Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-96-2014.pdf
PDF · 71.1 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/96/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra 2014 prejednal odvolanie obžalovanej
M. O.
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., T. S. č. XXXX/X, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/49/2013-247 zo dňa 30.04.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/49/2013-247 zo dňa 30.04.2014 bola obžalovaná M. O. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., pretože v čase od 22.00 h dňa 05.04.2012 do 02.00 h dňa 06.04.2012, počas návštevy svojej dcéry M. O. v byte č. XX, ktorý sa nachádza v obytnom dome na sídlisku Y. II. XX/XX v W. D. S., bez použitia násilia prehľadala nábytok v obývacej miestnosti, pričom v barovej skrinke našla príručnú kapsičku, z ktorej odcudzila finančnú hotovosť vo výške 1.200 € v bankovkách rôznych nominálnych hodnôt a následne odišla z bytu preč, čím spôsobila poškodenému A.., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom W. D.., Y. II XX/XX škodu vo výške 1.200 €.
Bola za to odsúdená podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a k § 36 písmeno j) Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 100 hodín. Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonávať trest povinnej práce osobne a to vo voľnom čase bez nároku na odmenu. Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd na dobu výkonu trestu povinnej práce uložil obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť poškodenému A. O., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom W. nad S., Y. II XX/XX škodu vo výške 1.200 €. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaná je povinná uhradiť poškodenému A. O., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom W. nad S., Y. XX/XX škodu vo výške 1.200,- € do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovanej. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že predmetného skutku sa nedopustila a z dôkazov, ktoré súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal, nebolo bezpečne preukázané, že by poškodenému A. O. uvedenú sumu odcudzila. Vo veci sú pochybnosti spočívajúce v tom, že poškodený mal predmetnú sumu peňazí priniesť domov práve v deň, keď prišla k nemu na návštevu a napriek tomu, že v byte má trezor, peniaze do neho neuložil. Ani jeho kolega svedok H. Z. nepotvrdil, že by poškodený mal v zamestnaní v trezore predmetnú sumu uloženú. Pokiaľ maloletá svedkyňa M. O. mala pred policajtmi povedať, že videla mamu ako peniaze berie, nemožno toto hodnotiť ako dôkaz, pretože tento nie je zadokumentovaný v žiadnej procesnej forme. Súd správne na hlavnom pojednávaní nepripustil vykonať ako dôkaz zápisnicu o výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov M. O., zo dňa 03.05.2012, pretože bol vykonaný pred vznesením obvinenia obžalovanej. Poukázala na rozsudok NS ČR sp. zn. 4Tz 5/2009 zo dňa 08.04.2009, podľa ktorého v konečnom dôsledku hodnotenie dôkazov zo strany súdu musí vychádzať zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu a zásada voľného hodnotenia dôkazov nesmie byť prejavom ľubovôle alebo svojvôle súdu. V situácii tvrdenia proti tvrdeniu je potrebné na súd klásť zvýšené požiadavky v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri hodnotení uskutočnených dôkazov. Na preukázanie viny obžalovanej môžu slúžiť iba dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, pričom samotná výpoveď poškodeného sa javí ako nehodnoverná, nakoľko medzi ním a obžalovanou došlo ku konfliktu a dokonca k fyzickému napadnutiu obžalovanej. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovanou napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto potom v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. aj vyhodnotil. Ani odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pri ustálení skutkového stavu a následnom uznaní viny obžalovanej vychádzal nielen zo samotnej výpovede poškodeného A. O., ale aj z výpovede maloletej M. O. zo dňa 15.11.2012. Aj keď v tejto výpovedi maloletá uviedla, že videla mamu ako sa hrabe v skriniach a nespomínala nič o peniazoch, tak ako to bolo vo výpovedi zo dňa 03.05.2012, ktorá bola vykonaná pred vznesením obvinenia, k tomu odvolací súd uvádza, že s výpoveďou zo dňa 15.11.2012 korešponduje vyjadrenie sa maloletej pred klinickou psychologičkou pri vypracovávaní znaleckého posudku, kde na č.l. 87 a ďalších veľmi podrobne a spontánne popísala činnosť obžalovanej v kritickú noc. Na hlavnom pojednávaní psychologička pritom jednoznačne zotrvala na záveroch posudku, najmä v tom, že maloletá nemá sklony konfabulatórne spracovávať udalosti, nemá žiadne poruchy v pamäti a jej všeobecná psychologická vierohodnosť nie je oslabená. Podľa názoru krajského súdu takáto dôkazná situácia jednoznačne postačovala na to, aby súd prvého stupňa vo veci zákonne a správne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ako aj obhajoby, že výsluch maloletej zo dňa 03.05.2012, teda pred vznesením obvinenia, nie je možné ako dôkaz vykonať. Podľa názoru odvolacieho súdu, najmä pokiaľ sa týka výpovedí maloletých osôb, možno takýto výsluch bezprostredne po skutku považovať za úkon neodkladný, vzhľadom na pamäťové schopnosti maloletých a môže teda slúžiť z hľadiska procesného ako dôkaz. Vzhľadom však na dôkaznú situáciu, tak ako ju uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, s ktorou sa odvolací súd stotožnil, nepovažoval potom odvolací súd tento dôkaz za potrebné vykonať. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd odvolanie obžalovanej pokiaľ sa týka uznania viny, nepovažoval za dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil pochybenie ani v postupe súdu prvého stupňa pri ukladaní druhu a výmery trestu a ďalších povinností vrátane povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.