Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/129/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcu: F. M., nar. X.X.XXXX, bytom Y. č. XX, zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Prešov, Vajanského č. 33, proti žalovaným: 1/ B. B., nar. X.XX.XXXX, bývajúci v F. č. XXX, XXX XX N., zastúpený Mgr. S. B., bývajúcou v F. č. XXX, 2/ J. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v Y. č. XX, 3/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v B., W. č. XX, 4/ Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v Y. č. XX, 5/ W. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v I. B. č. XX, žalované v 2. - 5. rade zastúpené žalovanou v 6. rade, 6/ N. M., nar. X.X.XXXX, bývajúca v N. č. XXX, 7/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v Y. č. XX, 8/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v B., J. č. X, 9/ V. B., bývajúci na neznámom mieste, 10/ F. Y., rod. B., bývajúca na neznámom mieste, žalovaní v 9. a 10. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 401 zo dňa 9. 10. 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania vo výške 8,71 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

N e p r i z n á v a žalovaným v 2. až 10. rade náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojim neúplným návrhom podaným dňa 3. 9. 2007 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E., a to parcelám č. 493/15, 493/93 a 493/129. V priebehu konania žalobný návrh spresňoval s tým, že posledná úprava petitu vo vzťahu k označeným parcelám bola pripustená uznesením č. k. -200 zo dňa 2. 11. 2011. Žalobca žiadal určiť, že do dedičstva po V. M., nar. XX. X. XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40-tin na nehnuteľnostiach v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN č. 493/15 vo výmere 34.644 m2 - orná pôda a parcela registra E- KN parcelné č. 493/93 vo výmere 10.064 m2 - lesné pozemky. Zároveň žiadal určiť, že do dedičstva po F. B., nar. X. X. XXXX, zomrelom X. XX. XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-tin na nehnuteľnostiach v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN parcelné č. 493/15 vo výmere 34.644 m2 - orná pôda a parcela registra E-KN parcelné č. 493/93 vo výmere 10.064 m2 - lesné pozemky. Žalobu odôvodnil tým, že F. B., otec žalovaného v 1. rade si dal osvedčiť väčšiu časť nehnuteľnosti, než aká by mu patrila na základe testamentov po V. B.. Na základe tohto testamentu sa stal F. B. podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 8/40-tin a V. M. v podiele 12/40-tin. Nehnuteľnosti, ktoré patrili do vlastníctva po V. B. však neboli prejednané v dedičskom konaní

po ňom a v súčasnosti sú zapísané na žalovaného v 1. rade, hoci by mali patriť do dedičstva po otcovi žalobcu a otcovi žalovaného v 1. rade.

Do konania boli pripustení ďalší žalovaní ako neznámi vlastníci, a to V. B. a F. Y., ktorí sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností na LV č. XXX. Za týchto konal zo zákona ako zástupca Slovenský pozemkový fond, ktorý uviedol, že vo vzťahu k podielom žalovaných v 9. a 10. rade žaloba nesmeruje a účastníkmi konania sú len z dôvodu nerozlučného spoločenstva. Ak by žaloba smerovala aj voči podielom žalovaných v 9. a 10. rade, v takomto prípade by SPF so žalobou nesúhlasil.

