Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-1-2009.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/1/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech o p r á v n e n é h o: EUROINVESTOR s.r.o., IČO: 36 703 591, Hronského 1811, 093 01 Vranov nad Topľou, v zast. JUDr. Peter Cehelník, Konštantínova 6, 080 01 Prešov proti p o v i n n é m u: I. D., M.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX A., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Štefan Šviderský, Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pre vymoženie sumy 34,85 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii sa zamietajú.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 080401 zo dňa 08.01.2009 bol súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 10C/733/1999-17 zo dňa 14.09.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 6Co/686/1999-76 zo dňa 09.02.2000.
Súdny exekútor dňa 08.01.2010 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi doručil námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 22.01.2010), ktoré súdny exekútor dňa 22.07.2013 v zmysle § 50 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Ex. por.“) predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekučný titul - rozhodnutie 10C/733/1999-17 zo dňa 14.09.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2000 a vykonateľnosť dňa 07.04.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 6Co/686/1999-76 je premlčaný v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), pretože uplynula 10- ročná lehota odo dňa, keď sa na základe súdneho rozhodnutia malo plniť. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 04.12.2008.
Povinný taktiež tvrdil, že mu exekučný titul nebol nikdy doručený.
Dňa 13.12.2013 bola oprávnenému doručená výzva spolu s kópiou námietok povinného proti exekúcii na vyjadrenie. Oprávnený sa k uvedeným námietkam nevyjadril.
Podľa § 50 ods. 1 až 5 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k nasledujúcim záverom.
Povinný tvrdil, že mu exekučný titul nebol nikdy doručený.
Súd si dal za účelom preskúmania doručovania exekučného titulu pripojiť spis č. 10C/733/1999. V pripojenom spise sa nachádzala doručenka, ktorá preukazuje, že exekučný titul bol povinnému doručený dňa 07.10.1999 na adresu Y. XX, XXX XX A., dátum narodenia povinného XX.XX.XXXX, to znamená, že ide o totožného povinného. Povinný následne doručil súdu dňa 18.10.1999 odvolanie proti exekučnému titulu. Krajský súd v Trnave rozhodnutie Okresného súdu Trnava potvrdil rozhodnutím č.k. 6Co/686/1999-76 zo dňa 09.02.2000. Povinnému bolo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave doručené dňa 31.03.2000 na totožnú adresu.
Na základe uvedeného má súd za preukázané, že nedošlo k pochybeniu pri doručovaní exekučného titulu, to znamená, že rozsudok je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.
Povinný taktiež tvrdil, že exekučný titul -rozhodnutie č.k. 10C/733/1999-17 zo dňa 14.09.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2000 a vykonateľnosť dňa 07.04.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 6Co/686/1999-76 je premlčaný v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), pretože uplynula 10- ročná premlčacia lehota odo dňa, keď sa na základe súdneho rozhodnutia malo plniť.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, resp. vymáhateľnosť tohto nároku, možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané. Vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje, a to v zložke, ktorá predstavuje nárok. Oslabenie pôvodného práva, vzniknuté premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej lehoty privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva (nároku) tým, že sa
s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vznesením námietky premlčania síce nárok oprávneného subjektu zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní nevedel, nemôže plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie zo strany oprávneného subjektu a požadovať ho z tohto titulu späť.
V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
V zmysle § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka: „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.“ Pri subjektívnych právach, ktoré boli priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu je pre začiatok plynutia premlčacej doby smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia alebo iného orgánu malo plniť, t.j. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím tzv. paričná lehota. Exekučný titul - 10C/733/1999-17 zo dňa 14.09.1999, nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2000 a vykonateľnosť dňa 07.04.2000. Z uvedeného vyplýva, že lehota na dobrovoľné plnenie teda uplynula povinnému dňa 07.04.2000 (posledným dňom lehoty na dobrovoľné plnenie bol 06.04.2000). Odo dňa 07.04.2000 teda začala plynúť 10-ročná premlčacia doba. Koniec lehoty určenej podľa mesiacov a rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, ktorá je pre plynutie lehoty určujúca. V tomto prípade by 10-ročná premlčacia doba uplynula dňa 07.04.2010 a od tohto dátumu by sa pohľadávka oprávneného zmenila na naturálnu obligáciu a povinný by bol oprávnený vzniesť námietku premlčania. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.“ Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 04.12.2008, to znamená v čase, keď ešte neuplynula 10- ročná premlčacia doba, teda pohľadávka oprávneného nebola premlčaná a preto súd považuje námietku povinného za nedôvodnú. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.“ V zmysle uvedeného ustanovenia došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby, teda odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. od začatia exekučného konania premlčacia doba neplynie.
V súvislosti s uvedeným súd považuje námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné, keďže pohľadávka oprávneného nie je do dnešného dňa premlčaná a preto v súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).