Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-31-2013.pdf
PDF · 107.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľky: G. T., bytom Š.. B. XX, Bratislava, zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka, so sídlom Štefánikova 7, Bratislava proti odporcovi: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332 o zaplatenie 522,59 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh v plnom rozsahu zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 31 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 27.5.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 522,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.3.2011 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodila tým, že uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu č. 8901042299, ktorou bolo poistené jej motorové vozidlo Renault Clio, EČ Q. povinným zmluvným poistením. Navrhovateľka dňa 9.5.2009 svojim motorovým vozidlom spôsobila dopravnú nehodu, keď nedala prednosť po hlavnej ceste idúcemu motocyklu EČ Q., ktoré viedol vodič P. P. a spôsobila mu škodu na zdraví aj na motocykli. Navrhovateľka bezodkladne oznámila odporcovi škodovú udalosť a ten ju zaevidoval. Odporca nároky poškodeného čiastočne vysporiadal, šetrenie poistnej udalosti ukončil ešte v roku 2009 a túto skutočnosť aj potvrdil listom zo dňa 10.11.2009 adresovaným poškodenému a súčasne vysporiadal škodu na motocykli vo výške 3735,80 eura. Ďalšie nároky poškodeného odporca nevysporiadal a podľa navrhovateľky ich ani nezačal šetriť. Celkove poškodený voči navrhovateľke uplatnil nároky vo výške 5057,81 eura, ktoré pozostávali z vecnej škody 682,65 eura, straty na zárobku počas PN- úrazový príplatok za prvé tri dni PN vo výške 29,29 eura a za ostatné dni PN vo výške 367,24 eura, bolestného 2531 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1447 eur. Odporca vysporiadal za navrhovateľku nároky bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku počas PN, tieto nároky vysporiadal v plnej výške. Na výzvu navrhovateľky odporca uhradil aj dávky nemocenského poistenia, ktoré vznikli v dôsledku úrazu a ktoré si uplatnila Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia vo výške 743,30 eura. Listom zo dňa 25.2.2011 odporca oznámil navrhovateľke i poškodenému, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu plniť a vysporiadal nároky poškodeného titulom vecnej škody zničeného ošatenia vo výške vo výške 160,09 eura, pričom poškodený požadoval a uplatnil uvedený nárok v sume 682,65 eura. Pretože si odporca nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona, navrhovateľka bola nútená uzatvoriť s poškodeným dohodu o urovnaní v deň pojednávania v trestnej veci a na základe tejto dohody uhradila poškodenému rozdiel
medzi uplatnenou výškou škody a sumou uhradenou odporcom. Navrhovateľka uhradila poškodenému celkovo sumu 522,59 eura dňa 29.3.2011. Následne navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu uvedenej sumy, odporca však na výzvu nereagoval a ani do dňa podania návrhu na začatie konania jej dlžnú sumu neuhradil. Navrhovateľka žiadala, aby súd vo veci rozhodol platobným rozkazom.
Súd vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/484/2012-27 dňa 1.10.2012, ktorým odporcu zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Proti platobnému rozkazu podal odporca v lehote odpor dňa 15.10.2012 a dôsledkom toho v súlade s § 174 ods.2 O.s.p. sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.
Odporca v odpore a vo svojich vyjadreniach k veci namietal, že v danom prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky poskytnutím náhrady škody poškodenému. Navrhovateľka ako škodca plnila len svoju zákonnú povinnosť a nie povinnosť odporcu, či tretej osoby. Samotná navrhovateľka podľa odporcu v návrhu uvádza, že uplatnený nárok nie je bezdôvodným obohatením, ale náhradou škody. Medzi navrhovateľkou a odporcom v súvislosti s dopravnou nehodou nie je vzťah škodcu a poškodeného a z uvedeného dôvodu predmetom konania nie je náhrada škody. Predmetom konania je splnenie povinnosti odporcu ako poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie z poistnej zmluvy. Odporca poukazuje na skutočnosť, že všetky nároky poškodeného z predmetnej dopravnej nehody, ktoré boli uplatnené voči odporcovi vysporiadal v celom rozsahu vzniknutej škody. Odporca poskytol poškodenému náhradu skutočne vzniknutej škody v sume 160,09 eura a nie sumu zodpovedajúcu hodnote nových vecí. Odporca poukázal na to, že ako poisťovateľ nemá povinnosť vyzývať poškodeného na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody. Naopak poškodený musí byť aktívny a musí si u odporcu ako poisťovateľa tento nárok uplatniť a aj riadne preukázať. Odporca súčasne poukázal na to, že navrhovateľka ako škodca nebola povinná poskytnúť poškodenému náhradu škody vo vyššej sume ako bola suma skutočnej škody vzniknutej poškodenému. V prípade, ak sa rozhodla dobrovoľne poskytnúť náhradu škody prevyšujúcu škodu vzniknutú poškodenému, nie je oprávnená žiadať od odporcu poskytnutie poistného plnenia za náhradu poskytnutú nad rozsah škody vzniknutej poškodenému.
