Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. D. E. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 324,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 161,90 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12,99 eur od 19.7.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,13 eur od 21.8.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 56,93 eur od 19.9.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,13 eur od 19.10.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,72 eur od 20.11.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 162,73 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 06.07.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 161,90 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 162,73 Eur a na náhradu trov konania.

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B na žalobcu. Žalovaný uzatvoril s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou Slovak Telekom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb. zavretá Zmluva v znení Dodatku (v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrami a to faktúrou zo dňa 01.07.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 12,99 Eur s lehotou splatnosti 18.07.2018, faktúrou zo dňa 01.08.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 37,13 Eur s lehotou splatnosti 20.08.2018, faktúrou zo dňa 01.09.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 56,93 Eur s lehotou splatnosti 18.09.2018, faktúrou zo dňa 01.10.2018 uvedená

pod E. XXXXXXXXXX vo výške 37,13 Eur s lehotou splatnosti 18.10.2018, faktúrou zo dňa 01.11.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 17,72 Eur s lehotou splatnosti 19.11.2018, ktoré však žalovaný neuhradil a to i napriek tomu, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžných súm. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že jej výška bola vypočítaná vzorcom vypočítaným zo základu zmluvnej pokuty – počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty. Podľa názoru žalobcu, uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa resp. písm. s) .

Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca podací hárok, faktúry, ktorých zaplatenie skutkovo zdôvodnil v podanej žalobe, Potvrdení o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia, Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, Oznámenie o postúpení pohľadávok, Výzva na zaplatenie, Súhlas so spracúvaním údajov, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.12.2017, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.03.2018, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.09.2016, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.01.2017, prihlasovacie údaje.

Súd vo veci nariadil na deň 10.02.2023 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

Žalovaný na nariadenom termíne pojednávania výslovne uznal nárok žalobcu čo do zaplatenia istiny aj zmluvnej pokuty a požiadal súd, aby rozhodol o plnení dlhu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že túto mal preukázanú z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2020 adresovanú žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003).

Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej aj ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako nepodnikateľ (spotrebiteľ) uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 05.09.2016, ako aj Dodatky k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 14.12.2017 a 05.03.2018, keď táto skutočnosť vyplýva zo súdu predloženej a zmluvnými stranami podpísanej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb – balík služieb a Dodatkov, ktorých uzatvorenie žalovaný nespochybnil a na nariadenom pojednávaní uvedené skutočnosti potvrdil. Z charakteru záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa jedná o vzťah podnikateľského subjektu (veriteľa – právneho predchodcu žalobcu) a spotrebiteľa – žalovaného. Predmetnou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb zaviazal aktivovať žalovanému program služieb Magio Televízia XL s prenájmom koncového zariadenia Magio Box s HDD a to všetko s dobou viazanosti 24 mesiacov. Dodatkom zo dňa 14.12.2017 sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému aktivovať program služieb Magio Internet L – ADSL, Matio Televízia L – SAT a Magio Sat – karta. Dodatkom zo dňa 05.03.2018 sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému aktivovať program služieb Magio Internet L – ADSL, Matio Televízia XL – SAT a Magio Sat – karta. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvolených programov služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom služieb.

Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z tej skutočnosti, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah vyplývajúci v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách z uzavretej zmluvy o pripojení v znení dodatkov. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb faktúrou zo dňa 01.07.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 12,99 Eur s lehotou splatnosti 18.07.2018, faktúrou zo dňa zo dňa 01.08.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 37,13 Eur s lehotou splatnosti 20.08.2018, faktúrou zo dňa 01.09.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 56,93 Eur s lehotou splatnosti 18.09.2018, faktúrou zo dňa 01.10.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 37,13 Eur s lehotou splatnosti 18.10.2018, faktúrou zo dňa 01.11.2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 17,72 Eur s lehotou splatnosti 19.11.2018. Predmetnými faktúrami fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému balík služieb Magio Internet L, Magio Televízia XL, Magio Box s HDD nájom, prenájom KZ tak, ako sa na to zmluvné strany zaviazali Dodatkom zo dňa 05.03.2018.

Súd mal v predmetnom konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaným a to jednak uhradiť cenu za objednané služby a jednak povinnosť zotrvať v záväzkovom vzťahu po určenú dobu. Uvedené žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré vyplývali aj z predložených listinných dôkazov žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel ani nerozporoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, ani neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu, preto súd z nich vychádzal. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami súd zdôrazňuje, že žalovaný na konanom pojednávaní výslovne uznal nárok žalobcu čo do istiny ako

