Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-65-2014.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa Mgr. U. M., nar. XX. X. XXXX, bytom K., I. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom v K., U. XX proti odporkyni K. I., nar. XX. X. XXXX, bytom K., P. XX, zastúpenej JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou so sídlom v K., U. O. XX, v konaní o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/93/2013-549 zo dňa 16. 4. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporkyni na trovách odvolacieho konania 261,98 eur a tieto uhradiť na účet jej právnej zástupkyne Advokátska kancelária Bednářová & Hodoňová so sídlom v K., do 3 dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Uložil mu povinnosť uhradiť odporkyni na trovách prvostupňového konania 785,94 eur k rukám jej právnej zástupkyne.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o výške výživného vo vzťahu k odporkyni rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 12C/776/95-397 zo dňa 26. 4. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/04 zo dňa 18. 1. 2005, ktorým bola uložená otcovi povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletej K. sumou 5 000,- Sk mesačne (165,97 eur) a následne bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/5/2007-337 zo dňa 31. 3. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 6CoP/28/2008-365 zo dňa 18. 6. 2008 zamietnutý návrh otca na zníženie výživného na maloletú K.. Pri rozhodovaní okresný súd porovnal pomery a okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase predošlého rozhodovania, ako i v čase vydania rozhodnutia. Uviedol, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Preto posudzoval zmenu pomerov od posledného rozhodovania o výživnom, ako i všetky okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Zistil, že matka je naďalej zamestnaná, jej príjem je okolo 610,- eur mesačne, spoločne s dcérou K. bývajú v byte s jej matkou, je vlastníčkou tohto bytu, ktorý získala darom od matky. Výdavky má v súvislosti s bývaním vo výške 250,- eur. K. v priebehu konania, mesiac po podaní návrhu, dovŕšila plnoletosť. Od septembra 2013 je študentkou Vysokej školy Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, poplatok na internáte za semester je 255,- eur, cestovné 40,- eur, výdavky za obedy, večere, pri ktorých sa jedno jedlo platí 1,72 eur, platí tiež MHD v Žiline, jedna cesta je 0,30 eur, za internet, musí si zabezpečovať študijnú literatúru, má bežné výdavky so stravou, oblečením. Otec je nezamestnaný, naposledy pracoval 4. 4. 2013. Zo správy spoločnosti Bright & Elegant, s.r.o. Košice súd zistil, že otec mal príjem za mesiac apríl 2013 v čistom 143,61 eur, za máj 2013 166,26 eur a za jún 2013 166,26 eur. Pracovný pomer ukončil po ukončení
skúšobnej doby. V čase posledného rozhodovania krajský súd vychádzal predovšetkým zo skutočností, že otec sa vzdal majetkového prospechu, nehnuteľností, ktoré v súčasnej dobe sú vo vlastníctve jeho manželky, pričom príjem v obchodných spoločnostiach, v ktorých podľa obchodného registra figuruje pri viacerých funkciách, preukázaný nebol. V nadväznosti na uvedené súd zastal názor, že otec sa nesnaží riešiť svoju finančnú situáciu zabezpečením si zodpovedajúceho príjmu z hľadiska dosiahnutého vzdelania, tak ako bolo konštatované v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu, a pokiaľ i tvrdí, že mu pri hľadaní zamestnania podstatným spôsobom situáciu sťažuje skutočnosť, že mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu riadneho neplnenia si vyživovacej povinnosti, nemožno túto okolnosť vzťahovať, resp. hodnotiť v neprospech odporkyne. Naviac otec dosiahol pedagogické vzdelanie, a teda z uvedeného okresný súd vyvodil názor, že nevyvíja dostatok úsilia, aby si zabezpečil takú prácu, aby mohol výživné v stanovenej výške uhrádzať. Na druhej strane okresný súd prihliadol na zmenu pomerov, ktorá nastala aj u odporkyne, ktorá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť, začala študovať na vysokej škole, čím sa automaticky zvýšili výdavky na jej strane. Vyživovaciu povinnosť k K. má zároveň matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ktorá jej zabezpečuje aj bývanie. Vzhľadom na zdravotný stav, schopnosti otca a jeho možnosti okresný súd správanie otca, ktorý dosahuje iba minimálny príjem, hodnotil ako účelové. Nakoľko k podstatnejšej zmene pomerov na strane otca od posledných rozhodnutí súdov nedošlo, okresný súd jeho návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď prihliadol na plný úspech odporkyne a účelnosť vynaložených trov v konaní.