Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-22-2014.pdf
PDF · 79.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: A., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky a zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. D. XXXX/Xa, a otec H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. P. XXXX/X, o zníženie výživného na návrh otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 11P/297/2013-35 zo dňa 12. decembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/175/2012(-30) zo dňa 27.09.2012 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca H. M. na mal. A. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur na sumu 150 eur mesačne a na mal. F. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc od 01.12.2013. V ostatných častiach zostal uvedený rozsudok nezmenený. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh otca bol čiastočne dôvodne podaný. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/175/2012 zo dňa 27.09.2012 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 200 eur mesačne na každé dieťa. V tom čase matka detí dosahovala PMZ (priemerný mesačný zárobok) 318,28 eur, otec dosahoval PMZ netto 261,54 eur, na cestovných náhradách mu bola vyplatená suma 1.253,50 eur. Matka detí mala vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, otec detí mal vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Ďalej mal za preukázané, že v súčasnej dobe matka detí dosahuje PMZ netto 296,79 eur. Okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Otec detí dosahuje PMZ netto 299,80 eur, na cestovných náhradách mu bola vyplatená suma 1.036 eur. Okruh jeho vyživovacích povinností sa nezmenil, avšak mu bola znížená vyživovacia povinnosť na mal. H. M. rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 9P/297/2013 zo dňa 09.10.2013 zo sumy 150 eur na sumu 100 eur mesačne. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej právnej veci v čase od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane otca maloletých detí v znížení jeho príjmu na cestovných náhradách o sumu 217,50 eur mesačne, i keď u neho došlo zároveň k miernemu zvýšeniu priemernej mesačnej základnej mzdy, pričom u neho došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti na jedno maloleté dieťa. Na strane matky detí došlo k nepatrnému poklesu priemernej mesačnej mzdy o sumu 21,48 eur. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na súhlas matky detí so znížením výživného na sumu 150 eur mesačne na každé dieťa, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. na sumu 100 eur mesačne a na mal. Natáliu na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 01.10.2012.
Matka detí sa vyjadrila k odvolaniu otca. Uviedla, že nesúhlasí s podaným odvolaním. Ďalej uviedla, že najskôr súhlasila so znížením na sumu 150 eur mesačne na každé dieťa, chcela byť ústretová, aj keď výdavky na strane detí stále stúpajú. Otec detí sa aj napriek tomu domáha ďalšieho zníženia výživného, pričom jeho schopnosti a možnosti sú dobré, dokáže zarobiť peniaze, je to tak, ako v čase, keď spolu žili ako manželia. Otec nemá pôžičku, ani hypotéku. Dala na zváženie odvolaciemu súdu, či potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne nechá výživné v pôvodnej výške.
Kolízny opatrovník sa nevyjadril k podanému odvolaniu otca.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, § 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že je ho potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.
V § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu podľa § 163 ods. 2 OSP, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou výživného.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods.2 OSP.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej právnej veci došlo k takej zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine na strane otca maloletých detí, ktorá zmena odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti.
Je nesporné, že v danom prípade boli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch otca maloletých detí v porovnaní s jeho pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného otca k maloletým deťom.
Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ mal za preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletých detí v tom smere, že u neho došlo k zníženiu príjmu v takom rozsahu, ktorý rozsah odôvodňuje zníženie výživného na maloleté detí v rozsahu určenom súdom prvého stupňa vo výške určenej vo výroku rozsudku, ktorá výška je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil i potiaľ, pokiaľ ustálil rozhodný čas zmeny pomerov k 1.12.2013 v súvislosti s rozhodujúcou skutočnosťou a to so znížením príjmu na strane otca maloletých detí.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní bolo nesporne preukázané, že na strane otca maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že od času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného došlo na strane otca detí k podstatnému zníženiu mesačného príjmu, pokiaľ ide o výšku cestovných náhrad /i s prihliadnutím na účel ich poskytnutia/, ktoré sú otcovi detí vyplácané v súvislosti s vyslaním na pracovné cesty, pričom k nárastu PMZ netto na strane otca došlo iba nepatrne.
Odvolací súd v danej právnej veci z vyššie uvedených podstatných dôvodov dospel k záveru, že súdom prvého stupňa znížené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom rodičov maloletých detí, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, i s prihliadnutím na vek maloletých detí v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine.
Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že takto znížené výživné spolu s rodinnými prídavkami na maloleté deti, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletých detí tak, aby životná úroveň rodičov a maloletých detí bola rovnaká.
Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody otca detí dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu veci, relevantne skúmal odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov maloletých detí, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne ich posúdil, preto odvolacie dôvody otca detí nie sú dôvodné.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 146 ods.1 písm. a/ OSP.
Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.