Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/68/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. Y., bydlisko V. Č.. XXX, XXX XX V., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Tatiana Vongrejová, advokátka, Pri Kríži č. 16, 841 02 Bratislava, proti odporcovi: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutím odporcu č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007 a iné, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 31. 03. 2008 domáhala uloženia povinnosti odporcovi vyplatiť všetky nad rámec zákona zadržiavané finančné prostriedky spolu s 12,99% úrokom z omeškania, každý jeden zvlášť od doby zadržania až do doby vyplatenia, vyhlásenia ukončenia pracovného pomeru za neplatné z dôvodu nedodržania zrušenia jej pracovného miesta, pretože na jej pracovné miesto bola prijatá nová zamestnankyňa, zaplatenia odporcom všetkých náležitostí vyplývajúcich z neplatného ukončenia pracovného pomeru, vrátane všetkých iných pridružených nákladov (doslovná citácia návrhu).

Vzhľadom na nejasnosť návrhu súd uznesením zo dňa 20. 05. 2008, čl. 25, vyzval navrhovateľku na odstránenie vád návrhu. Navrhovateľka na túto výzvu reagovala podaním doručeným súdu dňa 09. 06. 2008, čl. 27, v ktorom opravila iba označenie odporcu. Dňa 31. 07. 2008, čl. 33, navrhovateľka opätovne doplnila svoj návrh, kde uviedla už úplne iné skutočnosti ako v návrhu. Súd tak opätovne uznesením zo dňa 11. 11. 2008, čl. 35, vyzval navrhovateľku na odstránenie vád návrhu, pretože z návrhu a jeho dvoch doplnení nebolo zrejmé čoho sa navrhovateľka domáha. Na túto výzvu súdu navrhovateľka reagovala podaním doručeným súdu dňa 22. 12. 2008, čl. 39, ktorým však neodstránila vady návrhu.

Z dôvodu nemožnosti ustáliť čoho sa navrhovateľka predmetným návrhom domáha, súd vytýčil v tejto veci pojednávanie za účelom ustálenia tejto skutočnosti. Na pojednávaní dňa 30. 10. 2009, čl. 75, navrhovateľka prostredníctvom už splnomocneného zástupcu, uviedla, že sa domáha vyplatenia neoprávnene zadržiavanej čiastky z odstupného, na ktoré mala nárok a ktoré jej bolo priznané vo výške 993, 16 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 12, 99 % ročne z tejto sumy od 19. 12. 2007 až do zaplatenia, vyhlásenia neplatnosti ukončenia jej pracovného pomeru z dôvodu zrušenia jej pracovného miesta, nakoľko tento dôvod nebol pravdivý, vyplatenia všetkých ostatných mzdových nárokov, ktoré boli odporcom zadržané nad rámec zákona vo výške 2 556.- Sk od 19. 12. 2006 spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu medzi zákonom stanovenou sumou a fyzicky zrazenou sumou vo výške 2 538.- Sk spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu vo výške 1 111.- Sk od 10. 02. 2006

