Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-8-2014.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. J., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, R., t.č. umiestnený v ústavnej starostlivosti Detského domova Piešťany, Sasinkova 11, Piešťany, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: P. J., Q.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., zastúpená opatrovníčkou JUDr. Ľubomírou Jakúbkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava a otca: T. J., Q.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., o zrušenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh rodičov za zrušenie ústavnej starostlivosti nariadenej nad maloletým z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 04.02.2014 podali rodičia na tunajší súd návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti, nariadenej nad ich mal. synom H. N.ozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. V návrhu uviedli, že sú presvedčení, že dôvody pre ústavnú starostlivosť pominuli, pričom v záujme maloletého je najmä aby bol vychovávaný biologickými rodičmi. Títo žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária a o maloletého sa zaujímajú. Kontaktujú ho dva až trikrát denne telefonicky a každé dva týždne ho navštevujú. Predtým otec maloletého navštevoval denne, avšak po intervencii detského domova mu to bolo zakázané a v súčasnosti aj maloletého už odmietajú púšťať domov, rodičia nevylučujú, že pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sú voči ich rodine zaujatí. Rodičia sú toho názoru, že maloletý by mal vyrastať v prirodzenom prostredí a vrátenie do biologickej rodiny je v jeho najlepšom záujme a za týmto účelom by bolo vhodné pribrať znalca z odboru klinická pychológia detí.
Po začatí konania súd ustanovil matke maloletého opatrovníčku pre toto konanie podľa § 29 ods. 2 O.s.p., nakoľko zistil, že matka trpí duševnou poruchou ovplyvňujúcou jej konanie, pre ktorú na základe podnetu Okresnej prokuratúry Piešťany prebieha na súde konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony pod sp. zn. XPs/X/XXXX.
Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že návrh považuje za nedôvodný. Hlavným dôvodom odobratia maloletého zo starostlivosti rodičov bola najmä jeho ochrana pred patologickými dopadmi konania a správania sa rodičov na dieťa. Pred iniciovaním umiestnenia maloletého bolo v rodine v záujme dieťaťa vykonané množstvo opatrení, ktoré však nepomohli. Rodičia aj napriek súdom nariadeného dohľadu schopnosť riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého nenadobudli a v rodine sa odvtedy doposiaľ nič nezmenilo. Maloletý trávil spočiatku pravidelne krátkodobé pobyty v domácnosti starej matky, ale keďže táto mu umožňovala tráviť čas aj v domácnosti rodičov a tiež vzhľadom k
sťažnostiam obyvateľov bytovky, ktorí avizovali hluk a nezhody v domácnosti rodičov maloletého počas pobytov dieťaťa u starej matky, boli zo strany detského domova tieto návštevy eliminované. Posledné sociálne šetrenie v domácnosti rodičov ukázalo, že bytové podmienky v ich domácnosti sú dostatočné, z hľadiska hygienického na slabšej úrovni, primeranej však zrejme k zdravotnému stavu rodičov. Matka maloletého je toho názoru, že maloletému je v detskom domove dobre a na zmenu nevidí dôvod aj keď je pod návrhom na zrušenie ústavnej starostlivosti podpísaná, otec sa však zverenia maloletého domáha, pričom podľa zistení kolízneho opatrovníka nemá k zabezpečeniu jeho starostlivosti a výchove dieťaťa predpoklady, čo sa potvrdilo aj v predchádzajúcich konaniach vo veci starostlivosti o maloletého. Kontakt a zotrvanie maloletého v biologickej rodine je možné pokladať za vhodné iba vtedy ak neohrozuje jeho zdravý vývin, čo v tomto prípade nebolo preukázané, skôr naopak. Vzhľadom k uvedenému kolízny opatrovník nepokladá za potrebné vykonávanie znaleckého dokazovania, keďže je to neúčelné naopak v prípade opakovaných a neúčelných návrhov rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým kolízny opatrovník dáva do pozornosti súdu posúdenie schopnosti rodičov v oblasti výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením opatrovníčky matky, písomnými vyjadreniami kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správami Detského domova Piešťany, správou školy, psychologickou správou, správami o povesti rodičov, obsahom spisov tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX a XXP/XX/XXXX, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré stále trvá. Rodina je v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch od roku 2004, kedy bolo starou matkou poukázané na nedostatočnú starostlivosť a nezvládanie výchovy maloletého, ktorému bola diagnostikovaná retardácia mentálnych schopností a vyžaduje si špecifický prístup. Matka bola psychiatrickou pacientkou v liečbe s diegnózou oligofrénia s poruchami správania a otec v sledovaní psychiatrickej ambulancie pre organickú demenciu na báze diabetes mellitus, čo sťažovalo rodičom zvládanie výchovy maloletého. Vzhľadom k uvedenému absolvoval maloletý dobrovoľný pobyt v Diagnostickom centre Bratislava a po jeho ukončení začal navštevovať Domov sociálnych služieb v Piešťanoch s týždenným pobytom, ktoré zariadenie však bolo ku dňu 30.06.2007 zrušené a starostlivosť o mal. prevzali rodičia. Úroveň tejto starostlivosti bola za spolupráce príslušného úradu práce a Mesta Piešťany nepretržite monitorovaná a rodine vypomáhali aj opatrovateľky pridelené mestom. Vzhľadom ku konfliktnému spolužitiu rodičov a nedostatočným rodičovským kompetenciám vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch dňa 26.02.2008 rozhodnutie o výchovnom opatrení a dňa 12.07.2008 bola rodina zaradená do programu priorít Sanácia rodinného prostredia a podpora rodinného prostredia, po čom sa rodinné prostredie maloletého na čas stabilizovalo. To aj viedlo k zrušeniu rozhodnutia o výchovnom opatrení, avšak rodina bola naďalej príslušným úradom práce sledovaná. V roku 2010 sa situácia opäť zhoršila, matka prestala navštevovať odbornú psychiatrickú ambulanciu, čo malo dopad na konflikty rodičov a následne na správanie dieťaťa. Keď matka opustila domácnosť a začala žiť túlavým spôsobom života ( následne bola počas roka 2011 umiestnená v Domove sociálnych služieb Senica), domáce prostredie maloletého sa prechodne stabilizovalo, ale len dovtedy, kým matka neukončila pobyt v zariadení a nevrátila sa domov. Rodičia pokračovali v konfliktom spolužití, maloletý bol často svedkom ich hádok a dôsledkom vystavenia záťažovým situáciám sa u neho začala prejavovať tiková porucha. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch opätovne rozhodol dňa 17.10.2011 o uložení výchovného opatrenia - upozornenia rodičom, že svojim správaním môžu narušiť priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin dieťaťa. Pre neschopnosť rodičov samostatne zabezpečiť dieťaťu adekvátnu starostlivosť, začal mal. H. navštevovať dňa 21.11.2012 Spojenú školu internátnu v Topoľčanoch, pretože rodičia fakticky neboli schopní o syna sa bez asistencie opatrovateliek postarať, naopak, ich výchovné intervencie mali negatívny dopad na vývin maloletého. Spolupráca otca pri plnení účelu výchovného opatrenia bola nedostatočná, ignoroval odporúčania sociálnych pracovníkov, ktoré by viedli k lepšiemu zabezpečovaniu starostlivosti o syna aj k zlepšeniu klímy v rodinnom prostredí, pokusy o konštruktívnu komunikáciu odbíjal vyhrážkami. Aby sa predišlo umiestneniu maloletého do ústavnej starostlivosti, navrhol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, starí rodičia však vzhľadom na svoje zdravotné problémy napokon s týmto nesúhlasili. Rozsudkom č.k. XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 25.04.2012 preto súd nariadil výchovné opatrenie - dohľad na dobu jedného roka s tým, že pokiaľ sa situácia nezlepší, bude potrebné umiestniť maloletého do ústavného zariadenia. Dohľad však k zlepšeniu situácie v rodine neviedol. Preto prebehlo na tunajšom súde na podnet kolízneho opatrovníka
