Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-36-2014.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/36/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o mal. E. Š., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX, Č., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matky: T. Š., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX, Č. a otca: G. K., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, Č. v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa - E. Š.Č., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky T. Š., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec - G. K., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú E. Š., nar. XX.X.XXXX vo výške 150,- € mesačne vždy do 20.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu 16.6.2014.
III. Zameškané výživné za čas od 16.6.2014 do 4.9.2014 (4 mesiace) z a p l a t í otec maloletému dieťaťu
- E. Š., nar. XX.X.XXXX k rukám matky spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 20,- € vždy do 20.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 16.6.2014 navrhovateľka - matka doručila návrh. Žiadala zveriť mal. E. Š., L.. XX.X.XXXX do starostlivosti matky T. Š.A., L.. XX.X.XXXX. Žiadala zaviazať otca G. K., L.. XX.XX.XXXX na platenie výživného mal. E. vo výške 150 € mesačne. V návrhu uviedla od 1.5.2014, na pojednávaní uviedla od podania návrhu, teda od 16.6.2014. Uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti 3 roky. Spočiatku bol vzťah dobrý. Odporca požíval alkoholické nápoje len príležitostne a len občas bol agresívny. Ako začal pracovať v Českej republike na turnusy, chodil domov často vo veľkej miere pod vplyvom alkoholu, bol agresívny. Prispieval na domácnosť 8 000,- Kč, jeho príjem bol 24 000,- Kč. V čase od 1.5.2014 do 3.5.2014 odporca násilím aj s dieťaťom držal navrhovateľku - matku pod zámkom v byte a neumožnil matke s dieťaťom sa od neho odsťahovať. Psychicky aj fyzicky ju týral. Podala trestné oznámenie. Odporca - otec bol vo vyšetrovacej väzbe. Navrhovateľka - matka je evidovaná na úrade práce, jej príjem predstavuje len prídavok na 1 dieťa vo výške 23,52 €. Iný príjem nemá. Finančne jej vypomáha matka, otec. Dcéra sa otca po zážitku bojí.
Na pojednávaní matka svoj prednes doplnila v tom smere, že za škôlku bude platiť 38,- €, dieťa nastupuje do materskej školy. Za byt celkom s energiami platia 350,- €, pričom v byte žije matka T. Š., T. Š. s
maloletou E. a jej slobodný brat, ktorý je bez zamestnania a bez príjmu. Súd usúdil, že uvedený náklad 350,- € je preto potrebné rozpočítať na 3 osoby žijúce v tomto byte, avšak s tým, že výdavok T. Š. musí byť čo do energií vyšší ako výdavok jej matky a brata, pretože má v starostlivosti maloletú E. Š., ktorá je v útlom veku a spotreba energií, vody vzhľadom k nevyhnutnosti neustálej hygieny vo vzťahu k maloletému dieťaťu je podstatne vyššia ako u matky T.Í. Š. a u brata T. Š.. 1/3 zo sumy 350,- € by predstavovala sumu 116,- €, ale z uvedených dôvodov súd počítal na T. Š. spolu s maloletým dieťaťom 200,- € a na jej matku a jej brata zvyšných 150,- €. Ďalej matka uviedla, že v uvedenej sume 350,- € nie je strava. Stravuje sa s dieťaťom sama a náklady na stravu predstavujú 4-5 € denne, hygiena 30 €, oblečenie 20-30 €, naviac však sezónne oblečenie, sezónna obuv, sezónne potreby a potreby do škôlky. Kozmetika detská 10 €. Dieťa nie je choré, naviac náklady v súvislosti so zdravotným stavom toho času nemá. Bola nútená zakúpiť pomôcky a oblečenie do materskej škôlky v rozsahu 40 € a to pyžamo, papuče, tepláky 2x, tričká, spodnú bielizeň, ponožky, ruksak.
Z uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na maloleté dieťa za mesiac sú pribl. 245-250 €, pričom matka žiada výživné vo výške 150,- €.
Po nahliadnutí do lustrácie sociálnej poisťovne na čl. 5 spisu matka uviedla, že aj keď z lustrácie vyplýva lustrum za časové obdobie od 1.1.2011 do 4.7.2014, G. K. už v spoločnosti Q. - Q., D..O..M.., O., W.Č.: XXXXXXXX nepracuje. Z tejto lustrácie vyplýva, že v tejto spoločnosti pracoval od 4.1.2011 do 28.4.2011. Príjem za január 2011 tam bol 332,15 €, za február 2011 96,17 €, za marec 2011 121,25 € a za apríl 2011 v uvedenej spoločnosti nemal žiaden príjem.
