Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-7-2014.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica, dieťa rodičov: P. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, B., občianka SR a V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, B., občan SR, o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca k maloletej F. zo sumy 66,38 eur na sumu 131,50 eur mesačne s účinnosťou od 11.8.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na ročnom výživnom za obdobie od 11.8.2014 do 31.8.2014 v celkovej sume 30,40 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok OS Skalica č.k. 7C/130/2007-32 z 23.10.2007 v časti o výživnom na mal. F..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.8.2014 domáhala zvýšenia výživného na mal. F. otcovi z 2.000 Sk ( 66,38 eur) eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom na dieťa rozhodnuté rozsudkom o rozvode. Dcéra je vekom staršia, rýchlo rastie, potrebuje stále nové oblečenie a mala tiež zvýšené výdavky na zubný strojček pre dieťa v sume 172 eur. Dieťa nenavštevuje platené krúžky, lebo matka nemá dostatok finančných prostriedkov.
Otec bol ochotný súhlasiť so zvýšením výživného najviac na 100 eur a že by platil dieťaťu návštevy u zubára pri kontrolách zubného strojčeka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 2C/70/2008, lustráciou v sociálnej poisťovni na rodičov dieťaťa, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, potvrdeniami o príjme rodičov, správou Sociálnej poisťovne, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo výživné na mal. F. upravené pri rozvode rozsudkom OS Skalica č. k. 7C/130/2007-32 zo dňa 23.10.2007 ( právoplatný 5.3.2008). Na základe rodičovskej dohody bolo dieťa zverené matke a otcovi určené výživné 2000 Sk (66,38 eur). Matka bola už vtedy invalidnou dôchodkyňou a mala mesačný príjem netto cca 4752,50 Sk (157,75 eur), otec mal mesačný netto príjem cca 26.992 Sk (895,97 eur). Okrem F. nemali rodičia žiadne iné vyživovacie povinnosti.
V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. F. K. pochádzajúcemu z jeho druhovského pomeru s K. K., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. F. má teraz 6 rokov, ale súdom mu nebolo na neho určené výživné.
Matka býva v spoločnej domácnosti len s maloletou v 1 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. mesačné výdavky na bývanie má cca 120 eur vrátane energie. Matka má zdravotné problémy psychického charakteru, každý druhý týždeň chodí na injekciu. Je vyučená ako krajčírka, ale krajčírske práce nevykonáva. Poberá invalidný dôchodok po 345,60 eur mesačne a rodinné prídavky mesačne v sume 23,52 eur. Taktiež počas školského roku pracujem na dohodu v školskom bufete a to denne dve hodiny a takto si zarobí cca 120 eur mesačne. Časť mesiaca júl a začiatkom augusta 2014 ( dva týždne) pracovala brigádne vo firme AB Facility s.r.o. a zarobila si 100 eur.
Mal. F. navštevuje 8. ročník ZŠ, nemá zdravotné problémy, v škole sa nestravuje, nechodí na platené krúžky. Od augusta 2014 nosí na hornú čeľusť zubný strojček, za ktorý matka jednorázovo platila podľa jej tvrdenia cca 170 eur.
Podľa vyjadrenia matky otec jej výživné na dieťa platí v rozmedzí 80 - 100 eur mesačne, ale neposiela ho včas. V auguste 2014 jej poslal výživné 80 eur. Otec potvrdil platenie výživného mesačne od 80 do 100 eur a tiež skutočnosť, že v auguste jej dal výživné 80 eur.
Otec mal podľa potvrdenia svojho zamestnávateľa za posledných dvanásť mesiacov netto mesačný príjem 1.317 eur. Je vyučený ako opravár banských strojov. Nemá zdravotné problémy. Býva s matkou svojho syna F. a jej ďalšími dvomi deťmi v 2 izbovom mestskom byte. Výdavky s bývaním má mesačne spolu v sume 330 eur vrátane energie. Jeho družka pracuje brigádne štvrtý mesiac ako pomocná sila v kuchyni a zarobí podľa vyjadrenia otca cca 320 eur mesačne. K deťom svojej družky uviedol, že každé dieťa má s iným mužom, pričom len na jedno jej posiela jeho otec výživné a to 1.000 korún českých mesačne. Na 15 ročnú dcéru jej otec dieťaťa výživné neplatí a doposiaľ sa nedomáhala výživného cestou exekúcie.
Kolízna opatrovníčka doporučila zvýšiť výživné na 150 eur vychádzajúc z vykonaného dokazovania a tiež skutočnosť, že naposledy bolo rozhodované o výživnom na dieťa v roku 2007. Medzi časom je F. na druhom stupni ZŠ a predpokladá sa u nej štúdium na strednej škole. Poukázala na to, že matka je na výživu F. sama a pre vlastné zdravotné problémy sa nemôže plnohodnotne zamestnať.