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Žiadal buď rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal okresnému súdu, že sa vôbec nevysporiadal s tým, že na Okresný súd v Banskej Bystrici a na Okresný súd v Košiciach podal žiadosti asi pred 6 rokmi aby bol vymazaný z obchodného registra. Súdy doteraz jeho žiadosti nevyhoveli. Taktiež nezohľadnil, že je ženatý, že z jeho manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Za hodnoverné súd považoval iba vyjadrenia matky odporkyne, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že videla nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom v súčasnej dobe je jeho manželka. Tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci Gbeľany, pričom považoval za potrebné objasniť, že jeho manželka je vlastníčkou domu č. XX v katastrálnom území T. a matka odporkyne si prezrela dom, ktorý patrí úplne inej osobe. Dom, v ktorom žije s manželkou, je neobývateľný, v havarijnom stave, nie je opravený, ani zrekonštruovaný, nemá novú strechu. Naviac nebolo zdokladované ani jeho predchádzajúceho vlastníctvo k týmto domom, o ktorých odporkyňa a právna zástupkyňa tvrdia, že boli jeho vlastníctvom. Nestotožnil sa so závermi okresného súdu, že nemá záujem nájsť si vhodné zamestnanie, preukázal, že živnosť zrušil v roku 2008, odvtedy vôbec nepodniká. Jeho členstvo v niektorých spoločnostiach je rýdzo formálne. Jeho šanca nájsť si zamestnanie bez vodičského preukazu je nulová. Taktiež pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o náhrade trov konania, žiadal aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom za okolnosť hodnú osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že nemá žiaden príjem, že ako človek bez príjmu nemá ani na základné potreby pre prežitie, že žije na hranici biedy ako nemajetný človek bez príjmu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila. Uviedla, že zmenou, pre ktorú by bolo potrebné meniť rozhodnutie súdu, absolútne nemožno považovať vyčiarknutie navrhovateľa z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rovnako ani podanie žiadosti na Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Košice o výmaz z obchodného registra v obchodných spoločnostiach, v ktorých figuruje. Naviac, tieto žiadosti boli podané takmer pred 6 rokmi, teda už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na odporkyňu. Taktiež pokiaľ sa týka vlastníctva nehnuteľností manželkou navrhovateľa, táto okolnosť bola zrejmá už pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. Z trestného spisu vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina sp. zn. 36T/122/2003 otázka spôsobu prevodu nehnuteľností z navrhovateľa na jeho manželku prostredníctvom tretích osôb bola v danej veci riešená opakovane a súdu je známa. Za účelové označila aj tvrdenie navrhovateľa, že sa nemôže zamestnať, nakoľko nemá vodičský preukaz. O tento prišiel výlučne z dôvodov na jeho strane, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k odporkyni. Naviac, zo súdnych spisov vyplýva, že navrhovateľ používa motorové vozidlo aj bez vodičského preukazu. Pre úplnosť objasnila, že navrhovateľ uhradil časť výživného, pre ktoré je voči nemu vedené trestné konanie vo výške 7 500,- eur. To, že zastával funkciu a bol štatutárnym orgánom viacerých spoločností, svedčí o jeho schopnostiach, možnostiach nájsť si zamestnanie na dobre finančne hodnotených pozíciách a dosahovať príjem. To, že takéto pozície
zastáva bez nároku na odmenu, je jeho vlastné rozhodnutie, ktoré nemôže ísť na ujmu jeho dcéry. Pokiaľ sa týkalo návrhu na rozhodovanie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., uviedla, že tento je špekulatívny, nedôvodný, nakoľko konanie začalo na jeho návrh a odporkyňa spolu s matkou sa museli proti nemu brániť. Pokiaľ sa týkalo priznania trov za pojednávanie 16. 4. 2014, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok, k odročeniu predchádzajúceho pojednávania došlo z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý na prvom pojednávaní nepredložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Okresný súd postupoval správne, keď pri hodnotení zmeny pomerov zohľadňoval predovšetkým okolnosti, ktoré boli známe v čase predchádzajúcich rozhodnutí súdov a s ktorými sa súdy vo svojom rozhodovaní už vysporiadali. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepredložil súdu, resp. nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že od posledného rozhodnutia súdov došlo u neho k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala i zmenu rozhodnutia o výške výživného v neprospech odporkyne.