Právna zástupkyňa navrhovateľky k námietkam odporcu uviedla, že odporca nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, konkrétne z § 11 ods. 6 zák.č.381/2001 Z.z. a to do 3 mesiacov po oznámení poistnej udalosti poisteným, zistiť rozsah povinnosti plniť, a v tej istej lehote písomne oznámiť, ktoré nároky vysporiadava, ktoré odmieta plniť a uviesť dôvod tých nárokov, ktoré plniť odporca odmieta. Odporca podľa navrhovateľky nezačal po oznámení poistnej udalosti prešetrovanie na zistenie rozsahu povinnosti plniť, prešetrovanie ukončil v roku 2009 len v časti poškodenia motocykla, ostatné nároky poškodeného ani nezačal prešetrovať. Podľa všeobecných ustanovení OZ každý zodpovedá za škodu ktorá mu bola spôsobená porušením právnej povinnosti. Túto povinnosť nesporne porušil odporca. Navrhovateľka ktorá bola obvinená zo skutku - zavinenia dopravnej nehody - na pojednávaní v trestnej veci, ktoré sa konalo vo februári 2010 požiadala súd o odročenie pojednávania, keď zistila, že odporca vo veci nekonal. Súd totiž na pojednávaní dňa 17.2.2011 akceptoval procesné strany, ktoré prejavili záujem o možnosť podmienečného zastavenia trestného stíhania s tým, že súd poučil strany že takýto postup je možný, len v prípade ak bude škoda poškodenému uhradená. Odporca síce medzičasom plnil, avšak nie všetky uplatnené a preukázané nároky. Navrhovateľka bola nútená doplatiť zvyšok nároku poškodeného v sume 522,59 eura, nakoľko v opačnom prípade, by jej bol uložený trest odňatia slobody.
Čo sa týka tvrdenia odporcu, že uhradil skutočnú škodu, tak toto doposiaľ preukázané nie je, pretože odporca do dnešného dňa navrhovateľke ani poškodenému žiadnu bližšiu špecifikáciu ako k sume 160,09 eura dospel nepredložil a neuviedol dôvody, ktoré podľa zákona uviesť musel, a to ktoré nároky alebo v akej časti považuje za neoprávnené. Navrhovateľka doklady k dispozícií nikdy nemala. Bez ohľadu na existujúcu likvidačnú správu, ktorú zrejme doložil odporca do súdneho spisu a opäť ju opomenul doložiť poistenej, zodpovedá za vzniknutú škodu, tak podľa ustanovení OZ, ako aj z dôvodu že je málo pravdepodobné, že výpočet odporcu je správny. Podľa uplatnenia nárokov zo strany poškodeného vyplýva, že veci ktoré mal poškodený na sebe boli nové a zakúpené nie s veľkým časovým odstupom pred dopravnou nehodou. V takom prípade mal odporca podľa navrhovateľky postupovať
podľa § 443 OZ, kde v dôvodovej správe je uvedené, že ak ide o nové veci, tak sa hradia v plnej výške. Poukázala i na to, že odporca vo vyjadrení nepreukázal, že jeho výpočet skutočnej škody je správny, neoprel sa o žiadne dôkazy alebo tvrdenia ktorými by preukázal správnosť výpočtu skutočnej škody. Odporca vo vyjadrení poukazuje i na to, že navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa domáha bezdôvodného obohatenia, pričom ide o skutočnú škodu. V tejto súvislosti poukázala na § 454 OZ, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Odporca mal plniť skutočnú škodu, a pokiaľ odmietol plniť vo zvyšku, tak potom vznikla škoda vo výške uplatneného nároku zo strany poškodeného.
