Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-231-2013.pdf
PDF · 103.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/231/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: M. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. M. Š. F.H., XX-XX H. M. F.. XB, XXXXX F., I. A., občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Miloš Papcún - advokát, Advokátska kancelária so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany proti odporkyni: Q. K., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U., W., Z. I., zastúpená opatrovníčkou V.. W. N., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. W. I. O., obec W. I. O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1 208 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX/XX.
Všetky uvedené nehnuteľnosti s a p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorá je povinná zaplatiť odporkyni na vyrovnanie podielu sumu 10 187,50 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 835,28 eur a iných trov konania v sume 611 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. W. I. O., obec W. I. O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1 208 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX/XX a prikázal uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky za náhradu vo výške všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu odporkyne, t. j. 1/8 v pomere k celku, a to vo výške 10.187,50 eur v zmysle predloženého znaleckého posudku č. 72/2013, vypracovaného ku dňu 06.08.2013 a zaviazal odporkyňu na úhradu trov konania.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že odporkyňa od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v 1/8 - ine v pomere k celku titulom dedičského rozhodnutia č. D 1468/95 po smrti ich matky sa o svoj podiel nestará, neplatí miestne dane a poplatky. Od roku 1976 trvale žije v Spolkovej republike Nemecko (SRN). Navrhovateľka žije od roku 1992 v Spojených štátoch amerických
(USA), pričom raz ročne príde na územie Slovenskej republiky a počas tohto pobytu sa primerane stará o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu, v nevyhnutnej miere. Pri tejto situácii je možné predpokladať, že ďalším zotrvávaním v podielovom spoluvlastníctve by dochádzalo k poškodzovaniu, znehodnocovaniu predmetných nehnuteľností, pretože dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nie je možná. Nehnuteľnosť - rodinný dom súp. číslo XXX je už viac ako dva roky neobývaný. Navrhovateľka listom zo dňa 23.07.2013 navrhla odporkyni vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za náhradu, avšak zásielka sa z miesta trvalého pobytu odporkyne v SRN vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát sa na uvedenej adrese nezdržiava. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s odporkyňou nie je možná, pričom takáto dohoda jej bola ponúknutá aj v roku 2010. Za účelom zistenia všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho podielu odporkyne v 1/8-ine k celku, navrhovateľka dala vypracovať znalecký posudok č. 72/2013 znalcovi Ing. Imrichovi Reichelovi, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu celkov vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 81.500 eur, pričom všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu odporkyne vo veľkosti 1/8 - na k celku je 10.187,50 eur, ide o hodnotu stanovenú ku dňu 06.08.2013.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa žije v cudzine, požiadal tunajší súd príslušný súd v SRN o doručenie návrhu, príloh a výzvu na vyjadrenie sa k návrhu. Príslušný dožiadaný súd v cudzine tunajšiemu súdu oznámil, že odporkyňa na známej adrese v SRN už nebýva, je odsťahovaná od 01.03.2012, a to do Uruguaja, Montevideo, bližšia adresa nie je známa. Súd preto opakovane vyzval navrhovateľku, aby súdu oznámila súčasnú adresu odporkyne s cieľom doručenia súdnej zásielky. Táto súd informovala, že jej nie je známe, kde sa jej sestra - odporkyňa zdržiava.
Podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory").
Súd po vykonaní všetkých úkonov na zistenie miesta bydliska odporkyne, tejto ustanovil opatrovníka v konaní, keďže sa nepodarilo zistiť súčasnú adresu v cudzine a doručovanie do cudziny bez znalosti presnej adresy by bolo spojené s prekážkami, a je možné predpokladať, že doručenie by nebolo úspešné.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd prejednal vec podľa §101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti ustanovenej opatrovníčky odporkyne, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento stav veci:
Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. W. I. O., obec W. I. O., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1 208 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX/XX v podiele 7/8 - ím k celku (pričom 6/8 nadobudla titulom dedenia a 1/8 titulom kúpnej zmluvy) a odporkyňa je spoluvlastníčkou k týmto nehnuteľnostiam v podiele 1/8 - ina.
Listom zo dňa 23.07.2013 navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala odporkyni návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že jej bude poskytnutá náhrada za jej podiel v sume 8.500 eur a podielové spoluvlastníctvo bude zrušené. Zásielka sa však vrátila ako nedoručená s oznámením, že adresát sa na uvedenej adrese nezdržiava.
Z vyjadrenia navrhovateľky je zrejmé, že odporkyňa sa zdržiava na jej neznámom mieste, a preto jej nebolo možné doručiť návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto bola nútená obrátiť sa na príslušný súd.
Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Predmetom spoluvlastníctva môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem takých vecí, ktoré podľa osobitného zákona (pozri najmä čl. 4 ústavy a § 125 ods. 2 OZ) môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Predmetom vlastníckeho práva sú veci (porov. § 118 a nasl.), a nie nejaké abstraktné veličiny. Podielové spoluvlastníctvo sa oveľa častejšie vyskytuje pri nehnuteľnostiach, či už ide o pozemky, alebo o stavby spojené so zemou pevným základom, než pri hnuteľných veciach. Nezáleží na tom, či ide o reálne deliteľnú vec, alebo nie. Táto otázka má význam až pri zrušení spoluvlastníctva, pretože od toho potom závisí, akým spôsobom sa spoluvlastníci medzi sebou vyporiadajú.
V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Aj stavba budovaná bez stavebného povolenia je vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníckeho vzťahu.
Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 OSP, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru (§ 99 ods. 2 OSP).
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).
Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve.
Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Súd nie je povinný v každom prípade rozhodnúť aj o priznaní náhrady na vyporiadanie podielov. Ak sa spoluvlastník výslovne vyjadrí, že pri prikázaní veci inému spoluvlastníkovi náhradu za svoj podiel nežiada, stačí, ak súd v rozhodnutí okrem výroku o prikázaní veci vysloví, že vec prikazuje do vlastníctva bez náhrady. Dikcia
zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W. I. O. v veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/8 -ím k celku a odporkyňa 1/8 - ne k celku. Súd v súlade so zákonom určeným postupom skúmal možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, pričom z predloženého znaleckého posudku takáto možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj vzhľadom na veľkosti podielov spoluvlastníčok nevyplýva. Súčasne súd vzhľadom na nemožnosť vypátrať súčasné miesto pobytu odporkyne nemohol zistiť, či v prípade reálneho rozdelenia veci by bola ochotná znášať náklady na rozdelenie nehnuteľnosti v prípade, že reálna deľba by bola objektívne možná. Súd tiež prihliadal na veľkosť podielov a na účelné využitie veci a dospel k záveru, že navrhovateľka, napriek tomu, že trvalo žije mimo územia Slovenskej republiky, má záujem tieto nehnuteľnosti užívať a zabezpečovať primeranú starostlivosť o nehnuteľnosti, a preto rozhodol tak, že návrhu na zrušenie a vyporiadnie podielového spoluvlastníctva vyhovel v celom rozsahu a prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Navrhovateľku súčasne zaviazal na zaplatenie sumy 10.187,50 eur, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu odporkyne vo veľkosti 1/8 - na k celku ku dňu 06.08.2013, pričom vychádzal z predloženého znaleckého posudku vykonaného dňa 13.08.2013 znalcom Ing. Imrichom Reichelom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.446,28 eur, ktoré pozostávajú jednak z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 835,28 eur a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 611 eur. V zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí právnemu zástupcovi navrhovateľky odmena za právne služby a to za 3 úkony právnej služby á 270,54 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 03.09.2014) a 2 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur a 1 x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/ -f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).