Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-5-2014.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. septembra 2014 samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, takto
rozhodol:
obžalovaný J. Q., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom U., N. XXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
v období od 24. 10. 2011 do 15. 09. 2013 si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi J. Q., nar. XX. XX. XXXX a v období od 24. 10. 2011 do súčasnej doby si neplnil svoju vyživovaciu voči svojmu synovi A. Q., nar. XX. XX. XXXX, hoci bol uznesením Okresného súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 29. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2011 zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 26€ mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Ružomberok, so sídlom Ružomberok, Kalvárska 35 s účinnosťou od prvého dňa umiestnenia maloletých detí do starostlivosti tohto detského domova a rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10. 04. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 07. 2012 bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 26€ mesačne na každé dieťa zvlášť alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na účet Detského domova Ružomberok, ktorému nezaplatil na výživnom na obe deti do mesiaca august 2014 sumu vo výške 1.047,32 €
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 280 (dvesto osemdesiat) hodín.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 14. 01. 2014 obžalobu na J. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovou základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože obžalovaný si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a to už dnes plnoletého J. Q. a ešte mal. A. Q., ktorý je umiestnený v Detskom domove v Ružomberku po dlhší čas, od 24. 10. 2011.
Súd prvýkrát vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 13. 02. 2014, následne určil nový termín hlavného pojednávania na deň 29. 05. 2014, pričom súd poskytol obžalovanému lehotu na to, aby zaplatil časť výživného. Na pojednávaní dňa 29. 05. 2014 obžalovaný uviedol, že sa mu nepodarilo zaplatiť žiadne výživné, že je v zlej finančnej situácii. Je živnostník, ale jeho mesačný príjem je len okolo 450 €, pričom živí svojho plnoletého syna J., ako aj družku a ich dvojtýždňové dieťa. Ešte raz požiadal súd o poskytnutie lehoty, aby zaplatil aspoň časť výživného. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04. 09. 2014 sa obžalovaný bez riadneho ospravedlnenia nedostavil. Keďže bol na minulom hlavnom pojednávaní poučený, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, súd vec prejedná a rozhodne v jeho neprítomnosti, súd podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorom uviedol, že je pravda, že neplatí výživné na svojich dvoch synov, ale svoje konanie ľutuje, nekonal tak preto, nakoľko nemal peniaze. Ak získa finančné prostriedky, chce dlžné výživné doplatiť.
Zo správ zo sociálnej poisťovne, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, súd zistil, že obžalovaný od 24. 10. 2001 nepoberá nemocenské dávky, ani dávky nezamestnanosti, ani dôchodok. Zároveň nie je ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Naposledy túto dávku poberal v roku 2005. Obžalovaný nie je ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho posledná evidencia bola do júla roku 2007. Obžalovaný je živnostník. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
Na základe horeuvedeného dokazovania súd mal preukázané, že obžalovaný od 24. 10. 2011 si neplní vyživovaciu povinnosť, a to v minimálnej výške, ktorá je 30% životného minima. Obžalovaný neprispieval na výživu teraz už plnoletého J. Q. do 15. 09. 2013, ako aj na A. Q., ktorý je momentálne umiestnený v Detskom domove v Ružomberku. Je síce pravda, že je obžalovaný živnostník, že má nízky príjem, ale obžalovaný by mal aspoň v minimálnej výške prispievať na výživu svojho maloletého syna. Súd je názoru, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 Trestného zákona, keď po dlhší čas si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu je v silách obžalovaného, ako živnostníka, aby aspoň v minimálnej výške prispieval na výživu svojho syna A..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/100/2011, ktorým mu bol podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov do 06. 12. 2013. Z toho je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Súd zároveň zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. U obžalovaného sú v rovnováhe, nakoľko síce bol v minulosti súdne trestaný, ale ku skutku sa priznal a svoje konanie oľutoval. Keďže sa obžalovaný dopustil predmetného skutku v skúšobnej dobe, mal by mu byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd je názoru, že vzhľadom na pomery páchateľa, ako aj vzhľadom na možnosť nápravy, bude pre obžalovaného účelnejšie, ako aj spravodlivejšie, aby mu súd uložil trest povinnej práce. Súd v tomto prípade zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný žije
momentálne so svojou družkou, s ktorou má maloleté dieťa. Takže nepodmienečný trest odňatia slobody by bol v tomto prípade neprimerane prísny a neviedol by ani k náprave obžalovaného. Súd preto uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 280 hodín. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného a zároveň mu umožní, aby obžalovaný naďalej pracoval a plnil si svoju vyživovaciu povinnosť. Ak by obžalovaný vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, nemusel by byť vo výkone trestu zaradený do pracovného pomeru, takže svoju vyživovaciu povinnosť by naďalej neplnil a plnil by ju za neho štát. Po vyhlásení rozsudku na druhý deň a dňa 05. 09. 2014 a následne 09. 09. 2014 sa dostavil k súdu J. Q., ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní tým, že si pomýlil termín hlavného pojednávania. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.