Súd prvého stupňa ďalej v rozhodnutí konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bol vyhlásený rozsudok, ktorým určil, že do dedičstva po V. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40 na nehnuteľnosti v kat. úz. E. zapísanom na LV č. XXX ako parcela reg. E-KN parcelné č. 248/311 vo výmere 652 m2 - lesné pozemky a parcela reg. E-KN parcelné č. 264/312 vo výmere 21.652 m2 - lesné pozemky, totožné s nehnuteľnosťou v záp. č. 144 mpč. 248/c/11/b, 262/a/2 - les M. vo výmere 3 ha 1.220 m2 a 248/c/12/a, 262/b/1 - les M. vo výmere 1.200 m2, ktorý podiel nadobudol po V. B. zomrelom XX.X.XXXX a do dedičstva po poručiteľovi F. B., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40 na nehnuteľnostiach v kat. úz. E. zapísaných na LV č. XXX ako parcela reg. E-KN parcelné č. 248/311 vo výmere 652 m2 - lesné pozemky a parcela reg. E-KN parcelné č. 264/312 vo výmere 21.652 m2 - lesné pozemky, totožné s nehnuteľnosťami v záp. č. 144 mpč. 248/c/11/c, 262/a/2 - les M. vo výmere 3 ha 1.220 m2 a 248/c/12/ a, 262/b/1 - les M. vo výmere 3 ha 1.200 m2, ktorý podiel nadobudol po V. B. zomrelom XX.X.XXXX. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôsledku odvolania žalovaného v 1. rade krajský súd uznesením č. k. -136 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd konštatoval, že rozsudkom uvedená parcela 264/312 je číselne zle označená, keďže v návrhu bola uvedená ako 262/312 a taktiež je v návrhu označená osoba žalovanej v 5. rade ako Q. má byť správne Q.. Ďalej odvolací súd konštatoval, že pri vyhlásení rozsudku neboli na strane žalovaných ako účastníci všetci spoluvlastníci uvedení na LV č. XXX a súčasne po vrátení veci, aby sa súd prvého stupňa zaoberal námietkami, ktoré žalovaný v 1. rade uviedol v odvolaní, najmä pokiaľ ide o neplatnosť testamentu, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí. Po vrátení veci súd prvého stupňa vyhotovil opravné uznesenie, opravil výrok uznesenia týkajúci sa žalovanej v 5. rade. Ďalším uznesením pripustil do konania žalovaných v 9. a 10. rade V. B. a F. Y., rod. B. a zároveň zistil, že W. M., ktorá bola vedená na LV č. XXX v kat. úz. E. zomrela dňa XX. X.XXXX, pričom jej spoluvlastnícky podiel nadobudli okamihom smrti jej zákonní dedičia, ktorí už v konaní vystupujú ako účastníci konania. Doplnil dokazovanie správou Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa 3.5.2011, ďalej rozhodnutím OPÚ 2011/643-55-ŠB zo dňa 20.1.2011, ďalej Obvodného pozemkového úradu Prešov, Správy katastra Prešov zo dňa 9.8.2011, výpisom z LV č. XXX kat. úz. E. a zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je v súčasnosti vlastníkom 1/8 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, v súčasnosti označených č. 493/15, 493/93 v kat. úz. E., pričom svoj spoluvlastnícky podiel získal dedením po svojom otcovi a matke. Žalovaný v 1. rade podľa aktuálneho výpisu z LV je spoluvlastníkom 5/8, pritom 4/8 nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca F. B., ktorý bol zapísaný ako oprávnený držiteľ tohto podielu na základe osvedčenia spísaného vo forme Notárskej zápisnice N 77/99. Ďalšiu 1/8-nu spoluvlastníckeho podielu vlastní V. B., t. č. na neznámom mieste a 1/8-nu F. Y., rod. B., taktiež na neznámom mieste. Správu na týchto častiach parciel vykonáva SPF. Z výpisu pozemkovej knihy, z vložky č. 144 v kat. úz. E., ktorá obsahuje identické nehnuteľnosti ako sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. E. je zrejmé, že titulom dedenia nadobudli polovicu nehnuteľnosti po svojej matke jej štyri deti, a to V. B. ml., F. Y., rod. B., F. M., rod. B. a F. B., každý po 1/8-ne. Polovica z nehnuteľnosti ostala vo vlastníctve ich otca V. B. st.. F. Y. a V. B., ktorí boli vlastníkmi po 1/8-ne predmetných nehnuteľností, odišli do M. štátov, resp. N., čo potvrdili účastníci konania a aj svedkovia, a naďalej sú vedení ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností v podiele po 