Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-2580-2022.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2580/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/ X, XXX XX K. H. N., zastúpeného zákonným zástupcom: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/ X, XXX XX K. H. N., pr. zast.: AK Berčo s. r. o., so sídlom J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti povinnému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/X, XXX XX K. H. N., zastúpenému: JUDr. Martin Čeman, advokát so sídlom Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 241 430, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Sabol, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 35 553 359, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,55 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.10.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 600 eur a bežného výživného vo výške 120 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/293/2017 zo dňa 08.01.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.01.2018.
X. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraj Sabol, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka X, XXX XX Košice, IČO: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09.11.2022 bolo povinnému doručené dňa 16.11.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.11.2022 bol podľa vyjadrenia povereného súdneho exekútora (OVM) doručený v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, ktorá priznáva tomuto podaniu vo vzťahu k výkonu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Oprávnený sa k podaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 01.12.2022.
4. Povinný sa v predkladanom návrhu na zastavenie exekúcie domáha jej zastavenia uvádzajúc, že cit.: ,,S vy´sˇkou pohlˇada´vky povinny´ nesu´hlasi´, nakolˇko je toho na´zoru, zˇe dlzˇne´ vy´zˇivne´ho za mesiac 01/2020 uhradil dnˇa 24.12.2019, kde v decembri 2019 uhradil vy´zˇivne´ vo vy´sˇke 120 EUR 2 x a to platbou zo dnˇa 05.12.2019 a zo dnˇa 24.12.2019 a teda uzˇ neuhra´dzal vy´zˇivne´ v janua ´ri 2020. Vy´zˇivne´ v mesiaci okto´ber 2022 uhradil azˇ dnˇa 27.10.2022, za cˇo sa ospravedlnˇuje ale nemal v tom cˇase penˇazˇne´ prostriedky na u´hradu vy´zˇivne´ho k 15. dnˇu v mesiaci. V novembri 2022 uhradil povinny´ vy´zˇivne´ vo vy´sˇke 120 EUR opa¨tovne 2 x a to 15.11.2022 a 16.11.2022. Pricˇom
druhe´ uhradene´ vy´zˇivne´ vo vy´sˇke 120 EUR (platba zo dnˇa 16.11.2022) v mesiaci november, ktoru´ sa zapocˇi´tava na najstarsˇie neuhradene´ vy´zˇivne´ za mesiac 05/2021. Upozornˇujem, zˇe beriem uvedene´ mesiace ako mesiace u´hrady vy´zˇivne´ho tak ako to uva´dza exeku´tor (nakolˇko tak priblizˇne zodpovedaju´ rea´lnym u´hrada´m vy´zˇivne´ho podlˇa predlozˇene´ho vy´pisu) a nie za mesiace, za ktore´ sa plati´ vy´zˇivne´ v zmysle rozsudku Okresne´ho su´du Spisˇska´ Nova´ Ves sp. zn:.16P/293/2017 zo dnˇa 08.01.2018, kde je splatnostˇ vy´zˇivne´ho mesiac vopred.“. Povinný predložil súčasne so svojim podaním aj fotokópiu výpisu z účtu za obdobie od decembra 2019 až do novembra 2022. Ostatné výživné za mesiace december 2021, apríl 2022 a september 2022 (v celkovej výške 360 eur) uhradil povinný až na základe upovedomenia o začatí exekúcie. Vo zvyšnej časti však nárok oprávneného neuznáva, keď vzhľadom na ním realizované úhrady sú trovy exekúcie oprávneného počítané v nesprávnej výške.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení vo väzbe na podanie povinného uviedol, že exekučné konanie bolo z jeho strany iniciované dôvodne, nakoľko k úhrade vyživovacej povinnosti za mesiac december 2019 nemohlo dôjsť 2x, keď povinný v zásade prvou platbou doplácal zameškané výživné za predchádzajúci kalendárny mesiac. O tejto skutočnosti má vypovedať aj oprávneným predložený výpis z účtu. Ostatné platby oprávnený nerozporuje, avšak uvádza, že k ich vykonaniu došlo až v čase po začatí exekučného konania, v dôsledku čoho oprávnený inicioval toto konanie dôvodne. Vo svetle týchto skutočností preto oprávnený navrhuje, aby konajúci súd podanie povinného zamietol ako nedôvodné a zároveň mu priznal trovy konania v celkovej výške 31,55 eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 19,92 eur a 1x režijného paušálu vo výške 11,63 eur.