Na pojednávanie dňa 3.9.2014 sa dostavili právna zástupkyňa navrhovateľky a zástupkyňa odporcu.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších prednesov a vyjadrení. Chce poukázať na to, že zákon ukladá povinnosť odporcovi za navrhovateľku ako poistenú vysporiadať priamo poškodenému všetky nároky v lehote troch mesiacov. Zistiť rozsah povinnosti plniť a v uvedenej lehote aj oznámiť dve skutočnosti a to ktoré nároky uznáva v akej výške a ktoré odmieta plniť. Odporca si doposiaľ tieto povinnosti nesplnil, pretože ani pri likvidačnej správe zo roku 2009 ani pri likvidačnej správe z roku 2011 neoznámil poškodenému, ktoré nároky odmieta plniť, a prečo. Navrhovateľka ako poistená, ktorá za škodu zodpovedá, v dôsledku porušenia povinnosti odporcu, ak nechcela byť odsúdená musela pristúpiť k mimosúdnemu vysporiadaniu nárokov poškodeného, preto odporca zodpovedá za vzniknutú škodu aj v zmysle §420 Občianskeho zákonníka, lebo každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti. Odporca nesporne povinnosti, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona porušil. Pričom s poukazom na § 415 bol povinný si počínať, tak aby nedošlo ku škode. Odporca zodpovedá navrhovateľke nesporne a v plnom rozsahu. Navrhovateľka za porušenie povinnosti nemôže niesť zodpovednosť ani niesť škodu, ktorú musela práve v dôsledku neplnenia povinnosti uhradiť. Poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ktoré publikoval aj predseda I.. I. N. ako predstaviteľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorý uviedol, že škodou na veci nielen na motorovom vozidle, sa rozumejú majetkové hodnoty pred nehodou poškodeného a po nehode. Vyplatením náhrady odporcu vo výške 160,09 eura a navrhovateľkou vo výške 522,59 eura nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného. Dostal sa len do stavu, že si mohol zakúpiť tie isté veci ktoré pred nehodou mal. Preto žiadala súd s poukazom na všetky vyjadrenia v spise, aby návrhu vyhovel a priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia, v prípade že by súd rozhodol inak, žiadala aby súd odporcovi nepriznal náhradu trov, pretože to bol práve odporca, ktorý povinnosti uložené mu zákonom do dnešného dňa nesplnil, vyvolal situáciu, že navrhovateľka v trestnom konaní musela žiadať o odročenie pojednávania a bola vystavená útrapám spojeným s tým, že mohla byť odsúdená práve v dôsledku nesplnenia povinnosti odporcu. Do pozornosti súdu dala aj to, že práve v dôsledku konania odporcu došlo aj k ujme navrhovateľky, lebo odporca vyplatením náhrady v roku 2009 uznal nárok, čo do dôvodu v plnom rozsahu, hoci znaleckým dokazovaním v trestnom konaní bolo preukázané, že v Bratislave v centre časti Devínska Nová Ves išiel poškodený viac ako 100 km rýchlosťou, čím nesporne prispel k vzniku dopravnej nehody o čom poisťovňa vôbec neuvažovala ani nekrátila poistné plnenie.
Zástupkyňa odporcu uviedla, že v otázke porušenia zo strany odporcu sa obsiahlo vyjadrovali v rámci konania. Má za to že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu povinnosti. Nároky týkajúce sa škody na oblečení odporca likvidoval bez obhliadky po tom, ako mu boli zo strany poškodeného doručené nadobúdacie doklady, o ktoré odporca žiadal už v roku 2009. K otázke zodpovednosti za škodu má za to, že v danom prípade nie je splnená nielen podmienka porušenia povinnosti zo strany odporcu, ale ani podmienka príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením a konaním odporcu. Nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva že navrhovateľka uhradila sumu požadovanú poškodeným bez toho, aby si overila či naozaj ide o skutočnú škodu. Otázka prekročenej rýchlosti, ktorá má vyplývať zo znaleckého dokazovania v trestnom konaní nebola odporcovi známa a pokiaľ to navrhovateľka vedela v čase vyplácania sumy požadovanej poškodeným, mala a mohla požadovať uplatnenie spoluviny.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu s Trestným rozkazom OS BA IV č.k. 3T 204/2010 zo dňa 22.11.2010, Záznamom z dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu
Bratislava zo dňa 9.5.2009, Zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 9.5.2009, Zápisnicou ohľadom pojednávaní vo veci 3T 204/2010 OS BA IV, Oznámením o plnení odporcu zo dňa 24.2.2011, Prípisom odporcu adresovaným navrhovateľke zo dňa 25.2.2011, Oznámením o ukončení likvidácií poistnej udalosti č. 6400938050, Oznámením k náhrade list odporcu adresovaný Legium s.r.o. advokátska kancelária zo dňa 10.3.2011, Likvidačnou správou poistnej udalosti č. 6400938050 zo dňa 25.2.2011, Všeobecnými poistnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Dohodou o urovnaní medzi navrhovateľkou a poškodeným P. P. zo dňa 29.3.2011, Príjmovým pokladničným dokladom, ktorým navrhovateľka zaplatila poškodenému sumu 522,59 eura. Uznesením OS BA IV č.k. 3T 204/2010 zo dňa 29.3.2011, Zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 6400906612 zo dňa 30.7.2009 a zo dňa 30.3.2009, obhliadkou oblečenia poškodeného P. P., prípisom odporcu adresovaný