Odporca nedoložil súdu napriek výzve žiadne doklady o príjme, hoci výzvou na čl. 17 spisu, ktorú prevzal spolu s termínom pojednávania na deň 4.9.2014 dňa 31.7.2014 a kde súd od neho žiadal potvrdenie o priemernom mesačnom čistom zárobku, resp. iných príjmoch, rozpis pravidelných mesačných výdavkov, podrobnú špecifikáciu pravidelných mesačných príjmov a výdavkov vrátane účtovných a iných dokladov, náklady na bývanie, elektrinu, kúrenie, SIPO, náklady na stravu, ošatenie a pod., ktorými môže svoje výdavky a svoje základné životné potreby a potreby deti preukázať, doklady o zvýšení výdavkov na domácnosť, zdravotnú starostlivosť alebo na lieky. Mal predložiť doklad o tom, či má aj inú vyživovaciu povinnosť, ak áno, voči komu, na základe akého rozhodnutia, v akej výške, pripojiť rozsudok.
Odporca nepredložil dôkaz ani tvrdenia o svojom aktuálnom príjme. Keďže v návrhu matka uvádzala, že pracoval v spoločnosti G., D..O..M.., G. v čase spolužitia s príjmom 24 000,- Kč, čo potvrdila aj na pojednávaní a odporca toto tvrdenie uvedené v návrhu nespochybnil, súd z neho vychádzal. Mal za to, že podľa § 120 ods. 3 OSP, § 153 ods. 1 OSP ide o nespornú skutočnosť, ktorú odporca nespochybnil žiadnym tvrdením, žiadnym dôkazom napriek tomu, že súd ho k tomu vyzval, napriek tomu, že mal dostatočný časový priestor k tomu, aby sa písomne vyjadril a doručil dôkazy. Nečinnosť odporcu nemožno vykladať na ťarchu matky a maloletého dieťaťa, pretože u maloletého dieťaťa je naliehavé určiť vyživovaciu povinnosť. Odporca neplatí žiadne výživné, ani výživné v minimálnej výmere určenej zákonom o rodine § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda ani vo výške 30% zo sumy životného minima. Keďže matka je bez príjmu, došlo tak k situácii, že otec vystavil dieťa núdzi, ohrozil jeho zdravú výživu. Nedoručil súdu ani jeden účtovný doklad, resp. výpis z účtu, ktorým by potvrdil platbu čo i len minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Súd teda vychádzal zo záveru, že otec neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá vznikla narodením maloletého dieťaťa, teda dňom 11.5.2011 a trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Ku dňu rozhodovania súdu ide o dieťa vo veku 3 roky, ktoré nie je schopné samé sa živiť a nastupuje do materskej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, na ktoré taktiež odporca nepreukázal, že sa na nich podieľal.
Súd mal pripojený aj spis 2Tp/16/2014, kde bol podaný návrh na vzatie do väzby G. K., proti ktorému bolo vznesené obvinenie pre zločin obmedzovania osobnej slobody, pre zločin vydierania, pre prečin nebezpečného vyhrážania, pre prečin poškodzovania cudzej veci. V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP ku dňu rozhodovania vo veci 4P/36/2014 nebolo právoplatným spôsobom vo veci 2Tp/16/2014 rozhodnuté o návrhu na väzbu.