1/8-ne. V. B. st. bol vlastníkom polovice predmetných nehnuteľností. Dňa 20.4.1950 spísal „Testament v extraviláne“, v ktorom uviedol v bode 1., že za dedičov jeho hospodárstva ustanovuje najstarších vnukov, a to V. M. a F. B.. V. M. dáva poľnohospodárstvo na 12 korcov siatia a F. B. dáva poľnohospodárstvo na 8 korcov siatia. Svoje deti F., F. a V. B. vylúčil z dedičského práva, lebo za jeho života už dostali od neho toľko, že to prevyšuje ich dedičský podiel. V tom čase jeho štvrté dieťa F. B. už bol zosnulý. Z testamentu je ďalej zrejmé, že deti V. a F. už v tom čase boli v M. štátoch amerických, resp. v N. a nehnuteľnosti, ktoré zdedili po matke užíval ich otec. Na základe testamentu potom toto užívacie právo preniesol na závetných dedičov, teda V. M. a F. B.. Podiel 2/16-tiny predstavovali podľa mierok uvedených v testamente 5 korcov. Podľa tohto prepočtu potom 8/16-tin, teda

polovica nehnuteľnosti, predstavovala 20 korcov, 12 korcov predstavovala podiel 12/40- in a 8 korcov 8/40-in, spolu polovicu. V testamente neboli jednotlivé nehnuteľnosti identifikované. Žalovaný spochybnil platnosť uvedeného testamentu, považoval ho za vykonštruovaný dôkaz s tým, že V. B. tento nikdy nepodpísal. Podpis urobený na spornom testamente podľa žalovaného nepatrí poručiteľovi. Uvedená skutočnosť vyplýva z jednoduchej komparácie dvoch dokumentov, a to sporného dokumentu zo dňa 20.4.1950, na ktorom je údajný podpis V. B. a druhého dokumentu, a to vyhlásenia o vzdaní sa majetku, o vzdaní sa vdovského práva užívacieho, taktiež z rovnakého dňa. Na dokumente o vzdaní sa majetku je podpis V. B. čitateľný, pôsobiaci hodnoverne, no na testamente z rovnakého dňa je podpis ťažko čitateľný. Podpis ani pri jednoduchom porovnaní sa nepodobá na listine o vzdaní sa majetku. Už len na základe tejto skutočnosti považoval žalovaný testament za neplatný a neurobený testátorom. Zároveň spochybnil pečiatku na testamente a zdôraznil, že V. M. v čase vyhotovenia testamentu vykonával funkciu tajomníka MNV, preto uvedený dokument mohol vyhotoviť aj sám. Predmetný sporný testament má podľa žalovaného alografnú formu, testament nemohol byť celý napísaný V. B. ako testátorom. Ďalej spochybnil platnosť testamentu z dôvodu, že ako svedkovia sú podpísaní okrem iných aj F. B. a V. M. a je nemysliteľné a v rozpore so zákonom, aby sa ako svedkovia k testamentu podpisovali osoby z testamentu oprávnené. Rovnako spochybnil žalovaný podpis F. B. s tým, že tento ho ani nevykonal. Spochybnil testament aj z dôvodu, že testátor vylúčil z dedenia deti F., F. a V. B. s tým, že za života dostali od neho toľko, čo prevyšuje ich dedičský podiel, ale tento v testamente špecifikovaný nebol.

Ako je zrejmé zo zápisu o úmrtí č. k. D 559/51, V. B. st. zomrel XX.X.XXXX. Jeho vlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 8/16-in nebol prejednaný v dedičstve. V zápise je uvedené, že ide o osobu nemajetnú a uznesením zo dňa 12.7.1951 sa dedičské konanie zastavilo pre nedostatok majetku. Na základe osvedčenia podľa zákona 293/92 Zb. č. N/77/99 si práve týchto 8/16-tin dal F. B. osvedčiť ako svoje vlastníctvo. Z výpovede žalobcu, žalovaných, ako aj svedkov súd zistil, že dané nehnuteľnosti užívali tak rodina M., ako aj B.. Žalobca uviedol, že tieto nehnuteľnosti užívali a užívajú v podieloch tak, ako ich užívali aj ich predkovia. Svedkovia, ktorí boli predvolaní žalovaným v 1. rade uviedli, že nehnuteľnosť vo väčšej miere užívala rodina B. než rodina M.. Žalobca zase uviedol, že dané nehnuteľnosti na základe závetu stále považoval za svoje dedičstvo po otcovi a daný stav nepotreboval riešiť, keďže nehnuteľnosti boli v užívaní družstva a následne mal za to, že ich opätovne rodina nadobudla do vlastníctva. Celú situáciu začal riešiť až po tom, čo zistil, že na základe osvedčenia by mal byť B. B. vlastníkom spolu 10/16-tin predmetnej nehnuteľnosti. Nevysvetlil, prečo tak urobil až v roku 2007, keď F. B. si dal nehnuteľnosť osvedčiť v roku 1999. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že do dedičstva po V. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40-in na nehnuteľnostiach v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX, ako parcela registra E-KN parcelné č. 493/15 vo výmere 34.644 m2 - orná pôda a parcela registra E-KN parcelné č. 493/93 vo výmere 10.064 m2, - lesné pozemky a do dedičstva po F. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-tin na nehnuteľnostiach v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN parcelné č. 493/15 vo výmere 34.644 m2 - orná pôda a parcela registra E-KN parcelné č. 493/93 vo výmere 10.064 m2 - lesné pozemky. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôsledku odvolania krajský súd svojím rozsudkom č. k. -283 zo dňa 4.9.2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že do dedičstva po F. B., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40- in na nehnuteľnostiach v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN parcelné č. 493/15 vo výmere 34.644 m2 - orná pôda a parcela registra E-KN parcelné č. 493/93 vo výmere 10.064 m2 - lesné pozemky tak, že návrh zamietol. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie notárskou zápisnicou N 77/99, Nz 201/99, na základe ktorej F. B. osvedčením nadobudol vlastnícke právo mimo iného aj k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX, mpč. zápisnice 144, parcely 248/c/11b.262/a/2, 248/c/12/a.262/b/1 v 9/16-inách. Z osvedčenia je zrejmé, že F. B. vo svojom návrhu uviedol, že vyššie uvedené pozemky a podiely z lesa užíval on ešte za súkromného hospodárenia až dovtedy, kým neboli zobrané do JRD a Štátnych lesov. K návrhu priložil aj čestné vyhlásenie dvoch občanov obce Y. F. J. a F. B., ako aj potvrdenie Obecného úradu Y. a Obecného úradu E., že on je držiteľom týchto nehnuteľností. Notárska zápisnica je z 24.5.1999. Notárskou zápisnicou N 582/99, Nz 494/99 potom F. B. spolu s manželkou ako darcovia darovali mimo iného aj žalovanému v 1. rade nehnuteľnosti, konkrétne žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, v pôvodnej zápisnici 144, v podiele 10/16-in. Notárska zápisnica bola podpísaná 14.12.1999. Súd si vyžiadal z Katastra nehnuteľností aj výpisy z listov vlastníctva na meno V. B., pričom v katastrálnom území E. bolo zistené, že na meno V. B. sú aj ďalšie pozemky. Nebolo však možné zistiť, či ide o V. B., testátora v tomto konaní. Žalovaný v 7. rade v písomnom

doplnení svojej účastníckej výpovede uviedol, že podľa jeho vedomostí F. B. počas svojho života nemal k dispozícii testament v intraviláne, testament v extraviláne ani Vyhlásenie o vzdaní sa majetku. S poručiteľom V. B. žil v spoločnej domácnosti a uvedené pozemky užíval. Predmetné pozemky boli pôvodne lesné, postupným klčovaním vznikli z časti pasienky, a len malá časť tohto pozemku bola užívaná na pestovanie obilnín a zemiakov. Vtedy dostupná poľnohospodárska technika neumožňovala využívanie celej poľnohospodárskej pôdy na siatie. Uviedol, že F. B. po tom, čo si dal osvedčiť vydržaním nehnuteľnosť, bol atakovaný zo strany žalobcu, pričom F. B. uviedol, že ak má námietky, nech ich podá, aby sa vo veci konalo, čo však žalobca neurobil. Uviedol, že žalobca a jeho právni predchodcovia užívali výlučne 1/8-nu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. Uviedol, že žalobca podal žalobu až vtedy, keď všetci hodnoverní svedkovia sú nebohí a uplatňuje si svoje práva na základe testamentu, o ktorom nikto z dotknutých nemal vedomosť. Žalovaná v 8 . rade potvrdila výpoveď žalovaného 7. rade. Súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia citoval ust. § 80 písm. c) O.s.p., ust. § 115, § 116 a § 570 zák. č. 141/1950 Zb., tzv. Stredného občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvého stupňa uviedol podľa Uhorského obyčajového práva zák. čl. XVI/1876 súkromné písomné testamenty musia byť urobené písomne, je nutné uviesť miesto a dobu