Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Er-384-2014.pdf
PDF · 109.04 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/384/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: P. S., K.. XX. XX. XXXX, bytom t. č. J. - C. - C. X, XXX XX Q., K., zast. JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokát, so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, proti povinnej: G. S., K.. XX. X. XXXX, O. R. XXX, R., Č. Y., zast. JUDr. Vladimírom Kyselákom, advokát, Zahradnicka 140, Příbram I, Česká republika pre vymoženie pohľadávky vo výške 139. 500 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii s a z a m i e t a j ú.
II. Návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie s a z a m i e t a.
III. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie s a z a m i e t a.
IV. Oprávnenému priznáva náhradu trov konania vo výške 427,91 eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a zaväzuje na ich úhradu povinnú na účet právneho zástupcu oprávneného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 30. 5. 2014 na Exekútorský úrad Mgr. Dušana Sopku, so sídlom Okružná 17, Svit, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 139. 500 eur s prísl. priznanej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. XC XX/XXXX, zo dňa XX. X. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku I., II., III., dňa 15. 4. 2013 a vo výroku IV. dňa 1. 5. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/XX G. XX. X. XXXX. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. XC XX/XXXX -XXX G. XX. X. XXXX sa stal vykonateľný 2. 7. 2013. Výrokom III. predmetného rozsudku bola žalobkyňa (povinná v exekučnom konaní) povinná vyplatiť žalovanému na vyporiadanie jeho podielu sumu vo výške 139.500 eur do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Dňa 12. 6. 2014 tunajší súd vydal vyššie uvedenému exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Poverený súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 7. 7. 2014 námietky povinnej proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Po zistení, že povinná podala námietky proti exekúcii v zákonnej 14 -dňovej lehote, súd sa ich obsahom zaoberal.
V podanom návrhu povinná uviedla, že do súčasnej doby jej nebolo doručené poverenie, ktorým bol súdny exekútor poverený Okresným súdom Kežmarok k vykonaniu exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poverenie Okresného súdu Kežmarok nie je právoplatné. Je nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. XC XX/XXXX bolo okrem iného vo výroku I. zrušené podielové spoluvlastníctvo povinnej (žalobkyne) k rodinnému domu uvedenom vo výrokovej časti predmetného rozsudku vrátane pozemkov s tým, že výlučnou vlastníčkou sa stáva povinná a táto je povinná zaplatiť oprávnenému sumu 139.500 eur do dvoch mesiacoch od právoplatnosti rozsudku. Je pravdou, že oprávnený podal prostredníctvom advokáta proti rozsudku odvolanie, v ktorom advokát uviedol, že odvolanie smeruje proti výroku IV., teda proti výroku, ktorým sa vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté aj o nákladoch konania.
V odvolaní je ale uvedené, že sa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa k novému konaniu a rozhodnutiu. Povinná sa obrátila na Okresný súd Kežmarok na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, po podaní odvolania, teda po dátumu 30. 4. 2013, kedy bolo súdom oznámené, že do rozsudku bolo podané odvolanie s tým, že nie je možné vyznačiť právoplatnosť vzhľadom k podanému odvolaniu a odoslaniu spisu na Krajský súd Prešov.
Uznesenie Krajského súdu v Prešove prišlo na Okresný súd Kežmarok dňa 28. 4. 2014 a právnemu zástupcovi povinnej bolo doručené 12. 5. 2014, pričom na žiadosť povinnej bola právoplatnosť vyznačená súdom vo výroku I., II., III. rozsudku až dňa 22. 5. 2014 a rozsudok s vyznačenou právoplatnosťou bol doručený právnemu zástupcovi až 26. 5. 2014 spoločne s uznesením Krajského súdu v Prešove, kedy toto uznesenie nadobudlo platnosť dňa 19. 5. 2014.