súdne konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým pod č.k. XXP/XXX/XXXX. Bolo totiž zistené, že vzťahy rodičov sa natoľko zhoršili, že ich vzájomné konflikty a správanie ohrozujú vývin maloletého, atmosféra v domácnosti vyvoláva v ňom agresívne správanie, nervozitu a tiky v tvárovej časti. Neúnosnú situáciu potvrdila aj osobná asistentka maloletého, ktorá musela pomáhať rodičom pri zabezpečovaní ich starostlivosti o maloletého, ktorý inak počas týždňa v čase od pondelka do piatku trávil čas na internáte Spojenej školy internátnej v Topoľčanoch a iba cez víkendy, prázdniny a obdobia počas ochorenia trávil v domácnosti rodičov, kedy im však museli asistovať pridelené osobné asistentky. Spojená škola internátna zaznamenala, že maloletý do školy po víkendoch prichádza rozladený, ťažko sa sústredí, sú pozorované prejavy obsedantného správania a v poslednom čase sa u neho prejavovali aj tikové poruchy. Po preukázaní, že rodičia nie sú schopní zabezpečiť maloletému H. nielen adekvátnu starostlivosť, ale ani vhodné prostredie pre jeho zdravý vývin a to napriek množstvu prijatých opatrení zo strany kolízneho opatrovníka a Mesta Piešťany (napr. vykonávanie osobnej asistencie, návšteva školy internátneho typu, určenie výchovných opatrení a pod.), súd dospel k záveru, že rodičia nie sú spôsobilí a zodpovední k utváraniu dostatočného rodinného prostredia a maloletý H., ktorý je navyše hendikepovaný, je pri nich vystavovaný negatívnemu pôsobeniu. Na základe zistených skutočností súd rozsudkom č.k.XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.03.2013, právoplatného dňa 04.04.2013 nariadil nad maloletým ( po predchádzajúcom odovozdaní maloletého predbežným opatrením zo dňa 07.11.2012 do starostlivosti D.F. D. R., Y. XX, R.) ústavnú starostlivosť v Detskom domove R. a určil každému z rodičov povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na účet D. D. R.G..
Dňa 13.06.2013 podal otec na súd prvý návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti, ktorý bol po vykonanom dokazovaní súdom vyhodnotený ako nedôvodný a zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia nepreukázali spôsobilosť sami sa riadne postarať o výchovu maloletého, pričom súd prihliadal na záujmy maloletého a jeho zdravotné postihnutia, ktoré vyžadujú potrebu vyrastať v kľudnom prostredí s dohľadom dospelej a zodpovednej osoby, čo v prípade rodičov nie je splnené.
Predmetom konania je v súčasnosti nový návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nariadenej nad maloletým, na základe ktorého súd opätovne preskúmal situáciu v rodine rodičov, vyžiadal si správy o ich povesti, správy z Detského domova R. o maloletom, správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine maloletého, ďalšie listinné dôkazy a po vykonanom dokazovaní zistil, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Otec v konaní pred súdom uviedol, že je pravdou, že vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré on aj jeho manželka majú, by sa ich starostlivosť po dobu 7 dní v týždni nedala zvládnuť. Ale otec by chcel, aby maloletý opäť chodil radšej do Špeciálnej internátnej školy do Topoľčian, kde by bol na internáte celý týždeň a v piatok by sa vrátil domov, takže potom tie 2 dni v týždni by s manželkou zvládali. Na otázku súdu, čo si myslí o starostlivosti detského domova uviedol, že sa o neho starajú dobre, aj keď má maloletý niekedy pripomienky, je spokojný. Uviedol, že si syna cez prázdniny brával k sebe častejšie, chodil s ním na výlety do okolia, kam ich vozil otcov brat. Teraz, keď syn začal chodiť do školy, tak ho už môžu rodičia navštevovať len cez víkendy. Na otázku, ako trávia rodičia dni v domácnosti, otec uviedol, že on predáva na poliklinike vo vestibule noviny a jeho manželka cez deň 18 hodín spí, pretože užíva silné lieky a injekcie, poobede pozerá televízor, ale keď bol H. cez prázdniny doma, všetko čo chcel mu uvarila.
