Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. A. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 335,23 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 178,65 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,98 eur od 6.5.2017 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,98 eur od 7.6.2017 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,97 eur od 7.7.2017 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,77 eur od 8.8.2017 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,01 eur od 19.7.2017 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,98 eur od 7.9.2017 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 43,98 eur od 13.10.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 156,58 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13.04.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 178,65 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 156,58 Eur a na náhradu trov konania.

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 6.8.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B na žalobcu. Medzi Slovak Telekom, tzn. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb. Za poskytnutie verejných služieb mal žalovaný pravidelne splácať cenu podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrami a to faktúrou zo dňa 21.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX F. výške 19,98 Eur s lehotou splatnosti 05.05.2017, faktúrou zo dňa 21.05.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 19,98 Eur s lehotou splatnosti 06.06.2017, faktúrou zo dňa 21.06.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 24,97 Eur s lehotou splatnosti 06.07.2017, faktúrou zo dňa 21.07.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 44,77 Eur s lehotou splatnosti 07.08.2017, faktúrou zo dňa 21.08.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 24,97 Eur s lehotou splatnosti 06.09.2017, faktúrou zo dňa 21.09.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 43,98 Eur s lehotou splatnosti 12.10.2017, ktoré však žalovaný neuhradil a to i napriek tomu, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžných súm. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že jej výška bola vypočítaná vzorcom vypočítaným zo základu zmluvnej pokuty – počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty. Vzhľadom na skutočnosť, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, nejedná sa podľa názoru žalobcu o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca podací hárok, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2019, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.01.2017, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Súhlas so spracovaním osobných údajov, Predžalobnú výzvu na zaplatenie, faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom konania.

Súd vo veci nariadil na deň 09.02.2023 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal.

Žalovaný sa nariadeného pojednávania zúčastnil a uviedol, že žiada zaplatiť dlžnú sumu v splátkach z dôvodu, že je invalidný dôchodca a býva v Dome dôchodcov v Čadci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že túto mal preukázanú z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019 adresovanú žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003).

Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej aj ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako nepodnikateľ (spotrebiteľ) uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.01.2017, keď predmetom zmluvy bolo poskytovanie dátových služieb – Internet v mobile 500. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zároveň Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.01.2017, keď predmetom dodatku bola aktivácia programu služieb – Happy M NAJ a predaj mobilného telefónu za akciovú cenu – v hodnote 7 Eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a z Dodatku predložených súdu v žalobe, ktorých uzatvorenie žalovaný na pojednávaní nespochybnil. Z charakteru záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa jedná o vzťah podnikateľského subjektu (veriteľa – právneho predchodcu žalobcu) a spotrebiteľa – žalovaného. Predmetnou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb zaviazal aktivovať žalovanému program služieb Happy M NAJ a zabezpečiť mu predaj mobilného telefónu za akciovú cenu a to všetko s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvolených programov služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou vrátane Dodatkom, Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom služieb.

Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z tej skutočnosti, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah vyplývajúci v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách z uzavretých zmlúv o pripojení. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb faktúrou zo dňa 21.04.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 19,98 Eur s lehotou splatnosti 05.05.2017, faktúrou zo dňa 21.05.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 19,98 Eur s lehotou splatnosti 06.06.2017, faktúrou zo dňa 21.06.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 24,97 Eur s lehotou splatnosti 06.07.2017, faktúrou zo dňa 21.07.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 44,77 Eur s lehotou splatnosti 07.08.2017, faktúrou zo dňa 21.08.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 24,97 Eur s lehotou splatnosti 06.09.2017, faktúrou zo dňa 21.09.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 43,98 Eur s lehotou splatnosti 12.10.2017. Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačné poplatky za poskytnuté služby k zvolenému programu Happy M NAJ.