K tvrdeniam o tom, že v obchodnom registri, či už na Okresnom súde v Banskej Bystrici alebo v Košiciach je zapísaný ako člen štatutárnych orgánov, resp. ako štatutárny orgán viacerých obchodných spoločností, čo mu spôsobuje problémy pri hľadaní zamestnania, je potrebné uviesť, že tieto okolnosti otec uvádzal i v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu a ani ním uvádzanú skutočnosť ohľadne odobratia vodičského preukazu nemožno hodnotiť v neprospech odporkyne a znížením výživného ju sankcionovať za to, že otec si vo vzťahu k nej neplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona.
Tak ako v predchádzajúcich, ani v tomto konaní navrhovateľ nepreukázal, že by na jeho strane nastala taká objektívna okolnosť (ním nezavinená), ktorá by mu bránila nájsť si vhodné zamestnanie a zamestnať sa, nakoľko ako bolo preukázané z výsledkov vykonaného dokazovania, otec dosiahol pedagogické vzdelanie, je zdravý, v produktívnom veku a má všetky predpoklady k tomu, aby či už vzhľadom na predchádzajúcu prax, ktorú dosiahol ako štatutárny orgán vo viacerých obchodných spoločnostiach, ako člen dozornej rady, našiel si primerané zamestnanie a plnil si vyživovaciu povinnosť, tak vo vzťahu k svojej novej rodine, ako i k odporkyni.
Nakoľko ani v podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal okresný súd, odvolací súd stotožniac sa so závermi vyslovenými zo strany okresného súdu a s jeho odôvodnením, rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Zo skutočností, ktoré vyšli najavo tak v predchádzajúcich konaniach, ako i v tomto konaní, rovnako ako okresný súd usúdil, že vzhľadom na schopnosti a možnosti navrhovateľa, jeho vzdelanie, zdravotný stav, ako i doteraz získané skúsenosti z podnikania, má všetky predpoklady, aby si našiel primerané zamestnanie a dosahoval pravidelný príjem na uspokojenie potrieb tak svojej novej rodiny, ako i odporkyne.
Navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že sa jedná u neho o osobu bez príjmu, bez majetku, na hranici chudoby, na druhej strane nevyužil pri zastupovaní v konaní pomoc Centra právnej pomoci, ktoré bolo zriadené práve pre ľudí v hmotnej núdzi, odkázaných na bezplatnú právnu pomoc. Naopak dal sa v
konaní zastúpiť advokátom ako podnikateľom. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd ani nemal dôvod meniť rozhodnutie okresného súdu o trovách konania a aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko v danom prípade osobou bez možnosti zamestnania je odporkyňa, ktorá síce dosiahla plnoletosť, avšak študuje na vysokej škole na dennom štúdiu, a preto je odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany svojich rodičov.
Z tohto dôvodu potom odvolací súd priznal odporkyni i náhradu ňou uplatnených trov právneho zastúpenia, ktoré vynaložila v odvolacom konaní v podobe vyjadrenia sa k odvolaniu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .