Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-16-2022.pdf
PDF · 109.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: W. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Mikro systém Žilina, s.r.o., Daniela Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 669 695, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2009-213 zo dňa 12.11.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2009-213 zo dňa 12.11.2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 20.04.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) dňa 25.02.2009 pod sp. zn. Rsp V-40/2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čl. 1 a čl. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 40 ods. 1, 2, 3, 4, § 17, § 3 ods. 1, § 5 ods. 2, § 4 ods. 1, 2, § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej len „ZoRK“), § 40 ods. 1 písm. g), § 21 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, § 41 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2015, § 154, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V konaní nebolo sporné, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 22.10.2008 domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) úhrady sumy vo výške 120.789,50 eur s príslušenstvom. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatňoval nárok, ktorý opieral o zmenku vystavenú žalobcom dňa 19.09.2008 a Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 16.09.2008. Predmetom dohody o uznaní dlhu zo dňa 16.09.2008 bolo vyhlásenie žalobcu ako dlžníka tom, že uznáva, čo do dôvodu a čo do výšky, svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi v celkovej sume 3.632.904,50 Sk. V zmysle čl. I Dohody o uznaní dlhu si strany ustálili, že na základe Zmluvy o spolupráci bol dlžník zaviazaný v prospech veriteľa vykonávať obchody v realitnej činnosti v pobočke Nitra a Trnava a pri svojej činnosti v rámci zabezpečovania úloh, boli prevzaté v obchodných prípadoch od občanov špecifikované finančné prostriedky, pričom veriteľ pri kontrole zistil, že uvedené finančné prostriedky boli neoprávnene použité
na účet dlžníka. Nebolo sporné, že dňa 25.10.2007 uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa strany dohodli, že žalobca pre žalovaného, na základe pokynov žalovaného, v mene žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti, a to za odmenu dojednanú stranami v čl. III Zmluvy o spolupráci. V rozhodcovskom konaní bol dňa 25.02.2009 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 120.789,50 eur spolu so 6 % úrokom ročne odo dňa 16.10.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 8.102,63 eur vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.321,65 eur, a to všetko v lehote do 3 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkom konania. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal všetky dôkazy, ktoré žalobca na preukázanie rozhodujúcich skutočností navrhol, rozhodcovský súd vychádzal len z vyjadrení žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného a dostatočne sa nezaoberal tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobcom. Žalobca poukazoval, že predmetom sporu a Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 16.09.2008 sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Žalobca sa tak domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK v nadväznosti na porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZoRK a § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril (na vyjadrenie doručené súdu dňa 06.09.2010 súd neprihliadal, ako uviedol v bode 4. odôvodnenia rozsudku) a v konaní nepredniesol žiadnu procesnú obranu. Súd tak pri rozhodovaní posudzoval, či žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že s prihliadnutím na skutočnosť, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, súd je žalobou viazaný, a teda je aj viazaný opísaním rozhodujúcich skutkových okolností. Súd mal preto za to, že je viazaný dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedenými v žalobe. Súd ustálil, že žalobca nemal v rámci právneho vzťahu, na základe ktorého bol v rozhodcovskom konaní uplatňovaný žalovaným nárok na zaplatenie sumy 120.789,50 eur s príslušenstvom voči žalobcovi, postavenie spotrebiteľa, preto nebol daný dôvod na preskúmavanie právomoci rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu v zmysle ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z.. Na uvedenú námietku žalobcu obsiahnutú v podaní doručenom súdu dňa 10.11.2021 súd neprihliadol, z dôvodov, ktoré špecifikoval v bode 9. odôvodnenia rozsudku. Súd poukázal na skutočnosť, že neplatnosť rozhodcovskej zmluvy bude dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku len za predpokladu, že bola namietaná od začiatku rozhodcovského konania. Zákonodarca v ustanovení § 40 ods. 4 ZoRK ustanovil preklúziu námietok podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK a v prípade, že strana v rozhodcovskom konaní nenamietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) v lehote na to stanovenej, inak bez zbytočného odkladu, súd na uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neprihliadne. V predmetnom spore je nepochybné, že žalobca počas celého rozhodcovského konania neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietal a tento nenamietol ani v žalobe doručenej súdu dňa 20.04.2009, a preto súd mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi žalobcom a žalovaným bola daná na základe Dohody o rozhodcovskom práve k vystavenej zmenke, tak ako to konštatoval aj rozhodcovský súd vo vydanom rozhodcovskom rozsudku. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodcovský súd rozhodol v rozhodcovskom konaní na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol na preukázanie rozhodujúcich skutočností a vychádzal len z vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného a nezaoberal sa písomnými vyjadreniami žalobcu, ako ani jeho vyjadreniami na pojednávaniach v rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Po vykonanom dokazovaní obsahom rozhodcovského spisu súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd poskytol účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie aj bránenie svojich práv. Ak žalobca namietal, že rozhodcovský súd nevykonal dôkazy, ktoré na preukázanie rozhodujúcich skutočností navrhol, súd uviedol, že nevykonanie všetkých stranami navrhnutých dôkazov bez ďalšieho nezakladá porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to, že by rozhodcovský súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko rozhodcovský súd (tak ako aj súd všeobecný) nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pokiaľ ich nepovažuje za potrebné vykonať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a toto svoje rozhodnutie v rozhodcovskom rozsudku náležite odôvodní. Súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku vysporiadal aj s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného), uviedol, čo z týchto listinných dôkazov vyplýva a z akého dôvodu nepreukazujú procesnú obranu žalobcu. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol, z akých dôvodov nevykonal výsluch svedka navrhnutého žalobcom v stanovisku k žalobe z 01.12.2008,
zároveň rozhodcovský súd zohľadnil aj argumentáciu žalobcu, podľa ktorej bol jeho podpis na zmenke vynútený, hoci ju rozhodcovský súd považoval za nepreukázanú a v rozsudku odôvodnil, prečo by to nezmenilo rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že rozhodcovský súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, uviedol, čo z nich vyplýva a prečo nepreukazujú procesnú obranu žalobcu, uviedol, prečo nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom. Z obsahu rozhodcovského spisu mal súd preukázané, že jediný rozhodca žalobcu na pojednávaní dňa 04.02.2009 poučoval o tom, že svoje tvrdenia v rozhodcovskom konaní musí podložiť hodnovernými a preukázateľnými argumentmi. Rovnako súd nepovažoval za preukázaný argument žalobcu, že rozhodcovský súd náležite nezistil skutkový stav veci a bral do úvahy len argumenty a dôkazy predložené žalovaným. Po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu, ako aj s odôvodnením rozhodcovského rozsudku, považoval súd toto tvrdenie za nepreukázané. Z obsahu rozhodcovského spisu mal súd nepochybne preukázané, že rozhodcovský súd vo veci vykonal dňa 04.02.2009 a 25.02.2009 ústne konanie vo veci za účasti oboch účastníkov rozhodcovského konania, vzájomne účastníkom doručil všetky ich vyjadrenia a tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj vykonaným dokazovaním zisteným skutkovým stavom, sa v dostatočnom rozsahu zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd tak, podľa názoru súdu, poskytol účastníkom rovnakú možnosť na uplatnenie a bránenie svojich práv, keď im boli vzájomne doručené všetky podania protistrany, rozhodcovský súd na náležité objasnenie skutkového stavu nariadil ústne pojednávanie a primeraným spôsobom umožnil stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia vo svoj prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení. Súd zároveň zdôraznil, že úlohou súdu v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, ale len posúdenie prípustnosti dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZoRK. Meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku je v zásade vylúčený a prípadné samotné nesprávne zistenia skutkových okolností, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak zo skutkových okolností zistených súdom v rámci konania o zrušení, nevyplýva existencia niektorého dôvodu podľa § 40 ZoRK. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov a z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva, a teda nebola preukázaná existencia žalobcom tvrdených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd zároveň vykonaným dokazovaním nezistil existenciu dôvodov, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK. Z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva, že predmetom rozhodcovského rozsudku by bol spor, ktorý nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Zároveň súd nemal preukázané, že vydaný rozhodcovský rozsudok by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, že by plnenie z rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s dobrými mravmi, právom nedovolené alebo objektívne nemožné. Súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nezistil vo vzťahu k napadnutému rozhodcovskému rozsudku a vo vzťahu k žalobcovi, ako osobe povinnej z rozhodcovského rozsudku, že by bola preukázaná alebo súdom zistená taká miera zásahu voči žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorá je nezlučiteľná so zásadami spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať, a ktorá by bez ďalšieho zakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel súd k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je nedôvodná, nakoľko žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku a v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené a namietané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Hoci žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pochybil a nesprávne odôvodnil, pretože súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, lebo nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol v rozhodcovskom konaní. Zmenka bola podpísaná pod nátlakom, o čom žalobca informoval orgány činné v trestnom konaní. Súd vychádzal len z klamlivých a zavádzajúcich tvrdení právnej zástupkyne žalovaného. Súd neobjasnil ani platby, ktoré žalobca namietal v konaní a platby boli evidované v platbách žalovaného, ako platby za nezrealizované obchodné prípady na pokyn žalobcových nadriadených, tieto platby boli predmetom rozhodcovského konania. Tieto platby
sú jasne preukázateľne na výpise platieb, ktoré žalovaný poskytol súdu. Preto je jasne preukázateľné, že žalovaný finančné prostriedky mal na svojom účte a žalobca nevidel dôvod, prečo by mal žalovanému platiť ďalšie platby. Žalovaný obdržal od žalobcu platby, ktoré boli evidované ako rezervačné zálohy a tieto sa nikdy nezrealizovali, nakoľko k obchodným prípadom nikdy nedošlo, taktiež žalovaný poprel svoje záväzky voči žalobcovi, čím zavádzal súd. Žalobca uviedol, že všetky dôkazy predložil a súd sa nimi nezaoberal. Namietal, že súd vychádzal z nesprávneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, zároveň súd ukončil dokazovanie na pojednávaní, ktorého sa žalobca zo zdravotných dôvodov nezúčastnil a nemohol sa vyjadriť k prejednávanej veci, na základe čoho poslal svoju záverečnú reč, ktorú súd neakceptoval, lebo dokazovanie bolo skončené. Preto žiadal odvolací súd, aby celú vec vrátil späť prvostupňovému súdi a žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel v plnom rozsahu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 25Cb/94/2009-213 zo dňa 12.11.2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2009-213 zo dňa 12.11.2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
8. V prejednávanej veci sa žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) proti žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave dňa 25.02.2009 pod sp. zn. Rsp V-40/2008. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že s argumentmi, ktoré v ňom žalobca uvádza, sa súd prvej inštancie dostatočne, vyčerpávajúco a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom žalobca neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
10. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie skúmal charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého si uplatňoval žalovaný nárok voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, žalobca nemá postavenie spotrebiteľa. V zmysle uvedeného mal súd za to, že žalobca ani v predmetnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá postavenie spotrebiteľa a daný spor právne posudzoval v intenciách zákona č. 244/2002 Z. z.. Nebol preto daný dôvod na preskúmavanie právomoci rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu v zmysle ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z.. Keďže žalobca počas celého rozhodcovského konania neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietal a tento nenamietol ani v žalobe doručenej súdu dňa 20.04.2009, súd mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi žalobcom a žalovaným bola daná na základe Dohody o rozhodcovskom práve k vystavenej zmenke, tak ako to konštatoval aj rozhodcovský súd vo vydanom rozhodcovskom rozsudku. Súd zároveň vykonaným dokazovaním nezistil existenciu dôvodov, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK.