Kolízny opatrovník bol toho názoru, že ústavná starostlivosť bola nariadená v záujme maloletého a dôvody, pre ktoré bola nariadená nepominuli. Nie je teda dôvod zrušiť ústavnú starostlivosť, pretože rodičia nie sú ani po zdravotnej stránke, ani z pohľadu rodičovských kompetencií schopní zabezpečiť dlhodobú starostlivosť o malol. H.. Kolízny opatrovník urobil doposiaľ množstvo opatrení, aby rodičom starostlivosť o syna uľahčil a aby maloletý mohol zostať v domácnosti a nemusel ísť do ústavnej starostlivosti. Pokiaľ ide o Špeciálnu internátnu školu do Topoľčanoch, ktorú navrhuje otec, túto už maloletý v minulosti navštevoval, pričom sa jednalo o jedno z takýchto opatrení, ktorých cieľom bolo predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Avšak aj popri tom, že navštevoval internátnu školu v Topoľčanoch, musel mať odbornú starostlivosť, to znamená, že s jeho výchovou pomáhali po celú dobu rodičom asistentky. Asistentka sprevádzala maloletého v pondelok do Topoľčian na internát a v piatok
pri ceste domov, rodičom s maloletým pomáhala aj počas víkendov, pretože oni takúto starostlivosť nedokážu zabezpečiť.
Súdom ustanovená opatrovníčka matky sa na pojednávanie neustanovila, navrhla súdu prejednať a rozhodnúť vec za jej neprítomnosti na základe zisteného skutkového stavu.
Zo správ Detského domova R. bolo zistené nasledovné:
Maloletý je v zariadení od 04.12.2012 a dňa 06.12.2012 začal navštevovať Špeciálnu základnú školu na Žilinskej ul. v Piešťanoch, pri práci v škole vyžaduje intenzívny individuálny prístup a na cestu do školy a späť sprievod dospelej osoby. Na prostredie detského domova sa adaptoval dobre. Je to ťažko zdravotne postihnuté dieťa s mentálnym postihnutím, poruchou pozornosti, hyperaktivitou, sťaženou prispôsobivosťou, tikovou poruchou a afektívnou labilitou, tiež so strabizmom a astigmatizmom, trpí alergiami, ktoré sa prejavujú hlavne na koži, poriadkové a sebaobslužné zručnosti a návyky nemá dostatočne vypestované, pri všetkých činnostiach je pomalý, málo zručný, nemá žiadnych kamarátov, nevie sa hrať a do spoločných aktivít sa ťažko zapája. Maloletý vyžaduje dohľad dospelej osoby pri väčšine činností, o všetko sa inak živo zaujíma, komunikuje, poobede spáva, rád sleduje TV, počúva rádio, prezerá si knižky. V súčasnosti navštevuje 6.ročník Špeciálnej základnej školy v Piešťanoch, variant B, pracuje veľmi pomaly, je nesamostatný, rýchlo sa unaví a jeho výkony výrazne klesajú, reč je dislalická a málo zrozumiteľná, jeho výsledky v škole a výkony zodpovedajú však aktuálnym intelektovaným predpokladom a celkovému psychickému stavu. Rodičia sa nezaujímajú o jeho školské výsledky, o jeho správanie či vzťahy. Pri návštevách v zariadení len sedia a ani