Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci navrhovateľa: I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Ľ. I. XX, Bratislava, štátny občan SR, zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, Malacky proti odporcovi: D.. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, Bratislava, štátny občan SR, o výživné na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 49,79eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne, ktorú sumu je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 18.3.2014.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Zročné výživné za dobu od 18.3.2014 do 3.9.2014 vo výške 462,61,-eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke formou splátok po 30,-eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom november 2014 s tým, že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -56 zo dňa 5.3.2003 v časti výroku o výživnom.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 18.3.2014 žiadala navrhovateľka, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumou 300.- eur mesačne od podania návrhu.

Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom, posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -56 zo dňa 5.3.2003 vo výške 1500.- SK mesačne. Navrhovateľka je študentkou 3. ročníka H. T. na ulici Z. v Bratislave, má záujem pokračovať na vysokej škole, a preto intenzívne sa venuje štúdiu angličtiny a výživné nemôže pokryť jej potreby, ktoré zväčša uhrádza jej matka.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 11.6.2014, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko jeho finančná situácia mu to neumožňuje. Zvýšením výživného by sa ohrozila výživa maloletá I. C., nar. X.X.XXXX., ku ktorému má vyživovaciu povinnosť a ktorý si vyžaduje neustále lekársku starostlivosť . Navrhovateľku zabezpečil tým, že jej zanechal rodinný dom v Jakubove a tým má k dispozícii finančné prostriedky na akékoľvek vysokoškolské štúdium. Od marca 2014 jej posiela sumu 60.- eur mesačne, pričom 6-násobné zvýšenie výživného je neprimerané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. , listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav:

Odporca je otcom navrhovateľky, pričom odporca nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, nakoľko manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -22 zo dňa 7.3.2001, a deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matky navrhovateľky.

Naposledy bolo o výživnom navrhovateľky rozhodnuté rozsudkom -56 zo dňa 5.3.2003, kedy bolo výživné zvýšené zo sumy 1200.- Sk na sumu 1500.- Sk mesačne od 1.9.2002. V čase posledného rozhodnutia súdu mala matka navrhovateľky príjem 386,91 eur mesačne netto, odporca mal príjem 348,20 eur netto, obaja rodičia navrhovateľky mali v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi F..

Odporca je druhýkrát ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi I. C., nar. X.X.XXXX. Odporca je zamestnaný s priemerným príjmom za obdobie jún 2013 až jún 2014 733,36 eur netto mesačne. Odporca je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 475,59 eur mesačne. Odporca spoločne s bývalou manželkou predali nehnuteľnosť patriacu do BSM za 1.800.000.- Sk, z ktorej polovica bola odporcovi vyplatená a z titulu vyporiadania BSM podľa dohody bola odporcovi vyplatená matkou navrhovateľky suma 220.000- Sk..

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka sa chce pripravovať na VŠ, s čím sú spojené náklady na skriptá a doučovania. Ešte nie je rozhodnutá, čo bude študovať. Zvažuje Masarykovu univerzitu v Brne, medzinárodné vzťahy. V súvislosti s tým je potrebná príprava doučovania, ktoré organizuje jedna jazyková škola, teraz chodí na doučovanie z angličtiny do Inštitútu slovenského vzdelávania. Navrhovateľka býva s mamou v babkinom dome v P., počas týždňa býva u starých rodičov, pokiaľ je potrebné, tak ide domov. Starí rodičia sú starobní dôchodcovia. Otec jej neprispieva nad rámec výživného, výživné platí naďalej matke, nemá dlh na výživnom. S otcom sa stretáva na rodinných oslavách. Jej mesačné výdavky sú 200 eur na stravu doučovania 200 eur polročne, 12 eur električenka, tanečná 42 eur na 10 vstupov. Stravuje sa u starých rodičov, ktorým matka občas prispieva, nemá s nimi však dohodu, že im mama musí niečo platiť. Teraz zo školy museli zaplatiť trojdňový kurz 75 eur, jednalo sa o kurz ochrany života a zdravia, čo museli všetci absolvovať. Od januára tohto roka sa zbierajú po 20 eur mesačne na stužkovú.

