Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-389-2013.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/389/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. S., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky O.. O. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., R. X a otca V. S., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. S. XXX na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej V. S., nar. X.X.XXXX z doterajšej sumy 1.000,- Sk na sumu 90,- Eur mesačne od 1.9.2013, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.8.2014 v celkovej sume 681,72 Eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3.4.2001 č.k. 4C 60/01-14 v časti o výživnom na mal. V..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 3.10.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.10.2013 , postúpeným Okresnému súdu v Topoľčanoch, ktorý uznesením zo dňa 28.10.2013 č.k. 11P /316/2013-7 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd a spis mu doručil dňa 25.11.2013, žiadala matka súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej V. na 100 eur mesačne od podania návrhu, v konečnom dôsledku ponechala rozhodnutie vo veci na úvahu súdu. Ako dôvod podania návrhu uviedla, že od roku 2001, kedy bolo výživné na maloletú upravené naposledy, sa jej enormne zvýšili náklady dcéry najmä v súvislosti s jej nástupom 1.9.2013 do 1. ročníka gymnázia, ako aj s nepriaznivým zdravotným stavom dcéry. Otec okrem výživného, ktoré neplatí riadne a včas v sume 33 eur, iným spôsobom sa nepodieľa na jej výchove a starostlivosti.
Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, nakoľko je nezamestnaný, platiť môže len terajšiu výšku výživného, dlh na výživnom doplatil. Odkedy žije maloletá v Bratislave ho navštevuje 1x za 3 mesiace a vždy jej dá 20 - 30 eur, ak nemá, tak menej, čo ona chápe.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. V. na 90 eur mesačne od 1.9.2013, kedy na jej strane nastala zmena pomerov jej prestupom do 1. ročníka strednej školy.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 3.4.2001 č.k. 4C 60/01-14, právoplatným 23.4.2001, bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd zveril maloletú V. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú vo výške 1.000,- Sk mesačne. V tom čase rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali, čistý priemerný mesačný príjem otca dosahoval 7.648,- Sk a matka poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk a prídavky na dieťa 420,- Sk mesačne. Mal. V. bola v priamej osobnej starostlivosti matky vo veku necelých 3 rokov. Matka mala s dieťaťom len bežné náklady.
V súčasnom období je matka opäť vydatá, z manželstva je narodený mal. M. dňa 18.5.2012, ku ktorému má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka poberala materské od 27.4.2012 v priemernej výške 726,20 Eur mesačne a od januára 2013 rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na deti 47,04 Eur mesačne. Z dôvodu finančných problémov od 1.5.2014 nastúpila do predchádzajúceho zamestnania a jej priemerný mesačný príjem do júla 2014 dosiahol 1.113,43 Eur netto mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia mal. M. začal navštevovať jasle, pre zlý zdravotný stav na odporúčanie lekára kolektívne zariadenie nenavštevuje a matka mu zabezpečila opatrovateľku na 3 dni v týždni po 8 hodín, čo stojí 410,- Eur mesačne a 2 pracovné dni v týždni sa o neho stará jej svokra. Matka poberá príspevok na opatrovanie dieťaťa v sume 230,- Eur mesačne, takže na opatrovateľku dopláca 180,- Eur mesačne. Zdravotný stav matky je dobrý, má vysokoškolské vzdelanie, pracuje ako vedúca vydania. So svojím manželom i oboma deťmi býva v byte patriacom manželovej sestre, ktorý si od nej kupujú a mesačne jej za byt platia 500,- Eur vrátane energií. Čistý priemerný mesačný príjem manžela matky dosahuje 1.118,80 Eur.
Otec ďalšie manželstvo neuzatvoril. V obchodnej spoločnosti G., s.r.o. pracoval od 1.10.2003 do 30.9.2013 ako robotník v čaluníctve a za posledných 12 mesiacov pracovného pomeru jeho čistý priemerný mesačný príjem vrátane mzdy pri PN činil 454,21 Eur mesačne. V roku 2013 mal vyplatené nemocenské v celkovej sume 454,21 Eur. Posledný pracovný pomer otec skončil na vlastnú žiadosť dohodou. Od 1.10.2013 je stále nezamestnaný, v evidencii úradu práce a podporu mal vyplatenú v priemernej výške 318,- Eur mesačne do 28.2.2014. Len v máji 2014 mal vyplatenú pomoc v hmotnej núdzi v sume 3,90 Eur, iný príjem nemá. Otec ukončil SOU - strojný mechanik, v tomto odbore pracoval len pol roka, následne v strážnej službe a 10 rokov ako robotník v kovovýrobe, čaluníctve. Otec neuviedol, že by mal v súvislosti so zdravotným stavom trvale zvýšené náklady. Vlastní malý starší rodinný dom, ktorý získal darom a v ktorom býva so svojou partnerkou M. V., s ktorou majú 2 deti S., V., nar. X.X.XXXX a Z., nar. X.X.XXXX. Otcova partnerka poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur do marca 2014, následne je od 10.3.2014 nezamestnaná, v evidencii úradu práce. Dávku v nezamestnanosti poberá od 1.4.2014 v priemernej výške 250,- Eur mesačne. Náklady spojené s bývaním platí otec s priateľkou mesačne v sume 67,90 Eur za elektrinu, 83,- Eur za plyn a 15,- Eur za vodu.