až do zaplatenia spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu vo výške 924.- Sk od 10. 03. 2006 až do zaplatenia spolu s príslušenstvom, vyplatenia 1 466.- Sk od 10. 01. 2006 do zaplatenia spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu vo výške 49 907, 73.- Sk od 09. 06. 2008 do doby zaplatenia spolu s príslušenstvom, vyplatenia rozdielu medzi výškou dôchodku, ktorá je 100 euro od 15. 09. 2009 až do zaplatenia spolu s príslušenstvom (doslovná citácia).Na pojednávaní dňa 07. 05. 2010, čl. 114, 115, splnomocnený zástupca navrhovateľky, podal návrh na zmenu návrhu, ktorému súd na tomto pojednávaní, za prítomnosti oboch účastníkov konania, vyhovel. Navrhovateľka sa domáhala, okrem vyššie uvedených skutočností, i vyplatenia odchodného vo výške 416, 75 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 12, 99% ročne z tejto sumy od 18. 12. 2007 až do zaplatenia a zaplatenia sumy 3 264, 14 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 12, 99% ročne z tejto sumy od 26. 03. 2010 až do zaplatenia.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 04. 2009, čl. 2009, uviedol, že štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľkou a odporcom bol skončený v zmysle ustanovenia o štátnej službe rozhodnutím zo dňa 17. 12. 2007 z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta na základe rozhodnutia odporcu o zrušení štátnozamestnaneckých miest zo dňa 10. 12. 2007. Pri oznámení tejto skutočnosti boli navrhovateľke ponúknuté dve voľné štátnozamestnanecké miesta vo funkcii odborný referent - asistent senátu. Tieto ponúknuté miesta však navrhovateľka odmietla. V danom čase nemal odporca iné štátnozamestnanecké miesta, ktoré by navrhovateľke mohol ponúknuť. Dňa 17. 12. 2007 bolo navrhovateľke doručené rozhodnutie o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľka bola riadne poučená o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podľa ustanovenia zákona o štátnej službe. Odvolania sa však navrhovateľka písomne vzdala dňa 18. 12. 2007, a tak štátnozamestnanecký pomer zanikol dňa 18. 12. 2007. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky odporca považoval za platné. Odporca namietal, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že na zrušené miesto navrhovateľky bola prijatá iná, nová zamestnankyňa. Agenda navrhovateľky bola prerozdelená v rámci prerozdelenia miest medzi iné zamestnankyne. Odporca ďalej uviedol, že všetky zrážky (príkaz, čl. 56, na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej zo dňa 06. 01. 2006, doručený odporcovi dňa 10. 01. 2006, zrážky boli odvádzané na depozitný účet), ktoré boli počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky vykonávané z jej mzdy, boli vykonávané v súlade so zákonom a vo výške stanovenej zákonom. Odporca nevykonával zrážanie žiadnych zvýšených zrážok. Odporca navrhovateľke zrážal zo mzdy v súlade s dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo dňa 17. 12. 2004 sumu 5 556.- Sk, počnúc januárom 2005. Učtáreň odporcu zrážala navrhovateľke zo mzdy i úhrady za obedy, telefónne hovory, odborový príspevok, dôchodkové doplnkové sporenie. Keďže navrhovateľka nepožiadala do augusta 2006 o zrušenie dohody o dobrovoľnej zrážke, mzdová učtáreň odporcu mala za to, že navrhovateľka súhlasí s týmto zrážaním. Mzdová učtáreň zastavila toto zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc 09/2006, a to i napriek tomu, že navrhovateľka písomne o zastavenie nepožiadala, ale len ústne naliehala. Následne o tejto skutočnosti odporca dňa 28. 09. 2006 upovedomil, čl. 63, i veriteľa na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 12. 2004, čl. 62, navrhovateľky spoločnosť Profieral Slovakia, s. r. o. Odporca vo svojich písomných vyjadreniach, čl. 80, 86, 109, 141, 147, ďalej uvádzal, že všetky zrážky zo mzdy navrhovateľky počas jej trvania štátnozamestnaneckého pomeru vykonával v súlade so zákonom, v nadväznosti na rozhodnutie súdnej exekútorky a dobrovoľne podpísanej dohody o zrážkach zo mzdy. Uvádzal, že navrhovateľke v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu neexistoval zákonný dôvod pre vyplatenie odchodného, čo navrhovateľka počas konania ani žiadnym spôsobom nezdôvodnila, ani dôkazmi nepreukázala. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepreukázaný. Odporca si trovy konania neuplatnil.

Po vykonanom dokazovaní súd v tejto veci rozsudkom č. k. - 181 zo dňa 07. 09. 2010, čl. 181, návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas celého konania nebolo možné ustáliť čoho sa v návrhu, vrátane doplnení, navrhovateľka domáha. Navrhovateľka počas konania jasne neuviedla čoho sa domáha. Jednotlivé nároky, ktoré navrhovateľka uvádzala vo svojich doplňujúcich podaniach k návrhu, nevedela právne odôvodniť, kvalifikovať (odporca sa vo svojich vyjadreniach iba domnieval a kvalifikoval tieto nároky nad rámce návrhu iba mysliac si čoho sa asi navrhovateľka domáha). Jednotlivé nejasne uvádzané nároky navrhovateľka nezdôvodnila žiadnymi relevantnými tvrdeniami, ani nepreukázala dôkazmi. Vzhľadom na nejasnosť predmetného návrhu súd skonštatoval, že nebolo v danej veci možné ustáliť skutkový stav,

