Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8P-57-2014.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : L. Á., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - L. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.. B. XXXX/XX, XXX XX X. M. a otec - W. Á., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. XX/B, XXX XX X. M., o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Výživné na maloletú stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 8P/13/2008 - 21 zo dňa 11.03.2008 súd z doterajších 49,79 Eur mesačne zvyšuje na 75 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 12.0382014 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Žiadala o zvýšenie na sumu 100,00 Eur počnúc dňom 01.09.2014. Návrh odôvodnila zvyšujúcimi sa potrebami maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa s návrhom nesúhlasil. Navrhol zvýšenie výživného na sumu 75,00 Eur s odôvodnením, že len toľko je schopný platiť viac a iba od októbra 2014, lebo len teraz začal pracovať.
Kolízny opatrovník navrhol vzhľadom na plynutie času od ostatnej úpravy výživného a z toho plynúcu zmenu pomerov výživné na maloleté dieťa zvýšiť.
-2-
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to potvrdením školy ( č.l. 13 ), potvrdením o prídavkoch na dieťa ( č.l. 15 až 17 ), potvrdením o dávke hmotnej núdze ( č.l. 18 a 19 ), poštovým peňažným poukazom ( pri č.l. 19 ), potvrdením sociálnej poisťovne ( č.l. 20), potvrdením ÚPSVaR ( č.l. 21 až 23 ), bol oboznámený obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu 8P/13/2008 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu 8P/13/2008 - 21 zo dňa 11.03.2008 bolo výživné na maloleté dieťa zvýšené zo sumy 500,00 Sk na sumu 1.500,00 Sk počnúc dňom 01.02.2008. V tom čase maloleté dieťa malo 5 rokov. Chodilo do materskej škôlky. Malo zdravotné problémy ( alergiu ) a užívalo pravidelne lieky. Matka maloletého dieťaťa bola poberateľkou dávky hmotnej núdze. Iný príjem nemala. Nemala inú vyživovaciu povinnosť. S maloletou bývala u svojich rodičov. Otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný. Mal príjem okolo 10.000,00 Sk čistého. Iný príjem nemal. Nemal inú vyživovaciu povinnosť. Bol nemajetný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2008. Všetko vyššie uvedené tiež z pripojeného spisu tunajšieho súdu 8P/13/2008.
Toho času maloletá má viac ako 11 a polroka. Chodí do 5. ročníka základnej školy v mieste bydliska. Na obedy sa stravuje v školskej jedálni. Mesačne to predstavuje výdavky na stravnom okolo 25,00 Eur. Má zdravotné problémy. Pravidelne preto musí užívať lieky. Za lieky matka dopláca okolo 25,00 Eur mesačne. Okrem toho maloletá chodí do umeleckej školy, kde je poplatok 60,00 Eur ročne. Okrem toho sú to výdavky na ZRPŠ, na školské potreby, knihy, výlety a pod.
Matka maloletého dieťaťa bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Bola vyradená, lebo sa stala poberateľkou invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok bude poberať v sume okolo 229,00 Eur. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetná. Spolu s maloletou býva u svojich rodičov. Uvedené vyplýva z jej vyjadrenia a tiež zadovážených listín.
Otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný. Od 26.08.2014 nastúpil do terajšieho zamestnania. Mal by mať príjem v minimálnej sume. Okrem toho si príležitostne vypomáha brigádami. Býva v podnájme, kde platí za nájom 300,00 Eur. Okrem toho má exekúcie. Pre svoje živobytie potrebuje ešte asi 100,00 Eur na stravu. Je nemajetný. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uvedené vyplýva čiastočne z vyjadrenia otca a potom aj z listín zadovážených súdom.
Podľa ust. § 26 zák. o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
-3-
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1/ zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri každej zmene výživného jeho zvýšením musí súd skúmať či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala alebo nie. Či ide o zmenu takého rozsahu, že umožňuje zvýšenie výživného alebo nie. Či sa výdavky a potreby maloletého dieťaťa oproti ostatnej úprave výživné zmenili tak, že sú dôvodom na zvýšenie výživného alebo nie. Či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že je schopný platiť viac než doteraz určenú výšku výživného. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli v roku 2008, kedy bolo naposledy na čas po rozvode rodičov maloletej určené výživné s pomermi ku dňu odkedy matka žiada zvýšenie výživného a ku dňu rozhodovania v danej veci.
Matka žiadala o zvýšenie výživného od 01.09.2014, teda v podstate od podania návrhu, lebo návrh podala 12.08.2014, pričom žiadala o zvýšenie výživného na sumu 1000,00 Eur mesačne. Jej návrh je však dôvodný len čiastočne.