Maloletá V. je 16-ročná študentka, ktorá od 1.9.2013 je žiačkou 1. ročníka gymnázia. S nástupom na štúdium na strednej škole jej matka zakúpila učebnicu anglického a nemeckého jazyka v celkovej sume 38,30 Eur, za študentský preukaz zaplatila 20,- Eur, na ZRPŠ 35 Eur. Maloletá absolvovala v 2/2014 lyžiarsky zájazd, za ktorý matka zaplatila 175,- Eur. Maloletá má problémy so zubami a matka za ošetrenie jej chrupu v období od marca do augusta 2014 u stomatológa zaplatila celkovo 173,30 Eur. Inak zdravotný stav maloletej nevyžaduje trvale zvýšené náklady. Matka platí dcére električenku 13,40 Eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery
Podľa § 78ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 13 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletej i na strane jej rodičov a zistil, že maloletá úmerne veku vyrástla a jej potreby sa zvýšili v každom smere. Podstatná zmena pomerov na jej strane nastala niekoľkokrát a to najmä jej nástupom na MŠ, ZŠ, II. stupeň ZŠ a naposledy 1.9.2013, kedy prestúpila do 1. ročníka gymnázia. Zvýšené náklady dieťaťa spočívajú teda v zabezpečovaní jej školských potrieb a pomôcok, úhrade s tým súvisiacich nákladov a s jej zdravotným stavom, keď trvale navštevuje stomatológa. Ďalšie náklady má matka so zabezpečením výživy, ošatenia a mimoškolských aktivít dcéry.
Čo sa týka rodičov, otec svoj osobný stav nezmenil, pribudli mu 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, jeho príjem sa znížil, keďže je momentálne nezamestnaný a bez príjmu.
Matka uzatvorila ďalšie manželstvo, pribudla jej 1 ďalšia vyživovacia povinnosť. V čase poslednej úpravy výživného bola poberateľkou rodičovského príspevku, po narodení maloletého M. predčasne ukončila rodičovskú dovolenku v máji 2014 z finančných dôvodov a od 1.5.2014 je riadne zamestnaná.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Ako vyššie súd konštatuje, na strane mal. V. nastala od roku 2001 podstatná zmena pomerov viackrát, súd mal preukázanú poslednú zmenu pomerov na jej strane, ktorá nastala 1.9.2013, kedy začala študovať na gymnáziu. Je nesporné, že potreby stredoškolákov sú podstatne vyššie ako žiakov ZŠ. Náklady dieťaťa súvisiace s jeho štúdiom na strednej škole boli riadne preukázané a potvrdené školou, ktorú navštevuje. Okrem uvedených nákladov matka dcére pravidelne platí v škole obedy. Matka riadne relevantným spôsobom preukázala i ďalšie zvýšené náklady maloletej súvisiace s tým, že vzhľadom na zlý chrup maloletej, s ňou navštevuje stomatológa. Tiež bolo preukázané, že otec maloletú nenavštevuje, nad rámec vyživovacej povinnosti, ktorú si neplní riadne a včas, podstatným
spôsobom potreby mal. V. nezabezpečuje. Súd konštatuje, že terajšia výška výživného nekorešponduje s preukázanou zmenou pomerov zistenou na strane maloletej. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. V. od 1.9.2013, teda odkedy nastala na jej strane posledná podstatná zmena pomerov, na 90,- eur mesačne a takto určenú výšku výživného súd považuje v súčasnom období za určenú na dolnej hranici a nezodpovedajúcu preukázaným nákladom dieťaťa. Pri rozhodovaní súd však zohľadnil skutočnosť, že otcovi pribudli 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, nezohľadnil však skutočnosť, že otec je nezamestnaný a bez príjmu, pretože svoj posledný pracovný pomer v G., s.r.o. ukončil dobrovoľne na vlastnú žiadosť dohodou. Takéto konanie otca je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s obsahom ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu, ktorý dosiahol u tohto posledného zamestnávateľa. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na argumenty otca, že jeho finančná situácia je nepriaznivá, že výživné platí podľa svojich možností a keď ho dcéra raz za 3 mesiace navštívi a on má peniaze, dá jej vreckové až do 30,- Eur. Táto skutočnosť potvrdená nebola, pretože matka v svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.9.2014 poprela, že by otec dcére nejaké peniaze dával, pretože ak nejaké mal, radšej išiel do krčmy, dal si pivo a cigarety, čo robieva. Navyše maloletá radšej chodí k otcovým rodičom ako k otcovi. Otec si musí svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť ako svoju prvoradú povinnosť a nemôže ju prenášať na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Súd podotýka, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca a každý rodič, teda aj otec, musí vynaložiť všetko úsilie na to, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške mohol riadne plniť, čo otec doteraz nerobil. Otec žiadnu snahu nájsť si primerané zamestnanie nepreukázal, ako otec troch detí nezodpovedne dobrovoľne ukončil posledný pracovný pomer. Každý rodič je povinný svoje dieťa nielen živiť, ale vyživovať ho, a to hoc i na svoj vlastný úkor. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca súdom určenú terajšiu výšku výživného, stanovenú na dolnej hranici, platiť. Otec v konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. Otec výživné na dcéru neplatí riadne a včas. Pri rozhodovaní súd prihliadol i na to, že časť nákladov dieťaťa matka hradí z prídavkov naň vyplácaných v aktuálnej sume 25,52 eur mesačne, a že od ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu cien tovarov a služieb.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.