Po doručení rozsudku dňa 26. 5. 2014 a uzneseniu s vyznačenou doložkou právoplatnosti, bez výzvy k plneniu podal právny zástupca oprávneného návrh na vykonanie exekúcie, čo povinná považuje sa vyššie popísanej situácie za zneužitie procesného práva, kedy po celú dobu sám považoval rozsudok Okresného súdu Kežmarok za neprávoplatný, nečinil žiadne kroky k výkonu rozhodnutia a až k výzve povinnej ohľadne predaja nehnuteľnosti využil procesnú situáciu a pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pokiaľ by procesná situácia nebola riešená, musela by povinná požiadať štát o náhradu škody vzhľadom k tomu, že nikto zo zúčastnených nemal možnosť docieliť vyznačenie právoplatnosti Okresným súdom Kežmarok. Z vyššie uvedených dôvodov vznáša povinná námietky proti exekúcii, žiada o odklad výkonu exekúcie do doby uplynutia dvoch mesiacov od doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove, t. j. do 12. 7. 2014, súčasne navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 268 písm. h) O.s.p., keď povinná poukazuje na ust. § 1 O.s.p., podľa ktorého občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov konania v občiansko - súdnom konaní tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana súkromných práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
K námietkam povinnej sa dňa 24. 7. 2014 vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinná podaním zo dňa 27. 6. 2014 priznáva, že odvolanie bolo podané len proti IV. výroku rozsudku Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 25. 1. 2014. Oprávnený považuje námietky povinnej za účelové a nedôvodné. Na jednej strane povinná priznáva, že vedela o tom, že oprávnený podal odvolanie len proti IV. výroku rozsudku, t.j. len proti výroku o vylúčení zvyšku nároku na samostatné konanie, teda veľmi dobre vedela o tom, že podľa III. výroku rozsudku má zaplatiť oprávnenému sumu 139. 500,- eur, ktorý odvolaním napadnutý nebol, na druhej strane sa vyhovára na postup súdu, že nebolo možné vyznačiť právoplatnosť rozsudku z dôvodu odoslania spisu na krajský súd.
Námietka povinnej, že nebolo možné vyznačiť právoplatnosť rozsudku z dôvodu, že sa spis nachádzal na odvolacom súde, nie je dôvodná. Táto skutočnosť ani nemohla brániť povinnej v splnení povinnosti podľa III. výroku rozsudku. Na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti predsa povinná nepotrebovala vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, lebo na zistenie kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť nie sú potrebné žiadne výnimočné vedomosti. Ak bolo povinnej, ktorá bola navyše v konaní pred súdom zastúpená advokátom známe, že oprávnený odvolaním nenapadol III. výrok rozsudku, na základe ktorého bola povinná zaplatiť oprávnenému sumu 139.500 eur do dvoch mesiacoch od právoplatnosti rozsudku, tak túto povinnosť mala povinná splniť riadne a včas. Povinná vedela, kedy prevzala rozsudok súdu prvého stupňa, a teda vedela, že rozsudok v III. výroku nadobudol právoplatnosť uplynutím 15 - dňovej lehoty na podanie odvolania, teda dňa 1. 5. 2013. Vedela aj o povinnosti plniť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, teda do 1. 7. 2013. V tejto súvislosti sú preto námietky povinnej, že súd jej nemohol vyznačiť právoplatnosť rozsudku, právne bezvýznamné, lebo nikde v zákone nie je ustanovené, že povinnosť plniť na základe rozsudku súdu vzniká až dňom, kedy súd potvrdí povinnej právoplatnosť rozsudku. Uvedenú obranu povinnej považuje za účelovú a touto má povinná snahu zvaliť vinu, prečo neplnila na súd dokonca pod vyhrážkou, že požiada súd o náhradu škody, čo považuje oprávnený za nekorektné, keď povinná výlučne sama zavinila, že neplnila včas.
Vyznačenie právoplatnosti rozsudku sa nevyžaduje na to, aby povinná dobrovoľne plnila, čo jej ukladá súdne rozhodnutie, keď vedela, že III. výrok rozsudku napadnutý nebol a stal sa právoplatným. Pokiaľ povinná argumentuje aj tým, že oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, tak oprávnený uvádza, že odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom a pritom sama povinná navrhovala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Povinná sa preto nemohla spoliehať na to, či odvolací súd vyhovie odvolaniu a teda, či odvolací nebude viazaný rozsahom odvolania v prípade, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Oprávnený, ani jeho právny zástupca nikdy nemali vedomosť o tom, že existuje prekážka vyznačenia právoplatnosti rozsudku spočívajúca v tom, že spis sa nachádza na odvolacom súde.