zriadenia testamentu, musia byť podpísané poručiteľom, a ak ide o testament písaný cudzou rukou, musí byť podpísaný súčasne prítomnými štyrmi svedkami. Svedkovia musia testament opatriť doložkou, v ktorej dosvedčia, že sa to všetko stalo, a musia ju podpísať. Ďalej súd citoval ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., ust. § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Z.z. a ust. § 2 ods. 2 tohto zákona a v tejto súvislosti uviedol, že prioritne skúmal naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podaní takejto žaloby, pričom mal za to, že na strane žalobcu takýto naliehavý právny záujem existuje, pretože iným spôsobom sa nemôže domôcť svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade je už zapísaný v liste vlastníctva ako spoluvlastník 8/16-tin po V. B. st. na základe osvedčenia a darovacej zmluvy. Ďalej súd skúmal, či závet, na ktorý sa žalobca odvoláva, je platnou listinou, od ktorej by sa mohlo odvíjať jeho právo. Skutočnosť, ktorú uvádza žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach, prípadne v odvolaní, že poručiteľ neuvádza v závete majetok, ktorý mal údajne za svojho života rozdeliť medzi deti F., F. a V. B., a z tohto dôvodu ich vylúčiť z dedičského práva, podľa súdu nespôsobuje neplatnosť závetu. Ďalšia námietka žalovaného v 1. rade, že V. B., ktorý je ako svedok podpísaný v závete, vypovedal v konaní a uviedol, že takýto závet nepodpisoval, taktiež neobstojí, keďže bližšia identifikácia svedka v závete nie je. Ako je zrejmé z výpovedí svedkov v konaní, v obci E. bolo niekoľko rodín B., preto je možné že svedok, ktorý vypovedal v konaní, závet podpisovať nemusel, keďže mohol existovať aj iný B., ktorý bol ako svedok pri podpisovaní závetu. Pokiaľ ide o spochybnenie závetu vo vzťahu k pečiatke, ako aj skutočnosti, že V. M. mal v tom čase pôsobiť ako tajomník MNV, žalovaný v 1. rade tieto tvrdenia nijako nepreukázal. Pečiatka úradu nie je podstatná náležitosť závetu, ktorej neexistencia by spôsobovala neplatnosť závetu, keďže ide o súkromný, nie verejný testament. Meno podpísané pod pečiatkou je Y., nie M.. Taktiež je zrejmé, že závet bol spísaný v obci Y., kde V. B. - poručiteľ žil. Čo sa týka spochybnenia závetu vo vzťahu ku skutočnostiam, že pod závetom je podpísaný F. B. a V. M. ako závetní dedičia, čo zákon nepripúšťa, súd poukázal na to, že v závete sú podpísaní štyria svedkovia, ktorí sú rozdielni od závetných dedičov, čiže neobstojí námietka neplatnosti závetu z tohto dôvodu. V súlade s ustanoveniami Uhorského obyčajového práva však mali podpísaní svedkovia spísať aj doložku o tom, že listina, ktorá obsahuje závet, bola pred nimi vlastnoručne napísaná a podpísaná testátorom, alebo ak závet písal niekto iný, že tento bol testátorom podpísaný. Neexistencia tejto doložky robí závet neplatným. Na základe neplatného závetu nemôže byť žalobca v konaní úspešný. Súd ďalej poukázal na skutočnosti, že žalobca nepreukázal jednoznačne, že by sa testament týkal tých nehnuteľností, ktoré označil vo svojej žalobe. V testamente žiadnym spôsobom nehnuteľnosti označené nie sú. Čo sa týka spôsobu užívania danej nehnuteľnosti, účastníci, ako aj svedkovia uvádzali, že časť sa užívala ako pasienok, časť na siatie a ako záhrada a v časti bol les. Zo závetu teda nie je zrejme ani to, na akú časť nehnuteľnosti sa vzťahuje. Závet je teda neurčitý. Nebolo žalobcom preukázané, že podpis na testamente je poručiteľov, keďže na Vyhlásení o vzdaní sa majetku je jednoznačne iný podpis. Nie je teda zrejmé, ktorý z týchto podpisov je pravý. Súd poukázal na to, že tak žalobca ako aj žalovaný zhodne uvádzali vo svojich písomných a ústnych výpovediach, že nehnuteľnosti sa odjakživa užívali rodinami B. a M. tak, ako sa užívajú aj v súčasnosti. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu nevyvíjal žiadne snahy na zmenu užívacieho stavu, rovnako ako ani rodina B., mal súd za to, že nehnuteľnosť sa užívala tak ako v minulosti, že došlo k reálnej deľbe medzi tieto rodiny, hoci k zápisu do pozemkovej knihy a neskôr evidencie nehnuteľností ani katastra nedošlo. Hoci nehnuteľnosti boli v užívaní poľnohospodárskeho družstva, žalobca mal po roku 1989 veľa času a možností, aby svoje prípadné nároky dal do poriadku aj právne. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, že žalobu podal až v roku 2007, keďže predtým bol v tom, že nehnuteľnosť mu patrí a nemal dôvod o tom pochybovať, súd poukázal na to, že žalobca uviedol aj to, že o predmetné nehnuteľnosti začal mať záujem, respektíve spochybňovať vlastníctvo B. až

potom, keď si tento dal osvedčiť časť nehnuteľnosti. F. B. tak urobil v roku 1999 a rozdiel 8 rokov nesvedčí o tom, že by žalobca mal eminentný záujem na svojom údajnom vlastníctve. Konanie žalobcu a podanie žaloby až v roku 2007, preto vzbudzuje pochybnosti najmä preto, že žaloba bola podaná až potom ako priami účastníci reálnej deľby, ako aj svedkovia, zomreli. Súd poukázal na skutočnosť, že vo Vyhlásení o vzdaní sa majetku zo dňa 20.4.1950, ktoré podpísal V. B. je uvedené, že všetok svoj majetok previedol na V. M. a F. B. na základe kúpnopredajnej zmluvy ku dňu 1.5.1950. Na základe tohto by potom akýkoľvek testament bol bezpredmetný, keďže testátor už v čase smrti žiadnym majetkom, ktorý obsahuje testament, nedisponoval. Tieto skutočnosti sú taktiež zrejme dôvodom, prečo závet nebol predložený, alebo zohľadnený v dedičskom konaní po V. B., zomrelom XX.X.XXXX a konanie bolo pre nedostatok majetku zastavené. Súd tiež poukázal na Zápis o úmrtí bezmajetného v dedičskom konaní D 559/1951 (č.l. 94), ktorý podpísal dňa 30.5.1951 v Y. V. M., otec žalobcu a ak si teda V. M. v dedičskom konaní po V. B. neuplatnil žiadne svoje nároky z testamentu, zrejme mal vedomosť, že žiadne nároky si v dedičskom konaní uplatňovať nemôže.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaní ako úspešní účastníci si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že po smrti V. B. sa V. M. a F. B. ujali užívania predmetných nehnuteľností, toho času zapísaných ako parc. registra E-KN č. 493/15 vo výmere 34.644 m2 - orná pôda a parc. registra E-KN č. 493/93 vo výmere 10.064 m2 - lesné pozemky, k.ú. E., a to v pomere, ktorý bol určený testamentom v extraviláne V. B. zo dňa 20. 4. 1950. Zároveň bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ktoré nehnuteľnosti V. M. a F. B. po smrti V. B. užívali, teda ku ktorým nadobudli vlastnícke právo. Testament v extraviláne zo dňa 20. 4. 1950 mal všetky náležitosti platného testamentu, pričom jeho pravosť potvrdzuje aj jeho opatrenie úradnou pečaťou. Aj v prípade, ak by bol uvedený testament neplatný, je nepochybné, že tak V. M., ako aj F. B. predmetné nehnuteľnosti užívali a vlastnícke právo nadobudli vydržaním. Súd prvého stupňa nesprávne interpretoval spôsob užívania nehnuteľnosti, kedy mal za ustálené, že užívanie nehnuteľnosti je rovnaké, ako bolo za čias predchodcov. Táto skutočnosť je čiastočne pravdivá, pričom však v rozsahu užívania nekorešponduje zápis spoluvlastníckych podielov v Katastri nehnuteľnosti. V skutočnosti rodina M. užívala väčšiu časť predmetných nehnuteľností, ale zápis v Katastri nehnuteľnosti jej svedčí len v podiele 1/8-ina, čo predstavuje jeho spoluvlastnícky podiel. Práve z tohto dôvodu, kedy rodina M. užívala väčšiu časť predmetných nehnuteľností a rodina B. ich menšiu časť, podal žalobu na určenie vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa teda žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, či jeho právny predchodca V. M. nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a či následnými úkonmi právneho predchodcu žalovaného v 1. rade nedošlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva. Žalobca bol toho názoru, že jeho otec V. M. riadne nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tieto jeho spoluvlastnícke podiely by mali byť predmetom dedičského konania.