6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a jednotlivých skutkových okolností uvádza nasledovné stanovisko. Úvodom je potrebné uviesť, že
predmetom vymáhaného nároku je zameškané výživné vo výške 600 eur pozostávajúce z vyživovacej povinnosti určenej vo výške 120 eur za mesiace: január 2020, máj 2021, december 2021, apríl 2022 a september 2022. Súčasťou vymáhaného nároku je aj bežné výživné vo výške 120 eur mesačne v súlade s exekučným titulom, t. j. povinnosť uhrádzať bežné výživné je určená ku 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky (vopred). Exekučné konanie iniciované oprávneným bolo začaté dňa 04.10.2022, pričom exekúcia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa začala dňa 04.11.2022. Spornou skutočnosť medzi účastníkmi konania je dôvodnosť začatia exekučného konania, keď povinný uvádza, že v mesiaci december 2019 vykonal dve úhrady, v dôsledku čoho došlo k úhrade vyživovacej povinnosti za mesiace december 2019 a január 2020, a zároveň uvádza, že cit: ,,v čase podania návrhu na exekúciu bolo uhradene´ vy´zˇivne´ za mesiace 01/20 (u´hrada vy´zˇivne´ho dnˇa 24.12.2019), 05/2021 (zapocˇi´tanie platby vy´zˇivne´ho z 16.11.2022), za mesiac 10/2021 (u´hrada vy´zˇivne´ho dnˇa 27.10.2022) a nebolo mozˇne´ esˇte uviestˇ neuhradenie vy´zˇivne´ho v mesiaci november, ktore´ nakoniec aj bolo uhradene´ dnˇa 15.11.2022. Cˇizˇe spra´vne bolo k da´tumu podania na´vrhu na zacˇatie exeku´cie dlzˇne´ vy´zˇivne´ len vo vy´sˇke 360 EUR za obdobie 12/21, 04/202 a 09/2022.“.
13. Sumarizujúc podstatu povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je teda vyjadrenie, že vyživovacia povinnosť realizovaná v mesiaci december 2019 bola realizovaná dvakrát, v dôsledku čoho oprávnený nemohol legitímne označiť vyživovaciu povinnosť za mesiac január 2020 ako za zameškanú, a súbežne aj to, že povinný značnú časť oprávneným označeného zameškaného výživného uhradil v čase pred začatím exekúcie. Vo svetle týchto skutočnosti však súd uvádza, že na strane povinného dochádza k nesprávnej interpretácii ním vykonaných úhrad, keď z obsahu spisu, a to predovšetkým z výpisu z účtu, ktorý predložil oprávnený, nepochybne vyplýva, že povinný bol v omeškaní s plnením vyživovacej povinnosti za mesiac november 2019, v dôsledku čoho je možné ustáliť, že ním vykonané úhrady v decembri 2019 nemohli byť kategoricky započítané na január 2020, keď v poradí prvá úhrada zo dňa 05.12.2019 pokrýva vyživovaciu povinnosť za mesiac november 2019 a v poradí druhá úhrada zo dňa 24.12.2019 vyživovaciu povinnosť za mesiac december 2019. Paradoxne prijatím záveru, ktorý nastolil povinný vo svojom vyjadrení, by naďalej existovala povinnosť uhradiť zameškané výživné, a to za mesiac november 2019, t. j. v prípade akceptácie úvahy povinného o preddavku za január 2020 by naďalej existoval dlh na výživnom za mesiac november 2019.
14. Súd považuje zároveň aj ostatnú časť podania povinného za nedôvodnú, keď na strane povinného dochádza k nesprávnemu výkladu okamihu začatia exekučného konania či exekúcie, a zároveň aj k opomenutiu toho, že oprávnený inicioval predmetné konanie z dôvodu absencie regulérnosti úhrad vo vzťahu k vyživovacej povinnosti. Práve z uvedeného dôvodu súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie bolo iniciované dňa 04.10.2022, t. j. z pohľadu existencie dlhu je nutné brať do úvahy práve tento deň, ktorý je významný pre vymedzenie relevancie dlhu na zameškanom výživnom. Z vyjadrenia povinného, (kladného) stanoviska oprávneného a zároveň aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že povinný uhradil časť zameškaného výživného, čo zhodne potvrdzuje aj oprávnený, avšak predmetné úhrady boli realizované v čase po začatí predmetného exekučného konania, keď povinný uhradil výživné za mesiac máj 2021 dňa 16.11.2022, za mesiac október 2021 dňa 27.10.2022 a za mesiac november 2022 dňa 15.11.2022. Vo väzbe na uvedené je preto predmetná sféra námietok povinného plne nedôvodná a bez právneho významu vo vzťahu k relevantnosti iniciovania exekučného konania. Rovnako je potrebné uviesť, že povinným predložená argumentácia, ktorá navzdory právnemu zastúpeniu na strane povinného opomína evidentné znenie ustanovenia § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, nemá taktiež žiadne účinky vo vzťahu k spornosti trov exekúcie oprávneného, ktorých výška nepochybne vyplýva zo skutočnej výšky zameškaného výživného k momentu začatia exekučného konania.
15. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného v plnom rozsahu zamietol, keď povinným načrtnutá argumentácia nebola súdom akceptovaná z dôvodu, že oprávnený inicioval exekučné konanie v čase, kedy dlh na výživnom skutočne a preukázateľne existoval, a to vo výške, o ktorej súd nemá žiadne pochybnosti. (výrok I. tohto rozhodnutia)
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa §199e Exekučného poriadku, k je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
20. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v intenciách návrhu povinného na zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,55 eur (1x úkon právnej služby vo výške 19,92 eur vychádzajúc z hodnoty sporu - zameškaného výživného vo výške 600 eur a 1x režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 eur), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.