Nie je dôvodná ani ďalšia námietka, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez predchádzajúcej výzvy na plnenie. Podľa ust. § 38 ods. 2 EP oprávnený nemá žiadnu povinnosť vyzvať povinného, aby splnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa ust. § 563 Obč. zák. je dlžník povinný plniť dlh na výzvu veriteľa len vtedy, ak čas plnenia nie je určený v rozhodnutí, čo nie je tento prípad.
Povinná bola v omeškaní so splnením svojej povinnosti pomerne dlhú dobu, a to od 1. 7. 2013 a až do podania návrhu na vykonanie exekúcie neurobila voči oprávnenému žiadny úkon, ktorým by dala najavo, že svoju povinnosť mieni plniť dobrovoľne. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 30. 5. 2014, a to následne po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu. Povinná síce požiadala o oznámenie čísla účtu oprávneného listom z 27. 5. 2014, ktorý bol oprávnenému doručený 31. 5. 2014 a právnemu zástupcovi oprávneného až dňa 2. 6. 2014. Aj napriek tomu, že právny zástupca oprávneného reagoval na výzvu povinnej stanoviskom zo dňa 10. 6. 2014, ktoré odoslal povinnej elektronickou poštou a tiež ako listovú zásielku dňa 13. 6. 2014 a doručil povinnej aj prostredníctvom nájomcu dňa 16. 6. 2014 a oznámil jej aj číslo účtu oprávneného, povinná doposiaľ svoju povinnosť zaplatiť vymáhanú sumu nesplnila.
Ak sa povinná bráni ňou popisovanou procesnou situáciou, tak najneskôr po doručení uznesenia odvolacieho súdu, ktoré prevzal jej právny zástupca dňa 12. 5. 2014, a ktorým bolo odvolanie odmietnuté, mohla dlh splniť, síce v omeškaní už nasledujúceho dňa, čím by sa vyhla vymáhaniu dlhu v exekučnom konaní. Doposiaľ tak však neurobila a dlh nesplnila ani po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Exekúcia vedená proti povinnej je preto naďalej dôvodná.
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinná sa odvoláva na ust. § 268 písm. h) O.s.p., ktoré ani nie je zaradené v slovenskej právnej úprave. Exekúcia sa vykonáva podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p. podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok. Na zastavenie exekúcie nie sú splnené ani podmienky podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, nakoľko neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať.
Argumentácia povinnej, že rozhodnutie by malo byť vykonané v lehote dvoch mesiacov od doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove, teda od 12. 5. 2014, je absurdná a v rozpore s ust. § 159, § 161 O.s.p.. Odvolací súd predsa nekonal o odvolaní proti III. výroku rozsudku, ktorým súd povinnej uložil zaplatiť oprávnenému sumu vyporiadania. Ak III. výrok rozsudku odvolaním napadnutý nebol, je právoplatný a vykonateľný len čo uplynie lehota na plnenie. Právoplatnosť III. výroku rozsudku je daná zo zákona a jeho vykonateľnosť lehotou na plnenie, ktorú určil súd a nie procesným uznesením odvolacieho súdu, ako sa mylne domnieva povinná.
V tejto súvislosti potom nie je vôbec dôvodný návrh na odklad exekúcie od uplynutia dvoch mesiacov od doručenia uznesenia odvolacieho súdu. Odklad exekúcie do 12. 7. 2014 už ani neprichádza do úvahy. Povinná žiadala o odklad exekúcie do 12. 7. 2014, no ani po tomto dátume dobrovoľne svoj dlh nesplnila, a preto je exekúcia dôvodná.
Oprávnený navrhuje, aby súd námietky povinnej, návrh o povolenie odkladu exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie zamietol a uplatnil si nárok na náhradu trov exekučného konania za jeden úkon právne služby - vyjadrenie k námietkam vo výške 428,91 eur vrátane DPH (odmena vo výške ? z odmeny 698,77 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH 20%).
