Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/62/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Karpatskonemecká asociácia, so sídlom Lichardova 20, 040 01 Košice-Juh, IČO: 31 959 636, právne zastúpená JUDr. Jánom Andrášim, advokátom so sídlom Kováčska 80, 044 25 Medzev, proti žalovanému: Z. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X/XX, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 4.344,25 eur (130.875,- Sk) takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2006 domáhal zaplatenia sumy 130.875,-Sk. Žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody uzavretej medzi žalobcom a GWZ STUTTGART podporuje zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikateľov, ako aj remeselníkov na Slovensku vecnými prostriedkami (strojmi a zariadeniami). Žalovaný ako podporovaný obdržal v rámci podpornej činnosti sumu 826.597,- Sk na zakúpenie prístroja. V zmluve o podpore bol dohodnutý splátkový kalendár s tým, že mesačné splátky boli stanovené vo výške 17.220,- Sk. Žalovaný si svoju povinnosť splácať plnil nepravidelne. Žalobca žalovaného opakovanie vyzýval na splnenie si povinnosti. Žalobca vzhľadom na nečinnosť žalovaného bol nútený podať žalobu na súd s tým, že žalobca mu dlhuje sumu 130.875,- Sk. K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o podpore číslo 00/02 podpísanú žalobcom 29.11.2000 a žalovaným 4.12.2000 a tiež žalobca predložil termíny a sumy splátok.

Zo spisu súd zistil, že dňa 16.11.2011 súd vyzval prostredníctvom súdnej tajomníčky navrhovateľa, aby predložil opätovne do spisu návrh a prílohy, nakoľko v spise súd neeviduje žiadne úkony a je nutné spraviť rekonštrukciu spisu. Ďalej súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 16.10.2006 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, súčasne mu bol ustanovený správca a bol otvorený malý konkurz. Súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 14.2.2014 súd zrušil konkurz na majetok žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 14.2.2014 súd rozhodol o povolení oddĺženia žalovaného.

Súd zisťoval na Okresnom súde v Žiline, či v rámci konkurzného konania žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému do konkurzu. Okresný súd v Žiline 16.4.2014 oznámil, že na prihlášku žalobcu sa neprihliadalo a z toho dôvodu pohľadávka nebola uspokojená a nenachádza sa ani v zverejnenom schválenom konečnom rozvrhu výťažku.

V rámci nariadenej súdnej rekonštrukcie spisu, po jej realizácii súd nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov riadne predvolal. Žalovaný sa na pojednávanie riadne dostavil, právny zástupca žalobcu sa písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a žiadal lustrovať, či konaniu nepredchádza iné konanie medzi tými istými účastníkmi, na základe žaloby zo dňa 13.7.2006. Pre prípad, že by išlo len o pokračovanie v konaní začatého v roku 2006 uviedol, že na nároku trvajú a žiadajú o výsluchu pred dožiadaným súdom Okresný súd Košice II. Samosudkyňa konštatovala po vykonanej lustrácii, že žaloba, ktorá je predmetom tohto konania vedeného pod sp.zn. je žaloba zo dňa 13.7.2006 a žiadne iné konanie tomuto konaniu nepredchádza a žiadne iné konanie sa nevedie, súd učinil lustrum aj v archíve skončených vecí. K žiadosti právneho zástupcu žalobcu samosudkyňa skonštatovala, že na strane právneho zástupcu neexistuje žiadny zo zákonných dôvodov vymedzených v s tým, že žalobca bol na pojednávanie prostredníctvom právneho zástupcu riadne predvolaný, mal možnosť sa pojednávania zúčastniť, opakovane dvakrát sa právny zástupcu ospravedlnil z rôznych dôvodov a pojednávania sa nezúčastnil. Tretie pojednávanie žiadal odročiť a vypočuť dožiadaným súdom. Žiadne výnimočné okolnosti však neuvádza, z toho dôvodu súd rozhodol uznesením, že pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Samosudkyňa na pojednávaní prečítala žalobu, ako aj vykonala dokazovanie prečítaním listín pripojených v spise a výsluchom žalovaného a zistila nasledovné:

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že celý postup zo strany žalobcu je účelový, žalovaný sám pri vyhlásení konkurzu žalobcu riadne uviedol do zoznamu veriteľov. Žalobca síce prihlásil svoju pohľadávku, ale nesprávnym spôsobom napriek tomu, že o správnom postupe bol riadne oboznámený listom zo dňa 20.10.2006, vtedy ustanovenou správkyňou konkurznej podstaty. Prihlášku mohol žalobca dodatočne opraviť, ale neurobil tak. Vyzvala ich k tomu dokonca správkyňa konkurznej podstaty. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho úmysly pri získaní podpory a jej splácaní boli čestné. Z úveru vyplatil približne 91,3%, postupne sa však dostal do platobnej neschopnosti. U úveru sa začali kumulovať aj úroky z omeškania, a preto sa situáciu rozhodol riešiť konkurzom. V súčasnej dobe bolo povolené oddĺženie a on sa nachádza v prvom roku trojročného skúšobného obdobia.

Podľa § 47 ods.1 veta prvá Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

Podľa § 44 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhláseniu konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 166 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 168 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré

správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov.

Podľa § 170 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník urobí právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať.

Podľa § 171 ods. 2 veta tretia pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom Vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.

Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu súd mal za preukázané a nepopieral to ani samotný žalovaný, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o podpore, na základe ktorej bola poskytnutá podpora na podnikanie s tým, že žalovaný nesplatil žalobcovi všetky finančné prostriedky, ktoré mu na základe tejto zmluvy žalobca poskytol, existuje dlžoba. Čo však bolo nepochybne preukázané je aj tá skutočnosť, že na žalovaného bol po tom, ako vznikol medzi ním a žalobcom záväzkový vzťah a došlo k čerpaniu finančnej podpory k vyhláseniu konkurzu s tým, že žalobca pohľadávku v rámci konkurzu síce uplatnil, avšak neprihliadalo sa na ňu a teda ani nebola uspokojovaná v rámci konečného rozvrhu výťažku. Keďže sa na pohľadávku neprihliadalo, má sa za to, akoby pohľadávka žalobcu v rámci konkurzu na majetok žalovaného vôbec nebola prihlásená, a teda ani v rámci konkurzu nemohla byť uspokojená. V tejto súvislosti je však rozhodujúce, že Okresný súd Žilina rozhodol 14.2.2014 uznesením sp.zn. o povolení oddĺženia žalovaného.

Povolením oddlženia začína tzv. skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník odvádza ustanovenému správcovi časť svojich peňažných prostriedkov, ktoré správca po odpočítaní svojej odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi dlžníkových veriteľov. Takýmto spôsobom sú uspokojovaní, ako vyplýva z ustanovenia § 168 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, výlučne len veritelia prihlásených pohľadávok. Deje sa tak z toho dôvodu, že správca môže finančné prostriedky rozdeľovať výlučne podľa konečného rozvrhu výťažku, teda toho rozvrhu, ktorý bol stanovený počas prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka.

Ďalej počas skúšobného obdobia dlžníka sú uspokojované bez akýchkoľvek obmedzení v bežných lehotách splatnosti, tie záväzky dlžníka, ktoré vznikli po zrušení konkurzu.

Z konkurzného spisu Okresného súdu Žilina súd zistil, že pohľadávka žalobcu nebola do konkurzu prihlásená ( resp. prihlásená bola, ale sa na ňu neprihliadalo) a teda správca ju z finančných prostriedkov odvádzaných dlžníkom uspokojiť nemohol a nemohol tak urobiť ani dlžník sám, lebo priečilo by sa účelu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keby pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu boli uspokojované dlžníkom a to ani so súhlasom správcu, lebo by došlo k zvýhodneniu takýchto veriteľov. Títo by bol uspokojení vcelku a veritelia prihlásených pohľadávok, by boli uspokojovaní správcom len pomerne podľa rozvrhu výťažku z konkurzu.

K uspokojeniu pohľadávok vzniknutých pred konkurzom a to pohľadávok neprihlásených, by teoreticky mohlo dôjsť len v období do skončenia skúšobného obdobia (s výnimkou ak toto bolo zrušené podľa § 171 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a to za predpokladu, že boli uspokojení podľa rozvrhu všetci veritelia dlžníka prihlásených pohľadávok . Mohlo by sa tak stať len za predpokladu, že k uspokojeniu prihlásených pohľadávok dôjde skôr ako skončilo skúšobné obdobie a dlžník stále odvádza finančné prostriedky správcovi.

Je teda zrejmé, že do konkurzu neprihlásené pohľadávky veriteľov dlžníka nemôžu byť v rámci oddlženia podľa § 166 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uspokojené a to z dôvodu, že podľa § 28 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí základné pravidlo, že v konkurze môžu byť uspokojené len prihlásené pohľadávky, to znamená, že neprihlásené pohľadávky nezaniknú, ale môžu byť uspokojené len po zrušení konkurzu, čo fakticky prichádza do úvahy len u fyzických osôb, lebo právnicke osoby po zrušení konkurzu zaniknú. Ak však u fyzickej osoby po zrušení konkurzu je povolené oddlženie, opäť neprichádza do úvahy uspokojenie neprihlásených pohľadávok vzhľadom na ustanovenie § 168 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď správca pomerne podľa rozvrhu výťažku uspokojuje veriteľov, čo značí, že sa opäť uspokojujú len prihlásené pohľadávky. Podľa § 169 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky veriteľov dlžníka sa môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom. Spôsob stanovuje § 168 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené sa môžu uspokojovať z

majetku dlžníka, teda len spôsobom a v rozsahu stanovenom Zákonom. Okrem iného to znamená, že dlžník nemôže ani dobrovoľne splniť niektoré z týchto pohľadávok. Môže splniť len tie, ktoré vznikli po zrušení konkurzu. Splnenie iných pohľadávok by bolo absolútne neplatné z dôvodu rozporu so Zákonom ( ). K uspokojeniu veriteľov dlžníka z majetku dlžníka a to veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu, avšak do konkurzu prihlásené neboli, nemôže dôjsť ani so súhlasom správcu, pretože u Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo toto ustanovenie má na mysli úkony, ktoré nesúvisia s pohľadávkami, ktoré vznikli pred, alebo počas konkurzu, ale môže ísť o niektoré iné úkony, ktoré dlžník musí vykonať, avšak podliehajú súhlasu správcu.

Z vyššie uvedenej argumentácie je teda zrejmé, že žalovaný byť ani dobrovoľne nemôže uspokojiť po tom ako bolo povolené jeho oddlženie pohľadávku žalobcu, ktorý bol jeho veriteľom, pričom pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu a do konkurzu prihlásená nebola. Z toho dôvodu bol súd nútený žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývali, súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.