sa nerozprávajú len pozerajú pred seba, čo aj zodpovedá ich mentálnemu stavu. Obaja sú totiž psychiatrickí pacienti, otec ťažký diabetik, nedodržiavajúci liečbu a často upadajúci do diabetickej kómy, prostredie v rodine maloletému neprospieva, rodičia si nerozumejú a stále sa hádajú, otec hucká syna proti matky i starej matke, na správanie rodiny sa neustále sťažujú susedia a nevedia tiež udržať poriadok v domácnosti. U maloletého sa po návštevách v domácnosti vždy prejavuje agresivita, náladovosť a nervozita. Matka, ktorá absolvovala psychiatrickú liečbu, užíva lieky a cíti sa dobre, aj komunikácia s ňou je lepšia. H. je v kontakte aj so starými rodičmi u ktorých trávil víkendy. Víkendy s otcom prinášali nemalé problémy, väčšinou sa vracal špinavý s vyrážkami, zapáchal cigaretovým dymom, bol rozrušený, sestry a vychovávateľky slovne atakoval, pomočoval sa, vo všetkom odporoval, odmietal sa obliekať, umývať si zuby a vždy trvalo niekoľko dní kým sa upokojil. Pre tieto dôvody obmedzil detský domov pobyty maloletého doma na každý druhý víkend a požiadal, aby za maloletého zodpovedala stará matka, ktorá však má sama zdravotné problémy a pri pobytoch maloletého doma tiež zlyháva, preberie totiž vnuka k sebe na pobyt, ale pustí ho k otcovi, ktorý ho potom odmieta vrátiť, dokonca raz musela byť privolaná policajná hliadka. Matka bola zúfalá, nevedela si s otcom ani s maloletým pomôcť, maloletý plakal, otec na kolíznych opatrovníkov aj policajtov slovne útočil, ani policajti si nevedeli s maloletým pomôcť. Po týchto incidentoch detský domov povolil otcovi návštevy len v ich zariadení, a to vychádzky. Otec začal chodievať denne, k vychovávateľkám a sestrám sa správal veľmi arogantne, oplzlo im nadával, na prechádzku s maloletým chodil na bicykli v protismere s cigaretou v ruke a maloletý za ním musel bežať nesledujúc dopravnú situáciu. Po policajnom zásahu musel detský domov obmedziť aj takéto stretávania s tým, že rodičia v súčasnosti môžu syna navštevovať v zariadení, ale nesmú s ním odchádzať preč. Otec matku zo starostlivosti o maloletého úplne vylučuje a odstavuje. Na otázky ako chce zabezpečiť starostlivosť o syna odpovedá iba to, že má vybavené obedy vo výdajni obedov pre dôchodcov. Maloletý však potrebuje plnohodnotnú stravu 5-krát denne a potrebuje aj plnohodnotne vyplniť voľný čas. Maloletý je pritom zariadení spokojný, nedožaduje sa pobytov doma. Podľa názoru detského domova je umiestnenie v zariadení na prospech maloletého, starí rodičia už vzhľadom na svoj vek nie sú schopní prebrať za jeho starostlivosť plnú zodpovednosť a návrat domov v žiadnom prípade maloletému neprospeje, skôr naopak, zabrzdí ho a zabudne aj to, čo si osvojil a zlepšil v detskom domove.
Z aktuálnej správy psychológa Detského domova R. vyplýva, že maloletý je umiestnený v samostatnej špecializovanej skupine Detského domova T. R. pre ťažko zdravotne postihnuté deti od 04.12.2012. Po príchode do detského domova sa u neho manifestovali výrazné prejavy afektívnej lability, nízka frustračná tolerancia v stave napätia, masívna tiková porucha, často bol neprispôsobivý, hlučný, psychomotorický, instabilný s neúčelnými pohybovými stereotypmi, pretrvávala nočná enuréza s
premenlivou frekvenciou výskytu, ťažko sa prispôsoboval pravidlám života v domove, ale slovne vyjadroval spokojnosť s novým prostredím, citové prejavy boli nevýrazné, zamerané najmä na otca. Ženské postavy, zrejme v dôsledku ovplyvňovania otcom, odmietal a nemal na ne vytvorený pozitívny náhľad. Viaceré z uvedených prejavov možno s vysokou pravdepodobnosťou pripísať práve nevhodnému výchovnému vplyvu v rodine. Počas dvojročného ročného pobytu v detskom domove a pri vhodnej úprave kontaktov s biologickou rodinou došlo v správaní maloletého a celkovom osobnostnom prejave k výrazným zmenám, je pokojnejší, zlepšila sa sociálna komunikácia, zapája sa do diania v skupine detí, ustúpili tikové prejavy a prakticky vymizla nočná enuréza, zmiernila sa jeho pomalosť a nerozhodnosť pri výchovných a vzdelávacích aktivitách a zaujíma sa o rôzne činnosti, je prístupnejší vysvetleniu a argumentácii zo strany dospelých. Popri výchovnej a psychologickej starostlivosti naďalej prebiehajú kontroly u pedopsychiatra, užíva predpísané lieky. Z porovnania pôvodného a aktuálneho stavu maloletého možno usúdiť, že intenzívna výchovná a odborná starostlivosť v samostatnej špecializovanej skupine detského domova má na jeho osobnostný vývin jednoznačne pozitívny vplyv.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd zruší ústavnú starostlivosti najmä vtedy, ak mal. dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zrušenie ústavnej starostlivosti nie je v záujme maloletého. Nad maloletým bola nariadená ústavná starostlivosť z dôvodov, že rodičia nie sú schopní zabezpečiť maloletému H. nielen adekvátnu starostlivosť, ale ani vhodné prostredie pre jeho zdravý vývin a to napriek množstvu prijatých opatrení zo strany kolízneho opatrovníka a pomoci mesta. Tieto skutočnosti však boli preukázané aj po vykonaní aktuálneho dokazovania. Maloletý vyžaduje dohľad dospelej osoby pri väčšine činností, keďže je mentálne hendikepovaný. Rodičia sami uznali, že nie sú schopní vykonávať starostlivosť o maloletého po celý týždeň - súhlasili by iba s víkendovou starostlivosťou, aj túto však sú schopní zvládať iba za permanentnej pomoci odborných asistentiek a navyše by to vyžadovalo opätovné preloženie na inú školu, čo by mal. H. zbytočne destabilizovalo a bolo by to navyše neúčelné, pretože ani toto riešenie by neumožnilo rodičom o maloletého sa starať pre absenciu ich kompetencií aj s ohľadom na ich zdravotný stav. Je pravdou, že v zásade je v záujme každého dieťaťa, aby vyrastalo predopvšetkým v biologickej rodine, avšak iba tam, kde nie je ohrozené uspokojovanie potrieb dieťaťa. V súdenom prípade všetky vykonané dôkazy svedčia o tom, že rodičia nie sú naďalej spôsobilí a zodpovední k utváraniu dostatočného rodinného prostredia a maloletý, ktorý vyžaduje zvýšenú starostrlivosť vzhľadom k svojmu hendikepu, je pri nich vystavovaný negatívnemu pôsobeniu - toto je zrejmé z opakovaných správ detského domova o správaní maloletého po jeho návrate od rodičov. Naopak, z dokazovania ( najmä správy psychológa) bolo nesporne preukázané, že ústavná starostlivosť má na maloletého pozitívny vplyv, ustúpili niektoré jeho zdravotné problémy (tikové prejavy a nočná enuréza), je pokojnejší, komunikatívnejší, zmiernila sa jeho pomalosť a nerozhodnosť, začal sa zaujímať o rôzne činnosti a podobne. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že nenastala situácia predpokladaná zákonom v § 55 ods. 3 Zákona o rodine, pre ktorú by mohol ústavnú starostlivosť zrušiť a preto návrh zamietol, pričom vykonávanie znaleckého dokazovania považoval za nehospodárne a nadbytočné a to vzhľadom na jednoznačnosť ostatných vykonaných dôkazov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a) O.sp., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka v prípade konania vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je splnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.