11. Súd prvej inštancie si na zistenie skutkového stavu v prejednávanej veci vyžiadal kópiu rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V-40/2018 a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, pričom v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil z akého dôvodu pri vykonaní dokazovania neprihliadal na listinné dôkazy predložené spolu s vyjadrením Y.. T. doručeným súdu dňa 06.09.2010. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, na podanie doručené súdu dňa 06.09.2010 s jeho prílohami, podpísané advokátkou Y.. T. T., ktoré bolo doručené bez plnej moci udelenej žalovaným Y.. T. T., advokátke na zastupovanie žalovaného v predmetnom súdnom konaní, súd neprihliadal ako na vyjadrenie žalovaného k žalobe, nakoľko nebolo preukázané, že by bolo podané osobou splnomocnenou žalovaným na zastupovanie, resp. podanie uvedeného vyjadrenia a listín, v predmetnom konaní.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že rozhodcovský súd rozhodol v rozhodcovskom konaní na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol na preukázanie rozhodujúcich skutočností a vychádzal len z vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného, pričom dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Po vykonanom dokazovaní obsahom rozhodcovského spisu súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd poskytol účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie aj bránenie svojich práv. Poukázal na to, že nevykonanie všetkých stranami navrhnutých dôkazov bez ďalšieho nezakladá porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to, že by rozhodcovský súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko rozhodcovský súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pokiaľ ich nepovažuje za potrebné vykonať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a toto svoje rozhodnutie v rozhodcovskom rozsudku náležite odôvodní. Súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku vysporiadal aj s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, uviedol, čo z týchto listinných dôkazov vyplýva a z akého dôvodu nepreukazujú procesnú obranu žalobcu. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol, z akých dôvodov nevykonal výsluch svedka navrhnutého žalobcom, zároveň rozhodcovský súd zohľadnil aj argumentáciu žalobcu, podľa ktorej bol jeho podpis na zmenke vynútený, hoci ju rozhodcovský súd považoval za nepreukázanú a v rozsudku odôvodnil, prečo by to nezmenilo rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci. Rovnako súd nepovažoval za preukázaný argument žalobcu, že rozhodcovský súd náležite nezistil skutkový stav veci a bral do úvahy len argumenty a dôkazy predložené žalovaným. Rozhodcovský súd, podľa názoru súdu prvej inštancie, poskytol účastníkom rovnakú možnosť na uplatnenie a bránenie svojich práv, keď im boli vzájomne doručené všetky podania protistrany, rozhodcovský súd na náležité objasnenie skutkového stavu nariadil ústne pojednávanie a primeraným spôsobom umožnil stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia vo svoj prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, pričom tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj vykonaným dokazovaním zisteným skutkovým stavom, sa v dostatočnom rozsahu zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd uvedenou argumentáciu žalobcu bližšie zaoberal a vysvetlil z akých dôvodov túto považoval za nedôvodnú, pričom odvolací súd sa s takýmto odôvodnením stotožňuje.
13. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uvádzanej v odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je meritórny
prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku, ale len posúdenie prípustnosti dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZoRK. Meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku je v zásade vylúčený a prípadné samotné nesprávne zistenia skutkových okolností, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak zo skutkových okolností zistených súdom v rámci konania o zrušení nevyplýva existencia niektorého dôvodu podľa § 40 ZoRK.
14. Konanie pred vsˇeobecny´m su´dom o zrusˇenie rozsudku rozhodcovske´ho su´du podlˇa za´kona cˇ. 244/2002 Z. z. na rozhodcovske´ konanie nenadva¨zuje a nie je mozˇne´ ho povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom take´ho konania vsˇeobecne´ho su´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie priebehu konania rozhodcovske´ho su ´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa za´kona cˇ. 244/2002 Z. z.. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020)
15. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie ukončil dokazovanie na pojednávaní, ktorého sa žalobca zo zdravotných dôvodov nezúčastnil a nemohol sa vyjadriť k prejednávanej veci, na základe čoho poslal svoju záverečnú reč, ktorú súd neakceptoval, lebo dokazovanie bolo skončené. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie v danom prípade postupoval procesne správne, pričom svoj postup zdôvodnil v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie spor prejednal na pojednávaní dňa 29.10.2021, a to v neprítomnosti strán sporu. Žalobca mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 26.09.2021. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na súhlas žalobcu s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti a neospravedlnenú neúčasť žalovaného na pojednávaní, za súčasného riadneho a včasného doručenia predvolania na pojednávanie stranám sporu, súd rozhodol o vykonaní pojednávania dňa 29.10.2021 v neprítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Na uvedenom pojednávaní súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil v zmysle § 219 ods. 2 CSP za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 12.11.2021. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 10.11.2021, označené ako „Ospravedlnenie z pojednávania, záverečná reč žalobcu“ bolo súdu doručené potom, ako súd na pojednávaní dňa 29.10.2021 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a zároveň z obsahu podania žalobcu doručeného súdu dňa 10.11.2021 vyplýva, že obsahom podania nie sú také právne skutočnosti, ktoré by nastali v konkrétnom čase od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, po vyhlásenie rozsudku vo veci samej. Vzhľadom na uvedené súd postupoval správne, keď na daný procesný úkon žalobcu doručený súdu dňa 10.11.2021, v časti jeho meritórneho vyjadrenia, s poukazom na ustanovenie § 154 CSP neprihliadal.
16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
17. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/94/2009-213 zo dňa 12.11.2021 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).