ani ho právne vyhodnotiť a preto, s poukazom na neunesenie bremena tvrdenia a bremena dokazovania, návrh v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto prvostupňovému rozsudku podala navrhovateľka dňa 09. 11. 2010, čl. 186, odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 219 zo dňa 22. 11. 2011, čl. 219, napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07. 09. 2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že prvostupňový súd v prejednávanej veci zamietol žalobu navrhovateľky všeobecne formulovaným záverom, že žalovaný petit, vrátane jeho doplnení, je absolútne chaotický a nejasný, v dôsledku čoho nie je možné ustáliť skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu. S týmito závermi prvostupňového súdu nemôže Krajský súd v Bratislave súhlasiť. Z podaní a vyjadrení navrhovateľky v priebehu prvostupňového konania je možné jednoznačne ustáliť, že sa navrhovateľka domáha - vyslovenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, pretože nebola splnená podmienka zrušenia jej pracovného miesta z dôvodu jej nadbytočnosti v súvislosti s vnútroorganizačnými zmenami zamestnávateľa a v súvislosti s tým vyplatenia mzdových nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ďalej sa domáha vrátenia nezákonne zrazených častí mzdy bez jej súhlasu v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou v prospech oprávneného Profireal, s.r.o., pričom uviedla konkrétne čiastky, akých sa z tohto titulu voči odporcovi domáha, ďalej sa navrhovateľka domáha vyplatenia odchodného, na ktorý má podľa zákona právo pri prvom odchode do dôchodku s tým, že jeho výšku žiadala preukázať predložením kolektívnej zmluvy v rozhodnom období. Podľa odôvodnenia Krajského súdu v Bratislave takýto petit je dostatočne formulovaný na to, aby súd mohol vykonať na preukázanie jeho dôvodnosti dokazovanie a vo svojom rozhodnutí (aj keby bolo opätovne zamietajúce) vyporiadať sa so všetkými tvrdeniami a argumentáciou navrhovateľky. Ak je petit žaloby nejasný len sčasti, je to dôvod na čiastočné zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu, pričom vo zvyšku je súd povinný riadne sa žalovaným nárokom zaoberať a vykonať v jeho rozsahu potrebné dokazovanie. Navrhovateľka ako účastník konania nie je povinná v podanej žalobe právne kvalifikovať predmet sporu, pretože právnou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Je povinná naformulovať a špecifikovať žalovaný petit tak, aby bol jasný a zrozumiteľný po skutkovej stránke, pričom právne posúdenie je vecou súdu. Podľa odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený a nedostatočným odôvodnením rozsudku bola odňatá reálna možnosť navrhovateľke konať pred súdom. Preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia , a vec mu podľa odseku 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní súd vykoná potrebné dokazovanie v plnom rozsahu podanej žaloby navrhovateľky, ustáli skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu, a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Po zrušení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 07. 09. 2010 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 219 zo dňa 22. 11. 2011 a vrátením veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, navrhovateľka prostredníctvom svojej novej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 27. 09. 2013, čl. 329, už právne kvalifikovane uviedla čoho sa v predmetnej veci domáha. S poukazom na uvedené doplňujúce podanie tak súd na pojednávaní dňa 26. 08. 2014, čl. 395, 397, za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľky a odporcu, pripustil návrh na zmenu návrhu v časti petitu tak, že navrhovateľka sa v danej veci nakoniec domáha - Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom na základe rozhodnutia odporcu č. Spr 7737/07 - Sc zo dňa 17.12.2007 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170,62 € a od 01.01.2008 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13 € mesačne spolu s úrokmi z omeškania a v zákonnej výške počítanými odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne až do zaplatenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 401,14 € z neoprávnene zrazenej mzdy za obdobie od januára do augusta 2006. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0,26 € za každý pracovný deň od 19.12.2007 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku od 19.12.2007 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke odchodné podľa v spojení s kolektívnou zmluvou, časť B bod 4 vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu t.j. 796,26 € a odmenu podľa v spojení s kolektívnou zmluvou, časť B bod 5 vo výške trojnásobku posledného funkčného platu t.j. 1 194, €.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v uvedenom podaní uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky a následne tak určenia, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky trvá naďalej. Návrh v tejto časti odôvodnila tým, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky s odporcom bol skončený dňa 18. 12. 2007 na základe rozhodnutia vydaného predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007 podľa ustanovenia o štátnej službe. Toto rozhodnutie považovala za neplatné z dôvodu, že dôvod uvedený v tomto rozhodnutí nie je pravdivý a odporca ho nemôže preukázať, a výrok tohto rozhodnutia je v zjavnom rozpore s jeho odôvodnením. Predmetné rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého začiatku neplatným. Je zmätočné, obsahovo rozporné a jeho opravu nie je možné spätne vykonať, čl. 329.