Na pojednávaní ďalej matka maloletého dieťaťa uviedla, že odporcovi bolo uložené, aby sa k matke nepribližoval. Po poučení súdu, že otec má ústavné právo na styk s maloletým dieťaťom, matka vyhlásila, že nie je potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom formálnym spôsobom. Matka nebude brániť otcovi, aby sa s maloletým dieťaťom stretával. Je ochotná súhlasiť so stykom otca s maloletým dieťaťom aj mimo byt jej matky, v ktorom toho času bývajú, aby nedochádzalo ku konfliktom. Vylučuje však, aby otec maloleté dieťa vodil k starým rodičom, ktorí doteraz o maloleté dieťa neprejavili žiaden záujem. Taktiež matka maloletého dieťaťa poukázala na tú skutočnosť, že ani otec maloletého dieťaťa neprejavil o dieťa žiaden záujem. Nežiadal stretávanie s maloletým dieťaťom, nežiadal upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Napriek tomu matka nebude brániť otcovi, aby sa s maloletým dieťaťom stretával. Z týchto dôvodov súd neupravoval styk otca s maloletým dieťaťom. Mal za to, že v prípade záujmu otca o styk s maloletým dieťaťom bude tento styk spontánny po dohode otca s matkou. V opačnom prípade otec môže požiadať o úradnú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Kolízna opatrovníčka v písomnej správe uviedla, že po prešetrení pomerov zistila, že matka s dieťaťom býva u svojej matky. V domácnosti sa zdržiava aj dospelý brat, ktorý ukončil prípravu na povolanie, je nezamestnaný. S matkou vedú spoločnú domácnosť. V súčasnej dobe matka neprispieva, pretože nemá žiadne finančné prostriedky, avšak je dohodnutá so svoju matkou, že by jej prináležalo prispievať sumou 150,- € na domácnosť. Do zamestnania nastúpi matka maloletého dieťaťa do septembra 2014 iba na dobrovoľnícku prácu s výškou príjmu 190,- € mesačne. O dieťa sa otec zaujíma telefonicky. Dieťa odmieta komunikáciu s otcom. Má problém komunikovať aj s inými osobami. Na výživu dieťaťa otec neprispieva, údajne začne prispievať až po pojednávaní. Pracuje v Českej republike. V minulosti zarábal 25 000 - 26 000 Kč. Starí rodičia zo strany otca sa o dieťa nezaujímajú. Dieťa je zdravé. Kolízna opatrovníčka poskytla poradenstvo matke, že otec je povinný platiť minimálne 30% z hranice životného minima. V prípade, že túto svoju povinnosť neplní, dopúšťa sa trestného činu zanedbávania povinnej výživy. V starostlivosti matky kolízna opatrovníčka nezistila žiadne závady. Odporučila zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platiť výživné podľa jeho možností a schopností. Na pojednávaní navrhla, aby súd určil výživné v žiadanej výške 150,- € vzhľadom k tomu, že matka nemá žiaden príjem. Vzhľadom k vzornej starostlivosti navrhla kolízna opatrovníčka zveriť dieťa do starostlivosti matky. Otec nepreukázal, že by mal nejaké zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v práci a v tom, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Nepreukázal, že má snahu zabezpečiť si príjem tak, aby túto vyživovaciu povinnosť zabezpečil. Na rozdiel od neho matka má snahu si zabezpečiť príjem. Musí však hľadať zamestnanie, popri ktorom by zvládla aj starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú zabezpečuje len ona. Otec vystavil dieťa ohrozeniu, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť ani v minimálnom rozsahu.
Otec prevzal návrh, procesné poučenia súdu, predvolanie na deň 4.9.2014 dňa 31.7.2014, teda v dostatočnom časovom predstihu (viac ako 1 mesiac pred pojednávaním). Otec mal dostatočný časový priestor, aby sa k návrhu vyjadril. Taktiež mal dostatočný časový priestor, aby reagoval na pokyn súdu z čl. 17 spisu, ktorý mu bol doručený spolu s predvolaním dňa 31.7.2014. Otec sa k návrhu nevyjadril, nespochybnil tvrdenia tam uvedené, nesplnil pokyn súdu z čl. 17 spisu.
Súčasťou predvolania na termín dňa 4.9.2014, ktoré odporca prevzal dňa 31.7.2014 bolo aj poučenie na čl. 12 spisu, kde bolo uvedené: „Podľa § 101 ods. 2 OSP ak po riadnom predvolaní sa nedostavíte na pojednávanie, ani nepožiadate z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať vo vašej neprítomnosti. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania.“
Napriek uvedenému poučeniu odporca doručil jeden deň pred termínom pojednávania, teda dňa 3.9.2014 ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania. Za závažný dôvod uviedol, že ho zamestnávateľ nechce uvoľniť z výkonu práce. V rozpore s poučením nepredložil pred začatím pojednávania dôkaz o tvrdenom závažnom dôvode neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 OSP tento dôvod nevyhodnotil ako závažný dôvod neprítomnosti odporcu, pretože nebol preukázaný. Odporca mal dostatočný časový priestor na to, aby si svoje záležitosti po dobu 1 mesiaca zariadil a na termín pojednávania sa dostavil. Mal dostatočný časový priestor na to, aby zabezpečil dôkaz o svojich tvrdeniach, že mu zamestnávateľ neumožnil dostaviť sa na pojednávanie. Svoje povinnosti nesplnil. Súd
preto podľa § 101 ods. 2 OSP pokračoval v konaní, aj keď bol odporca nečinný. Prihliadol pri tom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žiadosť odporcu o odročenie pojednávania nespĺňala ani podmienky podľa § 119 OSP, teda nepreukázal dôležitý dôvod a existenciu tohto dôležitého dôvodu, nepreukázal kedy sa o tomto dôvode dozvedel, pretože žiadosť o odročenie pojednávania mala byť súdu doručená podľa § 119 ods. 2 OSP bez zbytočného odkladu, ihneď ako sa odporca o dôvode dozvedel.
