Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoPr-3-2014.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoPr/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti odporkyni OBCHODNÁ, a. s., so sídlom Jesenského 4707, 960 01 Zvolen, t. č. Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 46 934 103, o zaplatenie 980,75 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cpr/4/2013
- 30 zo dňa 06. 02. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 980,75 € s príslušenstvom, všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku, titulom nevyplatenej mzdy za mesiac marec 2013 a mesiac apríl 2013, v zmysle platne uzavretej pracovnej zmluvy medzi účastníkmi konania zo dňa 15. 02. 2013.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú dňa 15. 02. 2013, a to na dobu 6 mesiacov. Medzi účastníkmi konania bola v čl. V bod 5.1 pracovnej zmluvy dohodnutá mzda za vykonanú prácu vo výške 720 € mesačne. Z predložených výplatných pások bolo zistené, že navrhovateľke bola v mesiaci marec 2013 a v mesiaci apríl 2013 vypočítaná čistá mzda z hrubej mzdy, dohodnutej v pracovnej zmluve, a to za mesiac marec vo výške 543,21 € netto a za mesiac apríl suma 437,54 € netto. Konštatoval, že tvrdenie odporcu, uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že dohodnutá mzda nezodpovedá ustanoveniam pracovnej zmluvy, nie je pravdivé, nakoľko dohodnutá mzda zodpovedá ustanoveniam pracovnej zmluvy, ak mzda bola dohodnutá priamo v pracovnej zmluve. Naviac poznamenal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť podpisovať výplatnú pásku štatutárnym zástupcom. Tým, že odporca nevyplatil navrhovateľke mzdu vo výplatnom termíne, dohodnutom v pracovnej zmluve, dostala sa odporkyňa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ju zaviazal okresný súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie odporkyňa, a to z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O. s. p. v znení neskorších predpisov. Uviedla, že: „rozhodnutie súdu najmä vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa domnievame, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.“
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že jej odvolanie považuje za účelové a zbytočné predlžovanie súdneho sporu, nakoľko odporkyňa v celom konaní žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala, že by navrhovateľka pre ňu nevykonávala prácu, resp. nepreukázala, že by dohodnutá mzda nezodpovedala ustanoveniam pracovnej zmluvy a skutočne odpracovanému času. Konštatovala, že z právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že by výplatná páska musela byť podpísaná štatutárnym zástupcom.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odvolanie odporkyne, odvolací súd dodáva nasledovné:
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, naopak, súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Okresný súd dôvodne prihliadal na skutočnosť, že odporkyňa okrem písomne podaného odporu sa k návrhu nevyjadrila a svoje tvrdenia uvedené v ňom ničím nepreukázala, neoznačila a ani nepredložila žiadne dôkazy za týmto účelom. Napriek tomu, že bola odporkyňa opätovne okresným súdom dňa 16. 01. 2014 vyzvaná, aby predložila súdu mzdový list navrhovateľky za rok 2013 a listinné dôkazy o vyplatení mzdy navrhovateľke za sporné mesiace, a to marec a apríl 2013, odporkyňa tejto výzve nevyhovela a súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy. Okresný súd preto dôvodne vychádzal z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, teda z výplatných pások ňou predložených , ktoré jej boli doručené priamo od odporkyne, avšak k výplate finančných prostriedkov na ich základe nedošlo. Odporkyňou nebola žiadnym spôsobom spochybnená samotná pracovná zmluva, v zmysle ktorej bola dohodnutá i pracovná mzda vo výške 720 € mesačne brutto. Následne boli preto za mesiace marec a apríl 2013 doručené navrhovateľke výplatné pásky za uvedené mesiace, z ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovateľke mala byť vo výplatnom termíne vyplatená mzda za mesiac marec 2013 vo výške 543,21 € a za mesiac apríl 2013 suma 437,54 €. Navrhovateľka tak aj podľa odvolacieho súdu preukázala povinnosť odporkyne vyplatiť jej mzdu za uvedené mesiace v žalovanej výške.