Navrhovateľka sa následne titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky domáhala vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia a to od 19. 12. 2007 do 31. 12. 2007 vo výške 170, 62 euro a od 01. 01. 2008 do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398, 13 euro, spolu s príslušenstvom určenom v zákonnej výške za jednotlivé mesiace vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až do zaplatenia, čl. 331.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 401, 14 euro z neoprávnene zrazenej mzdy za obdobie od januára 2006 do augusta 2006. Uvedená vymáhaná suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol odporca oprávnený a povinný vykonať a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke po neoprávnene zrazenej mzde a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po oprávnenej zrazenej mzde za mesiace január až august 2006, čl. 331. Takto určený rozdiel je sumou, ktorá bola navrhovateľke neoprávnene zrazená zo mzdy a je základom pre výpočet úrokov z omeškania, ktorých sa navrhovateľka domáha, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla navrhovateľka používať, ale boli u odporcu na depozitnom účte a dňa 26. 03. 2010 boli odvedené vo výške 3 264, 14 .- Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Navrhovateľka tento svoj nárok odôvodnila tým, že odporca podal podrobný výklad nariadením vlády SR č. or rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, podľa ktorého postupoval pri vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky. Uvedené nariadenie sa vzťahuje len na zrážky vykonané po 01.07.2006, teda od jeho účinnosti, v jej prípade na zrážky v mesiacoch 07/2006 a 08/2006, ktoré však nie sú vykonané v súlade s týmto nariadením. Odporca priložil k jeho vyjadreniu výplatné listy navrhovateľky za mesiace 01/2006, 02/2006 a 03/2006, ktoré preukazujú spôsob výpočtu zrážok zo mzdy odporcom za tieto mesiace. Navrhovateľka je toho názoru, že rovnaký spôsobom výpočtu musel odporca použiť aj pri výpočte zrážok zo mzdy navrhovateľky aj za mesiace 04/2006, 05/2006 a 06/2006. Podľa a nariadenia vlády č. základná suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy je: 1 600,- Sk na osobu povinného, po 600,- Sk na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, a 600,- Sk na manžela, aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky je výška základnej sumy 1 600 + 600 + 600 = 2 800,- Sk. v určuje nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia. Od účinnosti nariadenia 01.07.2006 do 30.06.2007 to boli sumy: 2 988,- Sk na osobu povinného, 1 245,- Sk na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť, a 1 245,- Sk na manžela povinného, aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky bola výška nepostihnuteľnej časti mzdy 5 478,- Sk (vzťahuje sa na zrážky vykonané v mesiacoch 07/2006 a 08/2006). Potvrdenie mzdovej učtárne odporcu zo dňa 16.10.2007 o príjme navrhovateľky za obdobie január - december 2006 jednoznačne preukazuje, že odporca pri výpočte zrážok v mesiacoch január - august 2006 tieto nariadenia nerešpektoval a neriadil sa nimi. Zrážky za mesiace september - december 2006 sú vypočítané už v správnej výške, preto nie sú ani predmetom sporu. Odporca rovnako nerešpektoval zásadu, že z 3. tretiny sa zrážky nevykonávajú, tá vždy za každých okolností ostáva povinnému. Ďalej odporca nerešpektoval zásadu, že z 2. tretiny sa môžu uspokojovať len prednostné pohľadávky a ak zvyšok čistej mzdy povinného nedosiahne ani výšku nepostihnuteľných súm, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť, nie je možné exekučné zrážky vykonať. Tvrdenie odporcu v podaní zo dňa 28.04.2009, cit.: "Nakoľko žalobkyňa písomne nepožiadala do augusta 2006 o zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy na vyššie uvedenú pôžičku, mzdová učtáreň mala za to, že menovaná súhlasí i naďalej s poukazovaním tejto splátky pôžičky, a preto zamestnávateľ postupoval v zmysle ustanovenia EP." je neprijateľné a neobstojí z viacerých dôvodov. Dohoda o dobrovoľných zrážkach zo mzdy je datovaná 17.12.2004, teda v čase, kedy nebolo voči navrhovateľke začaté žiadne exekučné konanie zrážkami zo mzdy. Príkaz na začatie exekúcie

prevzala dňa 10.01.2006, teda vo výplatný deň. ihneď po zistení vykonaných zrážok ústne upovedomila mzdovú učtáreň odporcu, že nesúhlasí s vyššími ako zákonnými zrážkami a zrušila súhlas s vykonaním dobrovoľných zrážok. Písomná forma na takéto zrušenie nie je podľa jej názoru potrebná. V opačnom prípade bol odporca povinný na túto skutočnosť navrhovateľku upozorniť a vyžiadať si do nej zrušenie súhlasu v písomnej forme, čo však neurobil. Ako uvádza sám odporca vo vyjadrení z 28.04.2009, cit.: Na základe sústavného ústneho naliehania žalobkyne zastavila učtáreň žalovaného zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc 09/2006..." Odporca teda sám priznáva, že navrhovateľka viackrát žiadala o zastavenie dobrovoľných zrážok a že tieto žiadosti nerešpektoval. Napriek tomu tak urobil na základe ústnych žiadostí počnúc mesiacom 09/2006, teda nie na základe žiadosti písomnej a mohol tak urobiť už po prvom vyslovení nesúhlasu navrhovateľky s dobrovoľnými zrážkami. Skutočnosť je však taká, že odporca rešpektoval žiadosť navrhovateľky až po tom, čo sa navrhovateľka sťažovala na postup odporcu u vtedajšieho ministra spravodlivosti JUDr. Harabina.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške 0, 26 euro za každý pracovný deň od 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, spolu s príslušenstvom, čl. 397. Tento svoj nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že podľa ustanovenia čl. 2 Kolektívnej zmluvy odporcu - Zásady pre používanie sociálneho fondu má navrhovateľka nárok na náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0, 26 euro (8.- Sk) za každý pracovný deň od 19. 12. 2007 až do dňa jej opätovného zaradenia do štátnej služby, čl. 332.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku do 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, a to spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, čl. 397. Tento svoj nárok odôvodnila tým, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorú si nemohla vyčerpať z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru a to vo výške čistého funkčného platu resp. jeho pomernej časti do 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, čl. 332.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia odchodného podľa ustanovenia v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 796, 26 euro, čl. 397.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia odmeny podľa ustanovenia v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy vo výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 1 194, 39 euro, čl. 397.

