa. V zmysle uvedenej zmluvy, celkové nájomné za mesiac predstavovalo sumu 772,- eur, z toho väčšinovému vlastníkovi nehnuteľnosti bol žalovaný ako povinný platiť nájom 617,60 eur a menšinovému vlastníkovi nehnuteľnosti - žalobcovi sumu 154,40 eur mesačne. Práve táto povinnosť žalovaného voči žalobcovi - Y. J. bola predmetom tohto konania. Medzi účastníkmi zostalo nesporné a samotný žalovaný na pojednávaní dňa 10.7.2014 potvrdil, že dlží žalobcovi na nájomnom s tým, že tento dlh nepopiera a súhlasí aj so sumou, ktorá je ako dlh na nájomnom žalovaná. Ako dôvod neplatenia nájomného uviedol to, že vynaložil investície do predmetnej nehnuteľnosti a v súčasnej dobe tiež nájomné neplatí žalobcovi, pretože sa s druhým prenajímateľom A.. E.X. J. dohodol, že celé nájomné aj to, ktoré prislúcha žalobcovi bude platiť výlučne A.. E.X. J..

Pokiaľ ide o výšku nezaplateného nájomného, žalobca žaloval obdobie, za ktoré žalovaný nájomné neplatil a to obdobie máj až november 2013 teda celkom sedem mesiacov, čo pri výške nájomného 154,40 eur mesačne predstavuje celkovú sumu dlh na nájomnom 1.080,80 eur, túto výšku žalovaný tiež nespochybňoval. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že preinvestoval do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu finančné prostriedky a z toho dôvodu nájomné neplatil, tak svoje tvrdenia preukazoval dodatkom ku zmluve o nájme, pričom však účastníkom tohto dodatku nebol žalobca, hoci zmluva o nájme bola uzavretá aj so žalobcom na strane prenajímateľa. Ak teda účastníkmi zmluvy o nájme boli traja účastníci a to žalobca a A.. E.X. J. na strane prenajímateľa a žalovaný na strane , tak túto zmluvu je možné meniť len so súhlasom všetkých účastníkov pôvodnej zmluvy a nie iba ako to bolo v danom prípade medzi dvomi účastníkmi a to A.. E. J. a žalovaným. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Teda ak sa žalovaný dohodol s A.. E. J., ktorý bol iba jedným s prenajímateľov na akejsi participácii na potrebných investíciách do nehnuteľnosti, tak pokiaľ ide o žalobcu, tento účastníkom takéhoto dodatku k zmluve nebol, teda sa má za to, že s takýmito investíciami a k takejto rekonštrukcii nehnuteľnosti zo strany žalovaného, žalobca súhlas nedal. Ak teda aj žalovaný podľa jeho vlastného tvrdenia vykonal nejaké zmeny na predmete nájmu, tak podľa zmeny na veci je oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže požadovať po skončení nájmu protihodotu toho o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa ak vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značená škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Z daných zákonných ustanovení teda nepochybne vyplýva, že ak chcel vykonávať žalovaný na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu akékoľvek zmeny a s tým spojené investície, potreboval na to súhlas a to súhlas oboch prenajímateľov a nie len jedného z nich, ktorý v danom prípade bol A.. E. J.. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako druhý prenajímateľ predmetnej nehnuteľnosti na uvedené zmeny súhlas nedal, a teda voči tomuto prenajímateľovi žalobca nemá žiadne právo na prípadnú úhradu nákladov, ktoré do nehnuteľnosti preinvestoval, ba naopak je povinný po skončení uviesť vec do pôvodného stavu na svoje náklady.

Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že ani v súčasnej dobe nájom neplatí žalobcovi, ale druhému prenajímateľovi A.. E. J., aj podiel nájomného, ktorý prislúcha žalobcovi, tak v tejto súvislosti rovnako súd poukazuje na ustanovenie podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, čo znamená, že ak sa o takejto úhrade nájomného dohodol žalovaný výlučne s A.. E. J. ako jedným z dvoch prenajímateľov, tak takáto zmena nemôže byť účinná voči žalobcovi. A.. E. J. ak sa aj dohodol so žalovaným v zmysle Článku III. dodatku ku zmluve o nájme, že celé nájomné v sume 772,- eur mesačne bude platené výlučne A.. E. J., tak k tomuto nebol oprávnený, pretože podľa , ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel. Z uvedenej zmluvy o nájme vyplýva, že žalovaný ako dlžník sa zaviazal plniť dlh (nájomné) viacerým veriteľom (prenajímatelia A.. E. J. a Y. J.) a išlo o deliteľné plnenie ako vyplýva z Článku III. bod 2 uvedenej zmluvy o nájme, tak A.. E. J. mohol požadovať len tento svoj diel nájomného a nie aj diel prislúchajúci druhému prenajímateľovi Y. J. - žalobcovi. Z toho dôvodu súd považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.080,80 eur žalobcovi.

Už iba na okraj súd poznamenáva, že pokiaľ ide o splnenie povinnosti prenajímateľov podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 616/1990 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, tak prenajímatelia si splnili svoju povinnosť a odovzdali nebytový priestor v stave spôsobilom na dohovorené užívanie s tým, že už pri odovzdaní predmetu nájmu bolo zrejmé, že vykurovanie uvedených priestorov si musí zabezpečiť sám vo vlastnej réžii s tým, že táto nehnuteľnosť bola spôsobilá na užívanie aj bez zabezpečenia vykurovania, pretože ako vyplynulo z výpovede žalobcu, tak aj predchádzajúci nájomcovia si zabezpečovali vykurovanie uvedených priestorov vo vlastnej réžii a potvrdil aj samotný žalovaný, že vedel o tom, že uvedené priestory nie sú vykurované a pôvodne zamýšľať vykurovať uvedené priestory klimatizáciou, ktorá by v zime vyhrievala a v lete chladila uvedené priestory. Pokiaľ ide o zabezpečenie dodávky vody, obidvaja účastníci ako žalobca tak aj žalovaný sa zhodli na tom, že dodávka vody bola zabezpečená prostredníctvom tretieho subjektu pána H.. Tiež žalovaný argumentoval havarijným stavom nehnuteľnosti spočívajúcom v pretekaní strechy, kde výpoveďou samotného žalovaného bolo preukázané, že niekedy v apríli, alebo máji sa vyskytla závada na streche, ktorá spôsobovala pretekanie s tým, že uvedené nahlásil prenajímateľom a závadný stav bol odstránený nasledujúci mesiac. Je nepochybné, že sa žalovaný s plnením svojho záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania podľa veta prvá .

Je teda nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného úroky z omeškania podľa Žalobca požadoval úroky z omeškania od 12.12.2013 v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov s poukázaním na ustanovenie Článku III. bod 3. Nájomné malo byť uhrádzané mesačne a to za mesiac pre ktorý je požadovaná úhrada, vždy najneskôr posledný deň mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že ak bolo žalované obdobie neplatenia nájomného za mesiace máj až november 2013, tak nájomné za mesiac máj bolo splatné 30. mája , za mesiac jún 30. júna, za mesiac júl 30. júla, za mesiac august 30. augusta, za mesiac september 30. septembra, za mesiac október 30. októbra a za mesiac november 30. novembra. Z uvedeného vyplýva, že žalobca požadoval úroky z omeškania nie od doby zročnosti jednotlivých splátok nájomného, ale od doby neskoršej a celý dlh na nájomnom požadoval úroky z omeškania až od 12.12.2013 a teda nebol dôvod od tejto doby mu úroky z omeškania nepriznať. Tieto mu boli priznané z celej dlžnej sumy vo výške 1.080,80 eur. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) v rozhodnom období bola 0,25%, žalobcovi teda prislúchali úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB, teda 8,25%. Žalobca požadoval úroky z omeškania nižšie než dovoľuje zákon, a preto nebol dôvod mu v tejto výške úroky nepriznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania, pričom tieto trovy konania žalobca požadoval v sume 129,- eur ako trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku za návrh. Súd teda zaviazal žalovaného, ktorý bol v konaní neúspešný nahradiť žalobcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 129,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.