Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1C/37/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Partizánskom v právnej veci navrhovateľa V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/ XX, proti odporcovi: Slovenskej sporiteľni, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu a o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 15.10.2013 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 15.10.2013, ktorým sa voči odporcovi domáha určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2011 uzavretá medzi Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX a odporcom je v časti II. Článok IV. výkon záložného práva : „ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP“, neplatná. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) č. 0264561397 dňa 23.02.2011 na sumu 39.060,- €, s počtom splátok 334, pričom v zmluve je uvedená úroková sadzba fixovaná na 3 roky vo výške 6,39 % p.a., platná v deň uzatvorenia zmluvy. Na zabezpečenie predmetnej zmluvy o splátkovom úvere bola dňa 23.02.2011 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti medzi odporcom a Z. Y. a S. Y. (ako záložcami), pričom predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k.ú. K., obec K., okres: K., zapísané na LV XXXX vedenom Správou katastra Partizánske, a to byt č. X, vchod XX, X. poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, na ulici A.. N., postavenom na parcele „C“ č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Záložcami v predmetnej zmluve boli pôvodné majiteľky bytu Z. Y. a S. Y.. Navrhovateľ si vzal úver, ktorý riadne splácal až do doby, kým sa nedostal do finančnej krízy, stal sa nezamestnaným a neskôr dlhodobo práceneschopným, a tak splátky hradil podľa toho, koľko mohol. Žije s priateľkou, pričom majú v starostlivosti dve maloleté deti, pričom syn má dlhodobé zdravotné problémy. O týchto udalostiach informoval aj odporcu, že by potreboval odklad alebo nižšiu splátku, no neschválili mu to. Navrhovateľ sa snažil zmierniť nepriaznivý stav, zo strany odporcu mu bolo povedané, že nikoho nevyhadzujú, a pritom mu už poslali dražobnú spoločnosť a obáva sa, že sa ocitne s deťmi na ulici. Doposiaľ z predmetného úveru uhradil cez 1000 Eur. Odporca listom zo dňa 03.01.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 15.07.2013 oznámil výkon záložného práva. Spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s.r.o., zaslala navrhovateľovi list zo dňa 18.09.2013 označený ako „Výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby“. Navrhovateľ poukazuje na to, že zmluva o úvere obsahuje napr. poplatok za správu úveru, spracovateľský poplatok 399,- Eur uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, pre spotrebiteľa neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenie. Zmluva o výkone záložného práva obsahuje napr. v časti II., článok II. Bod 5/ zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva taktiež neobsahuje možnosti výkonu záložného práva. Navrhovateľ má vážne pochybnosti o inkorporačnej doložke, podľa ktorej by mali byť súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky. Inkorporačnú doložku považuje navrhovateľ za prekvapivú položku a neprimeranú zmluvnú podmienku. Považuje za neplatné dojednanie výkonu záložného práva len v netransparentných všeobecných zmluvných podmienkach. Navrhovateľ je znepokojený, že sa výkon záložného práva má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa neplatné. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. O výške pohľadávky nerozhodne súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmä v tejto časti považuje navrhovateľ predmetnú zmluvu za neplatnú podľa . Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu ( ). Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ) a ďalší živnostník (dražobník) a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Navrhovateľ tvrdí, že táto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú tzv. dobrovoľnými dražbami, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Navrhovateľ tiež poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005, sp. zn. , ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „ rozhodovania“ živnostníka -dražobníka , pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Absentuje akákoľvek naznačená súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Uvádzané atribúty mimosúdneho výkonu záložného práva neprípustne prekračujú hranice súkromnej autonómie a hrubým spôsobom presahujú aj ústavne únosnú mieru výkonu súkromného práva. Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Veriteľ má možnosť využiť iný spôsob ( eurokonformný ) výkonu záložného práva podľa tretej časti a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Navrhovateľ však príde o nehnuteľnosť, ktorá má pre neho dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej veci navrhovateľ nepozná výšku nesplateného úveru a odporca sám stanoví na základe žiadosti navrhovateľa, výšku svojej pohľadávky a problematickým sa zdajú úroky, neuvedenie RPMN v zmluve o úvere, odplata za úver, čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ poukázal tiež na začatie konania Európskej komisie proti SR - Infrigement č. 2012/4165.

