Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-370-2000.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/370/2000
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: Š. M., O.. XX. X. XXXX, V. P. XXX/X, G. U., pre vymoženie 165,97 eur s prísl., o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. Ex 1001/08 (pôvodne Ex 67/00), takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo výške 100,64 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 4. 4. 2000 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 67/00 na vymoženie pohľadávky vo výške 5.000 Sk s prísl., priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Ro/851/98 zo dňa 23. 6. 1998. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 005737* zo dňa 17. 4. 2000, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5.000 Sk so 17,6 % úrokmi od 16. 6. 1998 do zaplatenia, trovy konania 212 Sk.
Uznesením zo dňa 5. 9. 2007, č. k. 0Er/370/2000-13 Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a povinnému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 4.513,60 Sk. Rozhodnutie nadobudlo dňa 10. 10. 2007 právoplatnosť a vykonateľnosť čo do výroku o zmene exekútora a dňa 15. 10. 2007 vykonateľnosť čo do výroku o trovách pôvodného súdneho exekútora.
Súdny exekútor JUDr. Marián Jurina dňa 17. 2. 2014 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je súdnym exekútorom zistená nemajetnosť povinného. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 105,72 eur (odmena 59,76 eur, hotové výdavky 28,34 eur, DPH 17,62 eur), predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 1001/2008.
Podľa ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Exekúciu súd zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, preto v súlade s citovaným ustanovením zaviazal oprávneného povinnosťou nahradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 4. 4. 2000, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 4. 2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 Exekučného poriadku, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 Exekučného poriadku, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu a 15 minút, t. j. za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške po 200,- Sk, a to za vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie - 50 minút a za vyhotovenie výzvy na dobrovoľné plnenie povinnému - 15 minút, t. j. spolu vo výške 400 Sk (13,28 eur).
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol čas trvania úkonu označeného ako podnet na zastavenie exekúcie v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú.
Súd má za to, že vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie v trvaní 60 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah podnetu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah určil čas trvania uvedeného úkonu (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100 Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie bydliska povinného 2x (ZVJS, REGOB), za zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x (súčinnosť Sociálna poisťovňa) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 8x (2x kataster nehnuteľností, 2x Všeobecná zdravotná poisťovňa, 2x Mesto Liptovský Mikuláš, 2x ISEB ), t. j. spolu vo výške 1.300 Sk (43,15 eur).
Súdnemu exekútorovi nebola priznaná paušálna odmena za zisťovanie účtu povinného, nakoľko tento úkon nie je v exekútorskom spise preukázaný.
V súlade s ust. § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 626,62 Sk (20,80 eur) a telefonické a internetové poplatky 200 Sk (6,64 eur). Oproti vyúčtovaniu neboli súdnemu exekútorovi priznané poplatky bankové a IRIS (ISEB -informačný systém ex. blokácií), nakoľko ich vynaloženie súdny exekútor nepreukázal.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu 1.700 Sk a náhrady 826,62 Sk o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 505,32 Sk (16,77 eur).
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 3.031,94 Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 100,64 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.