Žalovaný v 1. rade navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaná v 6. rade a súčasne zástupkyňa žalovaných v 2. až 5. rade súhlasila s odvolaním žalobcu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj náležitý právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré súd prvého stupňa uviedol v napadnutom rozsudku a k týmto považuje za potrebné dodať nasledovné:

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti neboli nadobudnuté na základe testamentu v extraviláne zo dňa 20. 4. 1950, o čom svedčí dedičské konanie po V. B., nar. XX. X. XXXX a zomrelom XX. X. XXXX (viď zápis o úmrtí bezmajetného). Zo zápisu o úmrtí bezmajetného, ktorý podpísal ohlasovateľ V. M. - otec žalovaného vyplýva, že na základe uvedeného testamentu sa

nededilo. Pokiaľ ide o tvrdený titul nadobudnutia uvedených spoluvlastníckych podielov na základe vydržania, tu je potrebné poukázať na to, že s ohľadom na platnú právnu úpravu, judikatúra odvolacích a dovolacích súdov ohľadne vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripúšťa to, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod a že postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Právnym dôvodom vydržania však nemôže byť geometrický plán, znalecký posudok, projektová dokumentácia a ani to, že držiteľ svoju dobrú vieru odvodzuje od púhej okolnosti, že predmetný pozemok bol jeho rodičmi a potom aj ním samým nerušene užívaný od predmetného obdobia v daných hraniciach v dôsledku oplotenia pozemku a podobne. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Takýto dôvod svedčiaci o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titul uchopenia sa držby však žalobca nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vôbec nepreukázal, aby jeho právny predchodca sa predmetných nehnuteľnosti ujal v dobrej viere, že mu tieto vlastnícky patria (o čom svedčí neurčitý predmet z hľadiska uvedeného testamentu, ale aj jeho vyhlásenie po tom, čo zomrel V. B.). Ak by bol V. M. dedil na základe testamentu, nebolo dôvodu, aby takéto vyhlásenie o tom, že V. B. nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku bol urobil. Pokiaľ ide o vyhlásenie o vzdaní sa majetku z 20. 4. 1950, kde sa odkazuje na budúcu kúpnu zmluvu k 1. 5. 1950, táto tak isto v priebehu konania preukázaná nebola. Teda zo žiadneho titulu, ani domnelého, súd nemohol dospieť k záveru, že V. M. sa ujal držby v dobrej viere.