V záverečnom vyjadrení matka uviedla, že by bola rada keby súd zvýšil výživné na 150 eur. Otec prejavil ochotu platiť výživné 100 eur mesačne ako bežné výživné a prispievať maloletej na poplatky s kontrolami u zubára v súvislosti so zubným strojčekom. Poukázal na to, že aj jeho syn F. má zdravotné problémy s nohami, každú nohu mu 3x operovali a v súčasnosti mu 2x do roka kupuje ortopedickú obuv, pričom jedny topánky stoja cca 40-50 eur.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi.
Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 6 rokov ( t.j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode do podania návrhu na súd v auguste 2014), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. F. došlo k zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástla, zvýšili sa výdavky na jej ošatenie a hlavne hygienu, mal. F. navštevuje 8. ročník základnej školy, v škole nestravuje. Nemá zdravotné problémy okrem zubného strojčeka, ktorý jej bol osadený v auguste tohto roku. Matka za strojček zaplatila jednorázovo cca 170 eur a bude mať výdavky aj na poplatky pri pravidelný kontrolách u zubára. Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne, ba posiela na miesto 66,38 eur (2000 Sk) mesačne 80 eur až 100 eur, v auguste poslal výživné 80 eur. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov oproti roku 2007 (r. 2008 nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok), kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na mal. F.. Príjem otca sa zvýšil z 895,97 eur na 1.317 eur. Taktiež otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, teraz už má 6 ročného syna, ale súdom mu na neho výživné určené nebolo. Za zmenu pomerov u otca súd nepovažuje to, že sa podieľa na výžive a výchove dvoch družkiných detí.
Otec si musí uvedomiť, že výživné na jeho vlastné deti má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami, tobôž nie suplovať otca, ktorý jeho družke neplatí výživné na jej dospievajúcu dcéru. Pokiaľ ide o otcove výdavky spojené s bývaním mesačne v sume 330 eur, súd z tejto sumy ako otcov výdavok akceptoval len sumu 132 eur z dôvodu, že ide o byt, v ktorom býva s družkou ( nie manželkou) a tromi deťmi. Po numerickom výpočte 330 delené 5 osôb a krát dve osoby ( otec a jeho syn) súd dospel k sume 132 eur ako otcov objektívny mesačný výdavok na bývanie.
K podstatnej zmene pomerov došlo aj u matky, lebo jej príjem sa zvýšil z 157,75 eur na sumu 569,12 eur ( 345,60 eur inv. dôchodok + rodinné prídavky 23,52 eur + odmena z práce na dohodu 120 eur + výživné na dieťa 80 eur. Pozn. súdu: súd vychádzal z výživného 80 eur, lebo takúto sumu otec zaplatil v auguste 2014). Matka je naďalej invalidnou dôchodkyňou.
Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca delené počet detí. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že na každé z dvoch detí otca by pripadá výživné cca v sume 131,50 eur ( výpočet: 20% z 1.317 = 263 delené 2 deti). Z týchto dôvodov aj zvýšil výživné na mal. F. na sumu 131,50 eur a takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
Súd zvýšil výživné otcovi od 11.8.2014, kedy bol doručený na súd návrh matky. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 11.8.2014 a prihliadajúc na to, že otec zaplatil výživné v auguste v sume 80 eur na miesto pôvodne súdom učeného 66,38 eur, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.8.2014 do 31.8.2014 v sume 30,40 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 31.8.2014 z dôvodu, že rozhodoval 4.9.2014, t.j. do 15 dňa v mesiaci. ( K sume 30,40 eur dospel tak, že musel od 1.8. do 10.8 počítať z obligatórnym výživným 66,38 eur a od 11.8. do 31.8. vychádzať už z zvýšeného výživného 131,50 eur. K nedoplatku súd dospel nasledovným výpočtom: 1/ za obdobie 1.8.-10..8: 10dní/31 x 66,38 = 21,41 eur; 2/ za obdobie 11.8.-31.8.: 21 dní/31 x 131,50 = 89 eur. keďže otec v auguste poslal 80 eur , pričom za 1.8.-10.8. mal poslať len 21,41 eur, za toto obdobie mu vznikol preplatok na výživnom 58,59 eur ( 80-21,41). Za obdobie 11.8.-31.8. mal otec zaplatiť 89 eur, pričom od tejto sumy súd odpočítal vyššie uvedený preplatok 58,89 eur, dostal sumu 30,40 eur ako zvyšok nedoplatku za obdobie 11.8.-31.8. na doplatenie.) Nedoplatok na zročnom výživnom súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, aby nebola ohrozená platba bežného výživného.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).