Z výpovede odporcu súd zistil, že býva v spoločnej domácnosti s manželkou a synom I. a manželkiným plnoletým synom E., ktorý ej od septembra 2013 zamestnaný vo firme V.. Jeho manželka pracuje vo finančnej správe, Colného úradu v Bratislave s príjmom 828,10 eur netto priemerne mesačne. Syn I. navštevuje štandardnú ZŠ. Odporca vlastní nehnuteľnosti - rodinný dom, záhradu v katastrálnom území V., ktoré nadobudol v roku 2010 na základe darovacej zmluvy v podiele 2/3 a jeho manželka v podiele 1/3. Vlastní staršie motorové vozidlo značky H. F., r. výroby XXXX, ktorého hodnota je menšia ako 10.000 eur. Jeho manželka okrem spomínaného podielu na nehnuteľnosti nemá nič hodnotnejšie. Úver, ktorý spláca čerpali spolu s manželkou v Prvej stavebnej sporiteľni v r. 2010 vo výške 25.000 eur za účelom dokončenia darovanej nehnuteľnosti. Odporca spláca splátky K. B. ,a.s., jedná sa o úver na kreditnej karte, ktorú používa, ak mu to finančne nevyjde, viac menej z nej čerpá každý mesiac. Vzhľadom na to, že je tam dlh 1.000 eur, minimálna splátka je tam 88,20 eur. Odporca prispieva navrhovateľke darčekmi, naposledy dostala k narodeninám retiazku, okrem toho jej poslal 10-20 eur na účet. Teraz ju informoval o tom, že nemá z čoho viac platiť. Výživné posiela stále na účet navrhovateľkinej matky. Odporca poukázal na to, že matka navrhovateľky neprispieva ničím starým rodičom, u ktorých navrhovateľka býva zadarmo, perú jej, starajú sa o ňu s láskou, lebo je to ich vnučka. Od 15.8.2014 odporca prispieva navrhovateľke sumou 70,-eur mesačne, dovtedy prispieval sumou 60,-eur. Odporca vyčíslil svoje mesačné náklady a náklady jeho domácnosti vrátane výživného na navrhovateľku vo výške 1051,59 eur mesačne, a náklady na maloletého I., ktorý má vážne zdravotné problémy vyčíslil vo výške 691,24 eur mesačne.

Matka navrhovateľky sa znova nevydala, má len jednu vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, brat navrhovateľky je už zárobkovo samostatný. Priemerný príjem matky navrhovateľky je za obdobie od júna 2013 do mája 2014 1071,02 eur netto mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 Ods. 2 ZR Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 Ods. 1 ZR Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods.1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 76 ods. 2 ZR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 ods. ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 ZR práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je študentkou tretieho ročníka H. T., Z. ul. v Bratislave a pripravuje sa na budúce povolanie, a teda ešte nemá schopnosť sama sa živiť a je odkázaná na výživu svojich rodičov. Od posledného rozhodnutia o výživnom do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo 11 rokov. Súd skúmal, či nastala zmena pomerov u navrhovateľky a na strane odporcu, a či táto zmena je podstatná. Je nesporné, že príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil zo sumy 348,20 eur na sumu 1208,95 eur , v ktorej sume je zahrnutý príjem z pracovného pomeru a výsluhový dôchodok. Na strane odporcu došlo k zmene vyživovacích povinností, nakoľko pri poslednom rozhodovaní mal vyživovaciu povinnosť aj k synovi F., na druhej strane mu medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť k synovi I.. Odôvodnené potreby navrhovateľky sa od poslednej úpravy nesporne zvýšili v tom smere, že prešla zo základnej školy na stredný stupeň vzdelávania. Táto okolnosť je významná pre rozhodovanie o výživnom, nakoľko s pribúdajúcim vekom a prechodom na iný stupeň vzdelania sa zvýšili výdavky potrebné na vzdelávanie, a taktiež aj výdavky súvisiace s vekom, kedy sa mení štruktúra výdavkov. Príjem odporcu nesporne umožňuje prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou ako navrhuje odporca. Suma 70 eur je pre plnoletú navrhovateľku, ktorá je v čase rozhodovania súdu v poslednom ročníku strednej školy s čím sú spojené výdavky na stužkovú, maturitu, prípravu na vysokoškolské štúdium. nepostačujúca. Návrh odporcu je pri porovnaní výdavkov, ktoré prezentoval v súvislosti s maloletým I. výrazne podhodnotený a z postoja odporcu je jednoznačná preferencia maloletého I.. Súd nespochybňuje zdravotný stav maloletého I., avšak odporca nepreukázal výšku výdavkov súvisiacich s maloletým v takej miere, ako tvrdil. Naviac odporca maloletému prispieva aj na zabezpečenie budúcnosti tým, že mu platí životnú poistku a stavebné sporenie celkom vo výške 61,74 eur, čo je takmer suma, ktorú navrhuje prispievať pre plnoletú navrhovateľku, pričom tieto výdavky súd hodnotí v zmysle § 62 ods. 5 ZR ako výdavky , ktoré nie sú nevyhnutné. Súd pri rozhodovaní musí dbať na rovnakú životnú úroveň detí a nemôže uprednostniť maloletého Zoltána pred plnoletou navrhovateľkou. Pri vyhodnocovaní výdavkov , ktoré odporca vyčíslil súd poukazuje na ustanovenie § 75 ds. 1 ZR veta posledná, v zmysle ktorého súd nemôže zohľadňovať výdavky na spotrebný úver a kreditnú kartu, ktoré považuje za neprimerané majetkové riziká, ktoré odporca na seba berie. Na druhej strane musí zohľadniť aj vyživovacie povinnosti druhého rodiča, ktoré premietne do sumy výživného. V danom prípade súd pri zohľadnení , že matka navrhovateľky má len jednu vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorú si tiež musí plniť, a pri zohľadnení nákladov navrhovateľky, ktorej v pracovnom týždni počas školského roka bývanie, stravu, pranie zabezpečujú odporcovi rodičia, dospel súd k záveru, že suma 140.- eur zo strany otca je primeraná. Súd nepriznal navrhovateľkou navrhované výživné, nakoľko výdavky na vysokoškolské štúdium nemožno vziať do úvahy, keďže na vysokej škole neštuduje, a tieto výdavky sú nepreukázané, čím sa však nespochybňuje príprava na maturitu a prípadné vysokoškolské štúdiu. Naviac suma 300.- eur navrhovaného výživného pri porovnaní príjmu odporcu a jeho dvoch vyživovacích povinnostiach je neúmerne vysoká.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka žiadal výživné 300 eur mesačne a súd vyhovel návrhu len v časti 140 eur od podania návrhu, vo zvyšku bol návrh súdom zamietnutý.

Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 462,61 eura, v ktorej sume je započítané už zaplatené výživné platené od marca 2014 do júla 2014 vo výške 60.- eur mesačne a od augusta 2014 vo výške 70.- eur mesačne. Zročné výživné je odporca povinný platiť spolu s bežným výživným vo forme splátok, ktoré súd odporcovi povolil splácať podľa ods. l mesačne po 30.- eur, ktorá suma je primeraná vzhľadom na výšku príjmu odporcu. V prípade nezaplatenia jednej splátky odporca stratí výhodu splátok a splatným sa stane celý dlh.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že navrhovateľke, ktorá mala prevažný úspech, nepriznal ich náhradu z dôvodu, že náhradu trov konania nenavrhla ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.