-4-
U maloletého dieťaťa oproti roku 2008, kedy bola ostatná úprava výživného na neho, nastala výrazná a zásadná zmena pomerov. V roku 2008 maloleté dieťa malo 5 rokov a chodilo od materskej škôlky. Teraz je o 6 rokov staršie. Zákonite už len samotným uplynutím tak dlhého času nastala zmena pomerov, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného, lebo dieťa je staršie, väčšie a zákonite s tým sú spojené jeho zvýšené odôvodnené potreby. Chodí do základnej školy, a to už do 5.ročníka. Ide o povinnú školskú dochádzku. Aj toto je zmena pomerov a dosť zásadná, vyžadujúca si vyššie odôvodnené potreby dieťaťa. Maloleté dieťa má zdravotné problémy. Tie si vyžadujú pravidelné užívanie liekov. Na lieky je potrebné doplácanie okolo 25,00 Eur mesačne. Ide o výdavky nevyhnutné a odôvodnené, lebo slúžia na ochranu zdravia maloletého. Samozrejme stále sú to aj výdavky na stravu doma, ošatenie, obuv a pod. Nemožno opomenúť, že odôvodnenými výdavkami maloletého dieťaťa sú aj náklady na bývanie a s tým spojené náklady ( voda, kúrenie, elektrina a pod. ) aj maloleté dieťa má totiž tieto výdavky ako aj dospelí. Potom sú to ešte bežné výdavky, ako má každé maloleté dieťa, vlastne každý človek. Všetky tieto zmeny si vyžadujú zvýšenie výživného.
U matky maloletého dieťaťa pokiaľ sa týka jej príjmových pomerov, nenastala v podstate žiadna zmena, lebo jej príjem sa zvýšil len minimálne. V ostatnom sa však jej pomery zmenili a to výrazne. Má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, ktoré je oproti roku 2008 o 6 rokov staršie, čiže zákonite má matka naň vyššie všetky jeho odôvodnené potreby než tomu bolo v roku 2008. Okrem toho tak ako každému inému, aj jej stúpli výdavky na domácnosť a náklady s tým spojené ako aj náklady na živobytie svoje a maloletého dieťaťa v dôsledku vývoja. Aj ona je povinná podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. Matka si však túto povinnosť plní, pretože mu zabezpečuje bývanie a s tým spojené služby. Zabezpečuje mu stravu, oblečenie. Hradí výdavky spojené s tým. Keďže ide o dieťa vo veku, kedy si vyžaduje ešte celodennú, toto je jej miera podielu na výžive maloletého dieťaťa. Jej miera podielu na výživnom je určite vyššia, ako mierou sa podieľa na výžive otec maloletého dieťaťa, pretože nejde len o platenie, ale aj starostlivosť o dieťa ako takú, ktorú matka maloletému dieťaťu poskytuje.
U otca maloletého dieťaťa tiež nenastala nejaká výraznejšia zmena pomerov. V roku 2008 mal príjem o niečo nižší ako má teraz. Jeho povinnosťou je, snažiť sa mať taký príjem, aby mohol na dieťa, ktoré je o 6 rokov staršie, platiť viac. Je to jeho zákonná povinnosť, zabezpečiť živobytie dieťaťa. Za pomerov, ktorá má toho času, keď mal a má príjem okolo 360,00 až 380,00 Eur je suma 75,00 Eur primeraná jeho možnostiam a schopnostiam. Uvedená čiastka síce nie je v plnej miere postačujúca výdavkom, ktoré má maloleté dieťa. V tomto smere je však nutné uviesť, že dieťa má právo podieľať na lepšej životnej úrovni, ale na strane druhej aj povinnosť podieľať sa na jeho horšej životnej úrovni. Miera uspokojovania jeho potrieb je daná pomermi jeho rodičov.
Vyššia výška výživného by už bola nad rámec možností a schopností otca maloletého dieťaťa a to nie je účelom zákona. Výživné na dieťa musí odrážať pomery rodičov dieťaťa. Od ich pomerov je závislá výška výživného na dieťa a miera, akou je možné jeho potreby uspokojiť. Matka žiadala zvýšenie na sumu 100,00 Eur. Zvýšené bolo výživné na sumu 75,00 Eur. Je to pomer primeraný. Vyššia výška zvýšenia by bola na ujmu otca maloletého dieťaťa. Nezodpovedala by jeho možnostiam a schopnostiam, ktoré má. Pri takej výške by už nebol schopný svoje živobytie si zabezpečiť sám. Preto v tomto rozsahu nad sumu 75,00 Eur mesačne do žiadanej sumy 100,00 Eur mesačne dňom 01.09.2014 návrhu matky maloletého dieťaťa nebolo možné vyhovieť. Nebolo možné akceptovať ani vyjadrenie otca, aby bolo výživné zvýšené na sumu 75,00 Eur ale iba od októbra 2014. Je pravdou, že je zamestnaný
-5-
od 26.08.2014 a mzdu dostane až v októbri 2014, ale aj do toho času mal povinnosť snažiť sa o zamestnanie, aby bol schopný dostáť svojej povinnosti živiť maloleté dieťaťa, mal možnosť byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, mal možnosť vykonávať príležitostné práce, ako ich podľa jeho vyjadrenia zvykol vykonávať. Povinnosťou každého rodičia je podieľať sa na výžive svojho maloletého dieťaťa. Preto nebol dôvod výživné zvýšiť až od októbra 2014.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom
-6-
konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p.).