navrhovateľke týkajúcim sa hodnoty ošatenia v čase poistnej udalosti, listom odporcu adresovaným Legium s.r.o. zo dňa 9.5.2009 oznámenie o náhrade, fotokópiami čl. 64,65,66,67,68,69,70,71, Uplatnením nárokov poškodeného z povinného zmluvného poistenia spôsobených prevádzkou motorového vozidla zo dňa 17.6.2009 č.l. 86, Zápisom o poškodení motorového vozidla poškodeného P. P. zo dňa 30.7.2009, fotografiami čl. 91-121 a ďalšími z likvidačnej správy vedenými v spise pod čl. 136-154 a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo záznamu z dopravnej nehody súd zistil, že navrhovateľka dňa 9.5.2009 viedla svoje osobné motorové vozidlo V. Q. po ul. V. v smere od centra mesta a na križovatke ul. V. odbočovala doľava, pričom nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu EČ Q., ktoré riadil vodič P. P. v smere do centra mesta, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Navrhovateľka mala v tom čase na svoje motorové vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie s odporcom a to poistnú zmluvu č. 8901042299. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 6400938050 zo dňa 25.2.2011 je zrejmé, že odporca poškodenému poskytol poistné plnenie vo výške 160,09 eura. Podľa likvidačnej správy zo dňa 25.2.2011 skutočná škoda, ktorá odporcovi vznikla vo výške 160,09 eura pozostáva zo sumy 87,37 eura za nohavice, 47,72 eura za bundu a 10 eur za opravu obuvi. Na základe dohody o urovnaní zo dňa 29.3.2011 navrhovateľka uhradila poškodenému škodu vo výške 522,59 eura, čím sa vysporiadli všetky nároky na náhradu škody poškodeného. Následne Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 3T/204/2010-156 zo dňa 29.3.2011 podmienečne zastavil.
Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., právna zástupkyňa navrhovateľky ani zástupkyňa odporcu nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy a skutočnosti.
Podľa § 4 ods. 2 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 381/2001 Z.z.), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 z.č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
Navrhovateľka mala v čase, keď spôsobila dopravnú nehodu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe tejto zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania vzťah poisteného a poisťovateľa. Navrhovateľka potom, čo spôsobila dopravnú nehodu bola povinná ako škodca zodpovedný za škodu nahradiť poškodenému škodu na základe § 420 a § 427 OZ. Odporca poskytuje poškodenému plnenie na základe iného titulu a to v rozsahu a za podmienok uvedených v z.č. 381/2001 Z.z. Na základe tohto zákona je odporca povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobila navrhovateľka. Poškodený má právo požadovať svoj nárok buď od navrhovateľky alebo od odporcu, prípadne od oboch, pričom plnením jedného zaniká povinnosť druhého.
Nebolo sporné medzi sporovými stranami, že odporca uhradil poškodenému v rámci poistného plnenia 160,09 eura za poškodené oblečenie.
Navrhovateľka následne uzavrela bez súhlasu a účasti odporcu s poškodeným v priebehu trestného konania dohodu, ktorou sa zaviazala doplatiť poškodenému z dôvodu poškodeného oblečenia navyše sumu 522,59 eura. V tomto konaní uplatňuje danú sumu voči odporcovi titulom náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia.
Súd nárok navrhovateľky považuje za neopodstatnený a nepreukázaný.
To, že navrhovateľka sa dobrovoľne zaviazala dohodou s poškodeným a bez súhlasu odporcu zaplatiť poškodenému sumu 522,29 eura z titulu poškodeného oblečenia, nezakladá povinnosť odporcu nahradiť túto sumu navrhovateľke.
Zároveň navrhovateľka nepreukázala, že by skutočná škoda na oblečení prevyšovala výšku poistného plnenia poskytnutého odporcom a nenavrhla v tomto smere žiadne dôkazy.
Nie je možné prehliadnuť, že aj dohodu s poškodeným uzavrela navrhovateľka bez toho, aby si overila o aké veci išlo, aká bola ich hodnota a rozsah poškodenia. Navrhovateľka teda vlastne ani sama nevedela, či suma ktorú sa zaviazala zaplatiť poškodenému, zodpovedala skutočnej výške škody. Pritom, ako je
zrejmé z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti mala už v tom čase vedomosť, že odporca uhradil poškodenému iba sumu 160,09 eura.
Naproti tomu odporca podrobne vysvetlil, akým spôsobom určil výšku škody (teda aj poistného plnenia), pričom táto vyplýva z predloženej likvidačnej správy. V zmysle § 443 OZ je odporca povinný vyplatiť len skutočnú škodu v čase poškodenia, čo znamená, že odporca nebol povinný poskytnúť poškodenému hodnotu nových veci.
Súd len pre úplnosť dodáva, že nebolo povinnosťou odporcu vyzývať poškodeného na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, práve naopak poškodený musí byť aktívny a riadne vyšpecifikovať škodu. Rovnako nebolo povinnosťou odporcu informovať navrhovateľku o výške poskytnutého plnenia poškodenému, táto povinnosť mu vyplýva iba voči poškodenému.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu vo veci mu priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 31 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.