Z uvedených dôvodov súd nevyhodnotil dôvod ako závažný dôvod pre odročenie pojednávania a konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Do úvahy bral aj naliehavosť výživy maloletého dieťaťa, ktoré sa ocitlo v núdzi, ktorého výživa je ohrozená, pretože odporca neplatí ani minimálne výživné vo výške 30% životného minima a matka je bez príjmu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP, § 176 ods. 1 OSP).
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné zveriť maloleté dieťa zveriť do výchovy a starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa vzorne stará, čo potvrdila i kolízna opatrovníčka. Starostlivosť matky o maloleté dieťa je nadštandardná. Otec o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti neprejavil záujem.
Súd zaviazal otca, aby platil výživné na maloletú E., L.. XX.X.XXXX (trojročné dieťa) vo výške žiadanej matkou, teda vo výške 150,- € mesačne. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú minimálne 250,- €. 1/3 je 83 €, 2/3 166 €. Je teda zrejmé, že súd zaviazal otca zaplatiť výživné vo výške, ktorá predstavuje menej ako 2/3 nákladov na maloleté dieťa, pričom súd zdôrazňuje, že boli vyčíslené len nevyhnutné náklady na maloleté dieťa. Matka tak bola stanovená prejudiciálne vyživovacia povinnosť v rozsahu viac ako 1/3 (1/3 = 83 €). 250 € - 150 € = 100 €. Matke bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 100 € mesačne v prejudiciálnej rovine. Zatiaľ túto vyživovaciu povinnosť matka nie je schopná plniť, namiesto matky vyživovaciu povinnosť plní jej matka. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi matkou a otcom bol stanovený v pomere 1/3 a 2/3 z toho dôvodu, že matka veľkú časť vyživovacej povinnosti plní naturálnym spôsobom - osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa v nadväznosti na § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Rovnako sa stará aj o spoločnú domácnosť maloletého dieťaťa, teda o jeho hygienu, pranie, žehlenie, varenie a pod. Takúto činnosť otec nevykonáva, nestará sa o dieťa naturálnym spôsobom a teda nemožno u otca konštatovať, že naturálnym spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Práve naopak, neprejavoval doteraz o maloleté dieťa záujem. Maloleté dieťa nenavštevoval, nepožiadal o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Pomer vyživovacej povinnosti medzi otcom a matkou v rozsahu 2/3 otcovi, 1/3 matke súd stanovil aj z toho dôvodu, že príjem otca v porovnaní s príjmom matky je neporovnateľne vyšší. Príjem otca je 24 000 - 25 000 Kč, ktoré zarábal aj počas spolužitia s matkou maloletého dieťaťa, čo je uvedené v návrhu. Takýto príjem otec nevyvrátil ani tvrdením, ani dôkazmi, preto súd z tohto príjmu vychádzal. Príjem matky predstavuje len rodinný prídavok na maloleté dieťa a minimálny príjem z dobrovoľníckej práce vo výške 190 € mesačne, ktorý bude poberať od septembra 2014. Preto je v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil výživné vo výške 150 € na maloleté dieťa.
V návrhu žiadala matka priznať výživné od 1.5.2014, na pojednávaní spolu s kolíznou opatrovníčkou upravili návrh na určenie výživného od podania návrhu, teda od 16.6.2014. Od uvedeného dňa súd určil výživné na maloletú E. Š.. Za čas od 16.6.2014 do rozhodnutia súdu, teda do 4.9.2014 ide o zameškané výživné v rozsahu 600 € za 4 mesiace. Zameškané výživné zaplatí otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 20 € vždy do 20.-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
Súd povolil otcovi splátky v nadväznosti na § 160 ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa týkalo starostlivosti o maloleté deti, ktoré môže byť začaté i z úradnej moci a preto takéto konanie nie je spoplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.