Súd mal v predmetnom konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaným a to jednak uhradiť cenu za objednané služby a jednak povinnosť zotrvať v záväzkovom vzťahu po určenú dobu. Uvedené žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré vyplývali aj z predložených listinných dôkazov žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel ani nerozporoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, ani neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu, preto súd z nich vychádzal. Zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ceny za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami tak, ako sú uvedené v bode 22 tohto rozsudku, preto vo vzťahu k uvedeným nárokom súd vyhodnotil, že sa jedná o nárok dôvodný a preukázaný, vyplývajúci z predložených zmlúv, obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu a vyúčtovaných v zmysle cenníkov právneho predchodcu žalobcu.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa , ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa , , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Okrem vyššie zmienených nárokov si právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval sumu 156,58 Eur titulom degresívnych pokút za porušenie Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku. Suma výpočtu zmluvnej pokuty (degresívnej) závisela od počtu dní viazanosti, ku ktorej splneniu sa žalovaný zaviazal. Vzorec pre výpočet konečnej výšky zmluvnej pokuty vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. V zmysle Dodatku, ktorým sa právny predchodca žalobcu zaviazal na poskytovanie služieb, ktoré následne vyúčtoval faktúrami, ktorých zaplatenie si nárokuje v predmetnom konaní je základom pre zmluvnú pokutu (počiatočná suma, ktorá následne klesala), suma 230 Eur. Z bodu 3 časti Zmluvná pokuta predmetnej zmluvy vyplýva, že pri výpočte konečnej výšky zmluvnej pokuty právny predchodca žalobcu zohľadňoval dobu, ktorú žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu. Je nutné zdôrazniť, že podpisom na zmluve sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, na základe čoho právny predchodca žalobcu súhlasil s uzatvorením zmluvy za určitých podmienok (v časti zotrvania v zmluve po určitú dobu) a v súvislosti s tým poskytol žalovanému akciovú cenu. Je možné konštatovať, že je pochopiteľné, pokiaľ zmluvná strana poskytne určitú výhodu (v predmetnom prípade formou akciovej ceny), keď sa druhá zmluvná strana oproti tomu zaviaže zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu určitý, vopred minimálne dohodnutý čas (24 mesiacov) a po túto dobu si riadne plní svoje záväzky. Porušením zmluvy zo strany žalovaného v predmetnom prípade si právny predchodca žalobcu uplatnil právo dohodnuté v zmluve a to pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá právnemu predchodcovi žalobcovi vzniká v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, vzhľadom na benefity, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol. Zmluvy sa majú plniť a je nemožné požadovať od zmluvnej strany, ktorá svoju povinnosť neporušila, aby si nenárokoval zaplatenie zmluvnej pokuty, keď túto si zmluvne dohodol a o ňu sa „opieral“ pri poskytovaní výhod druhej zmluvnej strane pre prípad, že táto zmluvná strana svoju povinnosť poruší. Súd má za to, že zmluvná pokuta tak, ako je definovaná v zmluve je pre druhú zmluvnú stranu (žalovaného) dostatočne určitá, keď si vie v ktoromkoľvek čase trvania zmluvy jednoznačne overiť, pri nedodržaní doby viazanosti zmluvy, akú výšku zmluvnej pokuty bude povinný zaplatiť.

Súd teda vykonal kontrolu nároku zo sankcií uplatnených právnym predchodcom žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi a zistil, že zmluvná pokuta je dohodnutá v písomnej forme, dostatočne a jasne a zrozumiteľne. Súd má teda za to, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku v zmysle § 5a zákona č. 250/200 Z.z. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť poskytovateľa služieb zdržať sa zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou, prípadne inými vhodnými zabezpečovacími inštitútmi. Jediná podmienka je primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty a pokiaľ zabezpečuje splnenie záväzku od spotrebiteľa, aby sankcia nebola neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktorého splnenie zabezpečuje.

Súd vo vzťahu k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa zistil, že sa nejedná o neprimerané pokuty vo vzťahu k poskytnutým benefitom. Súd zároveň zistil, že pri rozsahu zmluvnej pokuty bolo dohodnuté pomerné znižovanie zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností, v prípade nedodržania záväzku riadnych úhrad účtovaných cien a nedania dôvodu pre obmedzenie poskytovania služieb počas doby viazanosti priamoúmerne k počtu dní, za ktoré si žalovaný splnil povinnosti. Teda zmluvná pokuta jednak zodpovedá výhode v poskytnutej zľave s limitovaním nad rozsah porušenej povinnosti.