Súd vykonal v tejto veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou i odporcom (kompletný spisový materiál vzťahujúci sa na všetky zrážky zo mzdy navrhovateľky, doklady týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky), ako aj všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Podľa ustanovenia o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí a) odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v až 3, na žiadosť štátneho zamestnanca (), v skúšobnej lehote () alebo d) uplynutím dočasnej štátnej služby ().

Podľa ustanovenia o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

a) zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa

mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c), b) nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu, c) štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu alebo d) štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa ustanovenia (účinný k 17. 12. 2007) ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa ustanovenia (účinný k 17. 12. 2007) štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

a) za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta, b) za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena), c) pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu, d) pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu.

Podľa ustanovenia (účinný k 17. 12. 2007) návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený.

Podľa ustanovenia (účinný k 17. 12. 2007) pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu.

Podľa ustanovenia (účinný k 17. 12. 2007) ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil tento skutkový stav veci:

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr. Máriou Šrámkovou, predsedníčkou krajského súdu, o vymenovaní do štátnej služby č. Spr. 670/2003

- Pers. zo dňa 26. 11. 2003, čl. 283, bola navrhovateľka v súlade s ustanoveniami , , o štátnej službe v znení neskorších predpisov vymenovaná do funkcie štátneho zamestnanca, hlavný referent - súdny tajomník pre Justičnú pokladnicu, druh štátnej služby, prípravná štátna služba. Štátnozamestnanecký pomer vznikol 01. 12. 2003 so skúšobnou dobou 3 mesiace.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr. Tiborom Kubíkom, povereným riadením krajského súdu, o vymenovaní do stálej štátnej služby č. Spr. 236/2004 - Pers. zo dňa 28. 05. 2004, čl. 284, bola navrhovateľka vymenovaná v súlade s ustanovením o štátnej službe v znení neskorších predpisov do funkcie štátneho zamestnanca, hlavný referent - súdny tajomník pre Justičnú pokladnicu, z druhu štátnej služby prípravná do stálej štátnej služby, od 29. 05. 2004.

Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca č. Spr. 7439/07 - Sp. Zo dňa 02. 07. 2007, čl. 291, od 01. 07. 2007 patril navrhovateľke vo funkcii hlavný referent, platová trieda 4, funkčný plat v zložení - platová tarifa podľa prílohy č. 2 zákona 11 400.- Sk, zvýšenie platovej tarify podľa ustanovenia § 159b ods. 2 vo výške 3 080.- Sk, zvýšenie platovej tarify podľa ustanovenia § 82 ods. 3 o 4% vo výške 460.- Sk, spolu funkčný plat celkom mesačne 14 940.- Sk. Výplata doterajšieho platu bola zastavená dňom 30. 06. 2007. Funkčný plat bol vyplácaný v stanovených termínoch po vykonaných zrážkach z platu z zmysle platných predpisov, pokiaľ sa nezmenia podmienky, za ktorých sa priznal.

Z listu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriely Šimonovej č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 07. 12. 2007, čl. 259, adresovanom C.. L. G., predsedovi Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov justície pri Krajskom súde v Bratislave vyplýva, že predsedníčka krajského súdu týmto listom v zmysle ustanovenia a ustanovenia o štátnej službe požiadala zamestnaneckého zástupcu o prerokovanie výpovedí a rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru týmto zamestnancom - V.. U. Z., X. P., V. X., C.. R. F., Z. P. a Ľ. Y..

Zo zápisnice zo zasadnutia výboru odborovej organizácie pri Krajskom súde v Bratislave dňa 07. 12. 2007, čl. 260, vyplýva, že výbor odborovej organizácie pri Krajskom súde v Bratislave na svojom zasadnutí dňa 07. 12. 2007 prerokoval v zmysle ustanovenia a ustanovenia Z . z. o štátnej službe skončenie pracovného pomeru a štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov krajského súdu uvedených v liste predsedníčky Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriely Šimonovej č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 07. 12. 2007, čl. 259.