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len "EP") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaní exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Takéto skutočnosti mohol povinný namietať iba v pôvodnom konaní, vrátane využitia možných opravných prostriedkov. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, alebo orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie, t.j. či sa exekúcia oprávnene začala. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Súd v štádiu exekučného konania preskúmava súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Súd pri vznesení obranného prostriedku povinným skúma, či sú splnené predpoklady na výkon exekúcie; konkrétne, v prípade vznesených námietok, či sa exekúcia začala oprávnene. Povinný môže v námietkach v zmysle cit. ustanovenia uvádzať len tvrdenia:
- že došlo k zániku vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania;
- že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku;
- že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná;
- resp. namietať hmotno-právnu legitimáciu účastníka.
Povinná námietky proti exekúcii dôvodí tým, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nakoľko proti rozsudku (exekučnému titulu) bolo podané odvolanie zo strany oprávneného proti výroku IV., teda proti výroku, ktorým sa vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie, ale v odvolaní oprávneného sa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uznesenie Krajského súdu Prešov prišlo na Okresný súd Kežmarok dňa 28. 4. 2014 a právnemu zástupcovi povinnej bolo doručené 12. 5. 2014, pričom právoplatnosť bola vyznačená 22. 5. 2014 a rozsudok s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti bol doručený právnemu zástupcovi až 26. 5. 2014 spoločne s uznesením Krajského súdu Prešov, kedy toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 5. 2014. Právny zástupca oprávneného bez výzvy na plnenie podal návrh na vykonanie exekúcie, čo považuje povinná za vyššie popísanej situácie za zneužitie procesného práva.
Oprávnený argumentoval tým, že na dobrovoľné plnenie povinnosti povinná nepotrebovala vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Nikde v zákone nie je ustanovené, že povinnosť plniť na základe rozsudku súdu vzniká až dňom, kedy súd potvrdí povinnej právoplatnosť rozsudku. Oprávnený taktiež nie je povinný zasielať výzvu na plnenie dlhu, nakoľko v exekučnom titule bol uvedený čas plnenia a v zmysle § 38 ods. 2 EP oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Povinná aj napriek tomu, že oprávnený zaslal číslo účtu povinnej, na ktoré má povinná plniť svoj záväzok elektronickou poštou aj ako listovú zásielku dňa 13. 6. 2014, ku dňu podania vyjadrenia k námietkam, t.j. 21.7.2014, svoju povinnosť nesplnila.
Súd pri skúmaní, či sú námietky povinnej proti exekúcii dôvodné, nahliadol do súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. XC XX/XXXX a zistil nasledovné:
V konaní vedenom pod sp. zn. XC XX/XXXX bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému podal odvolanie žalovaný (oprávnený v exekučnom konaní). V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti výroku IV., ktorým súd vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Podľa ust. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti výroku IV. rozsudku (rozsah podaného odvolania) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok s poukazom na ust. § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. teda, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie (to, čoho sa odvolateľ domáha), nakoľko bol toho názoru, že o všetkých nárokoch účastníkov konania súvisiace s vyporiadaním spoluvlastníctva sa rozhoduje jedným rozsudkom, a preto nemôže vylúčiť ani jeden z nárokov na samostatné konanie.
Žalobkyňa (povinná v exekučnom konaní) vo vyjadrení sa k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 26. 3. 2014 č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorým odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu, že odvolanie proti výroku rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie je neprípustné, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa zaoberal len odvolaním proti výroku IV. napadnutého rozsudku a neposudzoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť 19. 5. 2014.
Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia a vo veci rozhoduje nemeritórnym rozhodnutím. Okresný súd Kežmarok správne postupoval, keď na žiadosť povinnej nevyznačil právoplatnosť napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že vo veci bolo podané odvolanie, spis bol odoslaný na Krajský súd v Prešove a o podanom odvolaní ešte nebolo rozhodnuté.
Prvostupňový súd nemôže právne posudzovať obsah podaného odvolania, pretože o podanom odvolaní rozhoduje druhostupňový súd. Keďže odvolací súd nerozhodol vo veci meritórne, teda nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, súd vyznačil po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu doložku právoplatnosti spätne, tak ako keby k podanému odvolaniu nedošlo, teda po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia rozhodnutia poslednému účastníkovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, t. j. vo výroku I., II., III. dňa 1. 5. 2013 (právnemu zástupcovi oprávneného bol rozsudok doručený 15. 4. 2013 a právnemu zástupcovi povinnej dňa 12. 4. 2013 ). Súd vyznačil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 160 O.s.p., po uplynutí dvoch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, teda 2. 7. 2013.
Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 3. 2014 č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX, sp. zn. XCo/XXX/ XXXX, bolo právnemu zástupcovi povinnej doručené dňa 12. 5. 2014, t. j. právny zástupca mal vedomosť od uvedeného dátumu, že odvolací súd odmietol odvolanie a nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Rozsudok prvého stupňa tak nadobudol právoplatnosť spätne, tak ako keby k podanému odvolaniu nedošlo a po uplynutí lehoty na plnenie sa stal rozsudok vykonateľný, a teda spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd sa stotožňuje s argumentáciou oprávneného, že povinná najneskôr po doručení uznesenia odvolacieho súdu dňa 12. 5. 2014, mohla svoj dlh splniť, čím by sa vyhla vymáhaniu dlhu v exekučnom konaní.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 30. 5. 2014. Povinná, ako uvádza oprávnený vo svojom vyjadrení síce požiadala o oznámenie čísla účtu oprávneného listom zo dňa 27. 5. 2014, ktorý bol ale oprávnenému doručený až 31. 5. 2014 a právnemu zástupcovi oprávneného až 2.6.2014. t.j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Aj vtedy mohla povinná svoj dlh splniť a vyhnúť sa tak plateniu trov exekúcie, pretože do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo exekútorovi doručené 13. 6. 2014, má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov (poštovné, telekomunikačné výdavky). Napriek uvedenému, povinná podľa vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného, ku dňu 21. 7. 2014 svoju povinnosť nesplnila. Predovšetkým záleží na správaní sa účastníkov exekučného konania a to tak, aby trovy exekúcie zbytočne nerástli.
Pokiaľ ide o námietku povinnej, že oprávnený nevyzval povinnú na plnenie, sa súd stotožňuje s argumentáciou oprávneného, ktorý uviedol, že oprávnený nemá žiadnu povinnosť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyzvať povinného, aby splnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný plniť dlh na výzvu veriteľa len vtedy, ak čas plnenia nie je určený v rozhodnutí, čo nie je tento prípad.
Pokiaľ ide o námietku povinnej, že jej nebolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie sa doručuje len exekútorovi. Povinný sa o začatí exekučného konania dozvedá až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému doručuje do vlastných rúk. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 16. 6. 2014. Do uplynutia lehoty na podanie námietok mohla povinná svoj dlh splniť, v takom prípade by boli trovy exekúcie nižšie - v rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie ( § 5 ods. 1, ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch).
Vzhľadom na vyššie uvedené, je súd toho názoru, že exekúcia začala oprávnene, nakoľko povinná nesplnila to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu a námietky povinnej neobsahujú ani jeden z dôvodov pre ktoré exekúcie nemožno vykonať.
Pokiaľ ide o návrh na povolenie odkladu exekúcie do 12. 7. 2014, súd tento návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko už uplynula lehota do ktorej mal súd povoliť odklad exekúcie. Rovnako povinná neuviedla žiadne sociálne, zdravotné, rodinné dôvody prechodného charakteru, ktoré povinná nezavinila, a ktoré by odôvodňovali povolenie odkladu exekúcie.
Všetky vyššie uvedené dôvody, ktorým možno namietať exekúciu sú zároveň dôvodom na jej zastavenie. Povinná navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Povinná navrhuje zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, pre ktoré podala námietky proti exekúcii. Pri odôvodnení zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie, súd plne odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie pri námietkach proti exekúcii. Súd nezistil žiaden z dôvodov pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Oprávnený bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Právny zástupca oprávneného si náhradu trov konania uplatnil a vyčíslil v sume 428,91 eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej "vyhl.") za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k námietkam vo výške 428,91 eur vrátane DPH ( základná sadzba tarifnej odmeny je vo výške 698,77 eur, z toho odmena vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny - 349,385 eur ), v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. režijný paušál 8,04 eur a v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. 20% DPH. Spolu teda súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 428,91 eur a na ich úhradu zaviazal povinnú, tak ako je to uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 50 ods. 4
EP, § 56 ods. 7 EP).
Proti výroku III. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 citovaných zákonných ustanovení rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.