Súd vo vzťahu k uplatnenému nároku – zaplateniu zmluvnej pokuty však zdôrazňuje, že aj v tejto časti je povinnosťou žalobcu riadne skutkovo odôvodniť požadovaný nárok. Aj v prípade, ak súd ustáli, že nárok vyplývajúci zo zmluvy je dôvodný, pri priznanie požadovanej výšky nároku súd vychádza zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, keď súd však vychádzal z predložených dôkazných prostriedkov, z ktorých si bol schopný ustáliť výšku požadovanej zmluvnej pokuty. Súd túto skutočnosť musí byť schopný overiť, keď nemôže priznať žalobcovi vyšší nárok ako ten, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Aby teda bolo možné overiť výšku uplatnenej zmluvnej pokuty je potrebné, aby súd vedel z predloženej žaloby v spojení s listinami overiť, k akému dátumu došlo podľa právneho predchodcu žalobcu k porušeniu povinnosti žalovaného, keď k tomuto dátumu vyčísluje výšku zmluvnej pokuty. Súd z poslednej právnym predchodcom žalobcu vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že dátum dodania služby (poslednej) zo strany právneho predchodcu žalobcu je 21.09.2017. Pri výpočte uplatnenej zmluvnej pokuty tak mohol overiť jej výšku, keď vychádzal zo sumy 230 Eur ako výšky základu zmluvnej pokuty (vyplývajúci z dodatku) – (233 dní zotrvania v zmluvnom vzťahu, ktorého trvanie počítal odo dňa podpisu dodatku 31.01.2017 do dňa posledného dodania služby 21.09.2017 / 730 dní (počet dní viazanosti) x 230 (základ zmluvnej pokuty). Uvedeným výpočtom súd overil, že žalobca si v predmetnom konaní nárokuje zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade so zmluvou a nie v čiastke vyššej, ako sa na tom zmluvné strany dohodli.

Nakoľko žalovaný porušil svoju dojednanú zmluvnú povinnosť tým, že riadne a včas neplatil za poskytnuté služby a súd nezistil neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ktoré právny predchodca žalovaného vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyúčtovanej pokuty, ktorej výška nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov o ochrane žalovaného ako spotrebiteľa.

V zmysle , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

V predmetnom prípade súd vychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán, keď žalovaný na pojednávaní uviedol, že si uvedomuje dlžnú sumu, nerozporoval nárok, potom súd nemal dôvodnú pochybnosť o zhodných tvrdeniach strán.

Súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu teda uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 178,65 Eur, t.j. v plnom rozsahu vyhodnotil za dôvodný a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil (resp. že by mu zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli poskytnuté deklarované služby). Súd vyhodnotil nárok dôvodný aj vo vzťahu k uplatneným zmluvným pokutám spolu vo výške 156,58 Eur, nakoľko mal za to, že dojednaná zmluvná pokuta mala zabezpečiť plnenie dohodnutých zmluvných podmienok zo strany žalovaného, tzn. včasné uhrádzanie faktúr, pričom mala slúžiť aj ako náhrada škody v prípade nedodržania zmluvných podmienok. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by uhradil čo i len časť žalovanej sumy, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie neuhradených cien za poskytnuté služby vo výške 178,65 Eur ako aj zmluvných pokút spolu v sume 156,58 Eur.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Žalovaný tým, že neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom konania, dostal sa nasledujúcim dňom po dni splatnosti faktúr do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku z omeškania, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády č. . Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 09.02.2023 požiadal súd o priznanie nároku žalobcu v splátkach, keď vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu nie je schopný uhradiť dlh žalobcu jednorazovo v celosti a to vzhľadom na tú skutočnosť, že je invalidný dôchodca a nemá dostatok peňažných prostriedkov. V predmetnom prípade súd posúdil žiadosť žalovaného ako odôvodnenú a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy v splátkach vo výške 30 Eur mesačne, keď takto riadne plneným dlhom dôjde zo strany žalovaného k úhrade dlhu v celosti do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zároveň vo výroku tohto rozsudku rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky ma za následok splatnosť celého plnenia. Nezaplatením čo i len jednej splátky zo strany žalovaného riadne a včas má potom žalobca právo na vymáhanie celého dlhu zo strany žalovaného.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa v spojení s ustanovením . S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).