Rozhodnutím predsedníčky Krajského súdu v Bratislave o zrušení štátnozamestnaneckých miest na Krajskom súde v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 10. 12. 2007, čl. 261, v nadväznosti na list Ministerstva SR č. 4093/2007 - 41 zo dňa 06. 12. 2007, ktorým došlo k znižovaniu plánovaného počtu zamestnaneckých miest (štátna služba a výkon práce vo verejnom záujme) na Krajskom súde v Bratislave, vydala predsedníčka krajského súdu toto rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých miest. Týmto rozhodnutím služobný úrad rozhodol, že v rámci znižovania štátnozamestnaneckých miest sa k 12. 12. 2007 rušia, okrem iných, i miesto navrhovateľky, hlavný referent, súdny tajomník.

Z listinného dôkazu, úradného záznamu odporcu zo dňa 11. 12. 2007, čl. 262, vyplýva, že zástupcovia odporcu (L.. U. U., U.. U. M., F. N.,, U. Y.) navrhovateľke oznámili, že rozhodnutím predsedníčky Krajského súdu v Bratislave o zrušení štátnozamestnaneckých miest na Krajskom súde v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 10. 12. 2007, v nadväznosti na list Ministerstva SR č. 4093/2007 - 41 zo dňa 06. 12. 2007, ktorým došlo k znižovaniu plánovaného počtu zamestnaneckých miest na Krajskom súde v Bratislave, bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky k 12. 12. 2007. Navrhovateľke a jej kolegyniam (C.. F. a Z. P.) boli ponúknuté dve voľné štátnozamestnanecké miesta vo funkcii odborný referent, asistent senátu. Navrhovateľka požiadala o možnosť vyjadriť sa k týmto ponúkaným miestam do 12. 12. 2007. Navrhovateľka sa v uvedenom čase k ponúkaným miestam nevyjadrila. Z tohto úradného záznamu vyplýva, že navrhovateľka ihneď po ukončení tohto stretnutia navštívila svoju lekárku, ktorá jej vystavila doklad o pracovnej neschopnosti s dátumom 11. 12. 2007. Keďže však navrhovateľka bolo oboznámená o zrušení jej štátnozamestnaneckého miesta ešte pred jej návštevou lekárky a vystavením dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti, malo byť navrhovateľke doručené rozhodnutie o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru po návrate z dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr. Gabrielou Šimonovou, predsedníčkou krajského súdu, o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007, čl. 292, bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky v súlade s ustanovením o štátnej službe v znení neskorších predpisov skončený dňom 18. 12. 2007. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. - 41 zo dňa 06. 12. 2007 znížilo plánovaný počet štátnozamestnaneckých miest na Krajskom súde v Bratislave. Z tohto dôvodu bolo k 12. 12. 2007 zrušené štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky. Služobný úrad posúdil zákonné možnosti a rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky v zmysle ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov rozhodol služobný úrad v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z poučenia uvedeného v rozhodnutí

vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov písomné odvolanie na Krajský súd v Bratislave, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa 17. 12. 2007, po jej návrate z dočasnej pracovnej neschopnosti, čl. 264. Právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dňa 18. 12. 2007, čl. 292, pretože navrhovateľka dňa 18. 12. 2007 sa písomne vzdala svojho práva podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, čl. 265.

Súd po vyššie uvedenom ustálení skutkového stavu veci, danú vec takto právne vyhodnotil:

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky a následne tak určenia, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky trvá naďalej. Svoj návrh v tejto časti odôvodnila tým, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky rozhodnutím vydaným predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007 podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov považovala za neplatné, pretože dôvod uvedený v tomto rozhodnutí je nepravdivý, nepreukázaný, výrok rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením. Predmetné rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého začiatku neplatným, je zmätočné, obsahovo rozporné. Odporca s touto námietkou navrhovateľky nesúhlasil. Poukazoval na to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky je platné, pretože rozhodnutie vydané predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007 podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky ku dňu 18. 12. 2007 je právoplatné a vykonateľné dňom 18. 12. 2007, keďže sa navrhovateľka písomne vzdala podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo riadne prerokované zástupcom zamestnancov. Navrhovateľke pred skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru boli ponúknuté dňa 11. 12. 2007 dve voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré však navrhovateľka neprijala. Súd po vyhodnotení právnej argumentácie oboch účastníkov konania má za to, že návrh navrhovateľky v tejto časti je právne nedôvodný, a preto návrh v tejto časti zamietol. Súd svoj názor odôvodňuje nasledovne. Navrhovateľka sa predmetným návrhom v tejto časti domáhala určenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru a následne tak určenia, že jej štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol skončený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, zastúpeného JUDr. Gabrielou Šimonovou, predsedníčkou krajského súdu, o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom č. Spr. 7737/07 - Sp. zo dňa 17. 12. 2007. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky bol skončený v súlade s ustanovením o štátnej službe v znení neskorších predpisov skončený dňom 18. 12. 2007, z dôvodu k 12. 12. 2007 zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky. Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je administratívnym individuálnym aktom, nepodala odvolanie, a to i napriek tomu, že o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov bola poučená priamo v rozhodnutí, v časti poučenie. Naopak, dňa 18. 12. 2007 sa navrhovateľka písomne vzdala svojho práva podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, z čoho vyplýva, že v danom čase toto rozhodnutie považovala za zákonné. Následne tak predmetné rozhodnutie, na základe ktorého skončil štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 12. 2007. Navrhovateľka nevyužila ani možnosť danú jej ustanovením o štátnej službe v znení neskorších predpisov, a nepodala ani žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia vo veciach zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Z týchto uvedených skutočností podľa názoru súdu vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončil dňa 18. 12. 2007 a to na základe právoplatného a vykonateľného dňa 18. 12. 2007 rozhodnutia odporcu zo dňa 17. 12. 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha určenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím (právnym podkladom), na základe bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončený. Súd v predmetnom civilnom konaní rozhodujúci o určovacom návrhu navrhovateľky, či skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru je platné alebo neplatné, nie je oprávnený preskúmavať už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. Preskúmavať toto rozhodnutie odporcu by bol oprávnený jedine, na základe podania odvolania proti takémuto rozhodnutiu podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov, Krajský súd v Bratislave alebo

následne už právoplatné rozhodnutie príslušný správny súd. Preto tento súd pri rozhodovaní o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí vychádzať z predmetného právoplatného rozhodnutia odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. A keďže rozhodnutie odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky je právoplatné a vykonateľné (nebolo nikdy zrušené, zmenené, napadnuté navrhovateľkou žiadnym opravným prostriedkom), súd tak vyhodnotil, že návrh navrhovateľky v tejto časti je právne nedôvodný, pretože neexistuje právny základ, na základe ktorého by súd mohol v tejto časti návrhu rozhodnúť inak.

Navrhovateľka sa následne titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru domáhala vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia a to od 19. 12. 2007 do 31. 12. 2007 vo výške 170, 62 euro a od 01. 01. 2008 do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398, 13 euro, spolu s príslušenstvom určenom v zákonnej výške za jednotlivé mesiace vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až do zaplatenia. Titulom neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru sa ďalej domáhala proti odporcovi i zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške 0, 26 euro za každý pracovný deň od 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, spolu s príslušenstvom, a zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku do 19. 12. 2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, a to spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Odporca tieto nároky neuznával, pretože ich prípadná úspešnosť by musela vychádzať z určenia neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, čo odporca namietal. Súd návrh v týchto uvedených častiach, bez ďalšieho právneho vyhodnotenia v merite veci, zamietol s poukazom na právnu nedôvodnosť týchto nárokov, keďže neexistuje právny základ (určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky), na základe ktorého by navrhovateľke prináležali finančné a iné nároky.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 401, 14 euro z neoprávnene zrazenej mzdy odporcom za obdobie od januára 2006 do augusta 2006. Uvedená vymáhaná suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol odporca oprávnený a povinný vykonať a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke po neoprávnene zrazenej mzde a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po oprávnenej zrazenej mzde za mesiace január až august 2006. Takto určený rozdiel je sumou, ktorá bola navrhovateľke neoprávnene zrazená zo mzdy a je základom pre výpočet úrokov z omeškania, ktorých sa navrhovateľka domáhala, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla navrhovateľka používať, ale boli u odporcu na depozitnom účte a dňa 26. 03. 2010 boli odvedené vo výške 3 264, 14 .- Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Odporca ani tento navrhovateľkou uplatnený nárok čo do právneho dôvodu i čo do výšky neuznával. Odporca uvádzal, že všetky zrážky zo mzdy, ktoré boli počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky vykonávané z jej mzdy, boli vykonávané v súlade s nariadením vlády SR č. zákonom a vo výške stanovenej zákonom. Odporca nevykonával zrážanie žiadnych zvýšených zrážok. Súd po vyhodnotení právnej argumentácie oboch účastníkov konania má za to, že návrh navrhovateľky je i v tejto časti nedôvodný. Súd zistil na základe vykonaného dokazovania, že odporca navrhovateľke zrážal zo mzdy v súlade s dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo dňa 17. 12. 2004 sumu 5 556.- Sk, počnúc januárom 2005. Učtáreň odporcu zrážala navrhovateľke zo mzdy i úhrady za obedy, telefónne hovory, odborový príspevok, dôchodkové doplnkové sporenie. Keďže navrhovateľka nepožiadala písomne do augusta 2006 o zrušenie tejto dohody o dobrovoľnej zrážke, mzdová učtáreň odporcu mala za to, že navrhovateľka súhlasí s týmto zrážaním a zrážky zo mzdy na základe tejto dohody o dobrovoľnej zrážke. Mzdová učtáreň zastavila toto zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc 09/2006, a to i napriek tomu, že navrhovateľka písomne o zastavenie nepožiadala, ale len ústne požiadala. Následne o tejto skutočnosti odporca dňa 28. 09. 2006 upovedomil i veriteľa spoločnosť Profieral Slovakia, s. r. o., v prospech ktorého na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 12. 2004 odporca zrážal navrhovateľke zo mzdy sumu 5 556.- Sk. Odporca ďalej zrážal zo mzdy navrhovateľky na základe doručeného mu dňa 10. 01. 2006 príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 06. 01. 2006 súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej na vymoženie pohľadávky oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. a zrazené peniaze, keďže exekučný príkaz nebol doručený platiteľovi mzdy, boli odvádzané na depozitný účet odporcu a dňa 26. 03. 2010 boli odvedené odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Z vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že zrážky zo mzdy, tak ako ich namietala navrhovateľka, prebiehali v súlade s platnou právnou úpravou a odporca ako platiteľ mzdy nezrazil zo mzdy navrhovateľky žiadnu časť jej mzdy neoprávnene. Preto predmetný nárok navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy neoprávnene zrazenej jej odporcom zo mzdy,