aj zmluvnej pokuty. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu nebol uskutočnený procesný návrh v zmysle , súd nárok žalobcu prejednal, pričom po vykonanom dokazovaní ustálil, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ceny za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami tak, ako sú uvedené v bode 23 tohto rozsudku, preto vo vzťahu k uvedeným nárokom súd vyhodnotil, že sa jedná o nárok dôvodný a preukázaný, vyplývajúci z predložených zmlúv, obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu a vyúčtovaných v zmysle cenníkov právneho predchodcu žalobcu.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa , ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Okrem vyššie zmienených nárokov si právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval sumu 162,73 Eur titulom degresívnych pokút za porušenie Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatkov (dve zmluvné pokuty). Suma výpočtu zmluvnej pokuty (degresívnej) závisela od počtu dní viazanosti, ku ktorej splneniu sa žalovaný zaviazal a svoje záväzky neplnil, jednalo sa o dve pokuty, obe vo výške 81,37 Eur. Vzorec pre výpočet konečnej výšky zmluvnej pokuty vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. V zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb – balík služieb je základom pre výpočet zmluvnej pokuty za

porušenie záväzku viazanosti, pokiaľ sa týka „Balíku“ suma 180 Eur jednorazovo, vo vzťahu k Dodatkom ja základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti, pokiaľ sa týka „Balíku“ suma 240 Eur jednorazovo a pokiaľ sa týka „Služby“ suma 120 Eur jednorazovo. Z bodu 2 časti Zmluvná pokuta predmetnej zmluvy vyplýva, že pri výpočte konečnej výšky zmluvnej pokuty právny predchodca žalobcu zohľadňoval dobu, ktorú žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu. Je nutné zdôrazniť, že podpisom na zmluve v znení dodatkov sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, na základe čoho právny predchodca žalobcu súhlasil s uzatvorením zmluvy za určitých podmienok (v časti zotrvania v zmluve po určitú dobu) a v súvislosti s tým poskytol žalovanému akciovú cenu. Je možné konštatovať, že je pochopiteľné, pokiaľ zmluvná strana poskytne určitú výhodu (v predmetnom prípade formou akciovej ceny), keď sa druhá zmluvná strana oproti tomu zaviaže zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu určitý, vopred minimálne dohodnutý čas (24 mesiacov) a po túto dobu si riadne plní svoje záväzky. Porušením zmluvy zo strany žalovaného v predmetnom prípade si právny predchodca žalobcu uplatnil právo dohodnuté v zmluve a to pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty. Žalovaný na pojednávaní zo dňa 10.02.2023 výslovne uznal nárok žalobcu aj čo do zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom súd nedospel k záveru, že by sa jednalo o uznanie neexistujúceho nároku. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty nie je zakázaným zabezpečením záväzku v zmysle § 5a zákona č. 250/200 Z.z.. a teda s poukazom na uznanie žalovaným v predmetnej časti nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi priznal.

V zmysle , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

V predmetnom prípade súd vychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán a uznania dlhu zo strany žalovaného, keď nemal dôvodnú pochybnosť o zhodných tvrdeniach strán.

Nakoľko žalovaný porušil svoju dojednanú zmluvnú povinnosť tým, že riadne a včas neplatil za poskytnuté služby a súd nezistil neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, ktoré právny predchodca žalovaného vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov, súd v súlade s , zaviazal žalovaného na zaplatenie vyúčtovaných pokút.

Súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu teda uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 161,90 Eur, t.j. v plnom rozsahu vyhodnotil za dôvodný a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil (resp. že by mu zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli poskytnuté deklarované služby). Súd vyhodnotil nárok dôvodný aj vo vzťahu k uplatneným zmluvným pokutám spolu vo výške 162,73 Eur, nakoľko mal za to, že dojednaná zmluvná pokuta mala zabezpečiť plnenie dohodnutých zmluvných podmienok zo strany žalovaného, tzn. včasné uhrádzanie faktúr, pričom mala slúžiť aj ako náhrada škody v prípade nedodržania zmluvných podmienok. Keďže žalovaný v konaní uviedol, že žalovanú sumu neuhradil, pričom nárok v celom rozsahu uznal a žiadal o jej úhradu v splátkach, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie neuhradených cien za poskytnuté služby vo výške 161,90 Eur ako aj zmluvných pokút spolu v sume 162,73 Eur.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Žalovaný tým, že neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti faktúry, sa nasledujúcim dňom po dni splatnosti žalovaných faktúr dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných fakturovaný súm, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády č. . Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.02.2023 požiadal súd o priznanie nároku žalobcu v splátkach vo výške 50 Eur mesačne, keď vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu nie je schopný uhradiť dlh žalobcu jednorazovo v celosti. V predmetnom prípade súd posúdil žiadosť žalovaného ako odôvodnenú a zaviazal žalované na úhradu dlžnej sumy v splátkach vo výške 50 Eur mesačne, keď takto riadne plneným dlhom dôjde zo strany žalovaného k úhrade dlhu v celosti do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zároveň vo výroku tohto rozsudku rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky ma za následok splatnosť celého plnenia. Nezaplatením čo i len jednej splátky zo strany žalovaného riadne a včas má potom žalobca právo na vymáhanie celého dlhu zo strany žalovaného.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa v spojení s ustanovením . S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).