Rozhodnutie prvostupňového súdu je teda presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. V odvolaní odporkyňa neuvádza žiadne nové skutočnosti a neoznačila, ani nepredložila žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by spochybnili rozhodnutie prvostupňového súdu, prípadne ktoré by
neboli zistené a zároveň vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odporkyňa ani v odvolaní konkrétne nespochybnila, či už vykonané dokazovanie a zistené skutkové závery okresného súdu, ale ani právne posúdenie veci, ak poukázala len všeobecne na dôvody, na základe ktorých možno odvolanie podať. Odvolací súd v tomto rozsahu nezistil žiadne vady prvostupňového konania, na ktoré všeobecne poukázala odporkyňa v odvolaní a pokiaľ ide o jediné konkrétne námietky odporkyne, ktoré boli uvedené v písomne podanom odpore voči platobnému rozkazu vydaného okresným súdom dňa 28. 10. 2013, za týmto účelom odporkyňa neoznačila, ale ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Občiansky súdny poriadok totiž ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale jednak nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Keďže odporkyňa v odpore žiadne dôkazy neoznačila, bol na mieste postup okresného súdu, ktorý vyzval odporkyňu na označenie týchto dôkazov a ich predloženie. Odporkyňa na uvedenú výzvu nereagovala. I keď vo vzťahu k odporkyni povinnosť tvrdenia nie je možné vynucovať, je na jej rozhodnutí, či sa v konaní bude brániť skutkovými tvrdeniami odporujúcimi tvrdeniam navrhovateľky alebo zaujme len negatívne stanovisko a bude iba žiadať zamietnutie návrhu. Jej nečinnosť má však vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko súd v dôsledku jej postoja nevykonal dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde. Nesplnenie tejto povinnosti ako je uvedené vyššie nie je síce možné vynucovať, avšak jej nesplnenie má spravidla významné až zásadné dôsledky pre rozhodnutie vo veci, ako je tomu aj v tomto prípade. Keďže odporkyňa neoznačila ani nepredložila žiadne dôkazy, súd z tohto pohľadu nevykonal vo veci dokazovanie a rozhodol iba na základe označených a predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľky. K uvedenému odvolací súd naviac poznamenáva, že označenie dôkazov a ich predloženie je limitované časom a účastník konania, teda aj odporkyňa mohla toto právo v zásade uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odporkyňa však bola nečinná i v samotnom odvolacom konaní.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že práve na odporkyni bolo dôkazné bremeno preukázať, či tak, ako uviedla v písomne podanom odpore, práca zo strany navrhovateľky nebola vykonaná podľa pokynov zamestnávateľa, resp., či výplatná páska zodpovedá, či nezodpovedá skutočnému stavu. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa toho, že dohodnutá mzda nezodpovedá ustanoveniam pracovnej zmluvy, s touto námietkou sa už dôsledne vysporiadal okresný súd, ktorý ju nepovažoval za dôvodnú, ak vychádzal z výplatnej pásky, ktorá bola vypracovaná samotnou odporkyňou a navrhovateľke riadne doručená. Aj odvolací súd poznamenáva, že výplatná páska nevyžaduje pre svoju výpovednú hodnotu ako dôkaz podpis štatutárneho zástupcu.
Na záver odvolací súd poznamenáva, že odporkyňa sa vo viacerých prípadoch dopustila nesprávnych právnych formulácií, napr. ak žiadala, aby okresný súd napadnutý platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil, ktorý procesný postup Občiansky súdny poriadok nepozná. Pokiaľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku uviedla, že jej bolo doručené uznesenie okresného súdu zo dňa 06. 02. 2014, išlo o rozsudok, avšak uvedená formulácia taktiež nespochybňuje oprávnenie odporkyne podať odvolanie v takom rozsahu, v akom odvolací súd vec prejednal.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny. Okresný súd rozhodol vecne správne aj v prípade súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ak postupoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní a v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si však v zmysle ust. § 151 ods. 1, veta prvá O. s. p. neuplatnila a tieto trovy
jej z obsahu spisu nevyplývajú. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.