ktorú podľa navrhovateľky mala mať k dispozícii a neoprávnenými zrážkami zo mzdy tak nemala, je nedôvodný.

Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenia odchodného podľa ustanovenia v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 796, 26 euro. Odporca tento navrhovateľkou uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky neuznával. Uvádzal, že navrhovateľke v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu dňa 18. 12. 2007 neexistoval zákonný dôvod pre vyplatenie odchodného. Súd po vyhodnotení argumentácií oboch účastníkov konania má za to, že návrh navrhovateľky v tejto časti nároku je právne nedôvodný. Súd zistil, že po skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky odporca navrhovateľke vyplatil tzv. odstupné a to vo výške trojnásobku jej funkčného platu čo činilo 44 820.- Sk. Túto skutočnosť nerozporovala ani navrhovateľka. Podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov, pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na, u navrhovateľky predčasný starobný dôchodok, patrí štátnemu zamestnancovi odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu. Z ustanovenia (účinný k 18. 12. 2007) vyplýva, že o predčasný starobný dôchodok musí štátny zamestnanec požiadať, pretože podľa ustanovenia tohto zákona nárok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nestačí, že si myslí, že má teoreticky na neho nárok, ale ešte o predčasný starobný dôchodok nepožiadal. Z výkladu účelu inštitútu odchodného a znenia ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov má súd za to, že okrem splnenia podmienky faktického požiadania Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok, musí štátny zamestnanec fakticky požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo počas procesu jeho skončenia. Pripustenie možnosti podania takejto žiadosti o predčasný starobný dôchodok po skončení štátnozamestnaneckého pomeru (napr. v akej lehote po skončení), by bolo podľa názoru v rozpore s zmyslom úpravy tohto inštitútu. Navrhovateľka tieto zákonné podmienky pre prípadné priznanie jej nároku na odchodné nesplnila. Nepožiadala fakticky Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok ani pred skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru (pred 17. 12. 2007), ani počas procesu skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru (v dňoch 17. 12. 2007 deň doručenia rozhodnutia, deň 18. 12. 2007 deň vzdania sa podania odvolania), a preto súd vyhodnotil tento nárok navrhovateľky ako právne nedôvodný a návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia odmeny podľa ustanovenia v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy vo výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 1 194, 39 euro. Podľa ustanovenia o štátnej službe v znení neskorších predpisov štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu. Zo znenia tohto ustanovenia zákona, o ktorý navrhovateľka opierala tento svoj nárok, vyplýva, že nejde o nárokovateľný nárok napr. ako pri odchodnom, ale o fakultatívny nárok, čo je vyjadrené pojmom "možno poskytnúť". Preto bolo na odporcovi, jeho vlastnej úvahe, či navrhovateľke, ak by i splnila zákonnú podmienku a preukázala, že požiadala Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok v čase pred alebo počas skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, čo však nepreukázala, poskytol takúto odmenu alebo nie. Preto súd i tento nárok navrhovateľky vyhodnotil ako právne nedôvodný a návrh v tejto časti uplatneného nároku zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením . Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave.

Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Okresný súd Bratislava I dňa 04. 09. 2014

JUDr. Otília Doláková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Nikola Brunovská