Odvolací súd doplnil dokazovanie a podľa správy Okresného úradu Prešov zo dňa 23. 6. 2014 a 7. 7. 2014 vyplýva, že v rámci spracovania registra ROEP sa preberali údaje vedené v Katastri nehnuteľnosti pozemkovej knihy a v konaní sa zistilo, že v k.ú. E. v roku 1940 prebiehalo v zmysle zák. č. 177/27 Zb. katastrálne konanie za účelom vyhotovenia novomeračského operátu a vykonania nápravy a obnovy údajov pozemkovej knihy. Skutkový stav držby dokumentovali pozemnostné hárky z roku 1940 uložené na Správe katastra v Prešove. Pozemky, ktoré obyvatelia dostali do držby, užívali pokojne, nerušene a v dobrej viere, že im patria. Z dôvodu neexistencie dokladov o vlastníctve k nehnuteľnostiam nemohli byť tieto prejednané v dedičských konaniach. Napriek tomu, že nikdy nedošlo k zápisu vlastníctva do pozemkovej knihy, ani zákresu geometrického plánu do pozemnoknižnej mapy, rešpektovalo sa domnelé vlastníctvo obyvateľov k predmetným pozemkom. Návrh registra ROEP sa zverejnil dňa 10. 5. 2005 verejnou vyhláškou OPÚ 2005/10-12 zo dňa 3. 5. 2005 po dobu 30 dní. Prostredníctvom komisie doručil známym účastníkom konania výpis z registra a poučil účastníkov o možnosti podania návrhov na vydržanie podľa § 11 a § 12 zákona. V stanovenej lehote bolo komisii podaných 176 pripomienok, každá bola prejednaná na zasadaní komisie konaných v dňoch 18. 1. 2006, 4. 4. 2006, 11. 5. 2006 pre vypracovanie ROEP v k.ú. E. konaných na OcÚ E.. Ku každej pripomienke komisia zaujala stanovisko pre opodstatnenosť pripomienok a návrhu Správy katastra bol návrh registra prepracovaný (prečíslovanie parciel, vytýčenie a prerozdelenie honu lesík - M. podľa skutočnej držby, teda aj parc. E-KN od 493/7 až 493/95) a nanovo zverejnený v čase od 6. 4. 2009 do 6. 5. 2009. Zhotoviteľ pri zameraní doručil správnemu orgánu výpisy pre jednotlivých vlastníkov s opravenou výmerou a grafickým zákresom, ktoré sa doručili účastníkom konania už bez možnosti pripomienkovania, nakoľko bolo vytýčené podľa skutočnej držby tak, ako si jednotliví účastníci konania označili svoje hranice podľa dohody na zasadaní dňa 6. 3. 2007. Pripomienku na meno F. M., bytom Y. XX na parc. E-KN 493/15, 493/93, vedené v LV XXX, k.ú. E. správny orgán neeviduje. Teda aj z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu, tento v uvedenom konaní nemal žiadne výhrady.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný v 1. rade úspešný, a preto žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že podľa vyčíslenia trov tieto možno prisúdiť len z dôvodu cestovných nákladov žalovaného v 1. rade na pojednávania dňa 20. 5. 2014, 1. 7. 2014 a 4. 9. 2014, pričom pri vzdialenosti 30 km a priemernej spotrebe 6,5 litra je cestovné 20. 5. 2014 pri cene PHM 1,482 eur vo výške 2,89 eur, dňa 1. 7. 2014 pri cene 1,516 eur cestovné vo výške 2,96 eur a 4. 9. 2014 pri cene PHM 1,467 eur cestovné vo výške 2,86 eur. Odvolací súd už nemohol zohľadniť trovy

prvostupňového konania, pretože o nich rozhodol súd prvého stupňa a proti výroku o trovách konaniach zo strany žalovaného v 1. rade odvolanie nebolo podané a pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Z uvedeného je teda zrejmé, že nebolo možné priznať náhradu ušlého zárobku jeho zástupkyni Mgr. S. B., pretože táto nezastupovala žalovaného v 1. rade ako advokátka, ďalej nebolo možné priznať cestovné náklady žalovaného z dôvodu osobnej účasti na konzultáciách u advokáta JUDr. J. Bujňáka, pretože jednak sa nepreukázala dôvodnosť týchto konzultácii a ani ich existencia a pokiaľ ide o trovy JUDr. Jozefa Bujňáka, tieto žalovanému v 1. rade ani nevyčíslil. Z tohto dôvodu bolo možné priznať len cestovné náklady súvisiace s účasťou žalovaného v 1. rade na vyššie uvedených pojednávaniach odvolacieho súdu.

Žalovaní v 2. až 10. rade náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im táto byť priznaná nemohla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.