Navrhovateľ súčasne s podaním návrhu na začatie konania podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré formuloval tak, že „odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k.ú. K., obec: K., okres: K., zapísané na LV XXXX vedenom Správou katastra Partizánske, a to byt č. X, vchod XX, X. poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXX, na ulici Gen. Svobodu, postavenom na parcele „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, vklad povolený Správou katastra Partizánske V-195/2011-402/11, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej“. Návrh navrhovateľ odôvodnil tiež tým, že výkon záložného práva bol už avizovaný a veriteľovi nič nebráni, aby k nemu pristúpil. Vznikol by však stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb, najmä vydražiteľa. Pritom môže ísť o neplatný priamy predaj tretej osobe. Aby sa predišlo možným vážnym následkom, je dôvodné dočasne upraviť pomery tak, aby sa vyriešila zásadná právna otázka eurokonformnosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Veriteľovi pritom nič nebráni vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je a následne Exekučný poriadok v zmysle . Veriteľ by teda predbežným opatrením nebol nijako ukrátený, len by sa mu zúžil okruh spôsobov výkonu záložného práva. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva navrhovateľ nenamieta, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa. Za neprijateľnú považuje navrhovateľ aj zmluvnú podmienku, podľa ktorej sa záložné právo môže vykonať aj napriek premlčaniu pohľadávky. Považuje sa neprijateľné, aby sa mohlo udržiavať záložné právo bez časového obmedzenia, pretože spotrebiteľ sa dostáva do stavu právnej neistoty. Plynutie času a premlčanie má význam, pretože núti veriteľa, aby včas uplatňoval svoje pohľadávky. Výrazným časovým odstupom splatnosti pohľadávky sa sťažuje pozícia dlžníka a predkladanie dôkazov.

Tunajší súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn. -56 zo dňa 07.11.2013 a to tak, že predbežné opatrenie nariadil a uložil odporcovi, aby sa do právoplatného skončenia konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. zdržal výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti - bytu č. X, na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu súp. č. XXX, na ulici A.. N. v K., postavenom na parcele registra "C" č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný v Katastri nehnuteľností, na Liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec K., k.ú. K..

Proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. -56 zo dňa 07.11.2013, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. -122 zo dňa 12.02.2014 uznesenie Okresného súdu Partizánske zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zásadný dôvod, pre ktorý navrhovateľ žiada zakázať odporcovi výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, je ten, že týmto spôsobom je záložné právo vykonávané mimo dosah súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Medzi takéto navrhovateľ uvádza poplatok za správu úveru, spracovateľský poplatok. Inak sa ale navrhovateľ výkonu záložného práva nebráni. Nie je medzi účastníkmi sporné, že záložným právom je zabezpečená pohľadávka z úveru, poskytnutého vo februári 2011 vo výške viac ako 39.000 Eur, splácanie ktorého bolo dohodnuté po 216,20 Eur mesačne, a že doposiaľ (cca 36 mesiacov od poskytnutia) bolo na tento dlh zo strany navrhovateľa plnené o niečo viac, ako 1.000 Eur, teda asi 5 splátok. Je pravdou, že vo veci samej napadnuté zmluvné dojednanie o výkone záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe kopíruje jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva, upravený v ust. , a aj v prípade neplatnosti tohto zmluvného dojednania by odporcovi ostávala táto možnosť výkonu záložného práva priamo zo zákona. To samotné však nie je dôvodom, pre ktorý by nebolo možné predbežným opatrením takýto spôsob výkonu záložného práva zakázať, pretože predbežné opatrenie môže zasahovať aj do práv vyplývajúcich zo zákona. Pokiaľ však navrhovateľ vidí ako dôvod neprípustnosti predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe nemožnosť súdnej kontroly neprijateľných podmienok, bolo potrebné zvažovať, v akej miere prichádza hrozba takejto ujmy do úvahy. Z vyššie uvedeného skutkového stavu možno mať za osvedčené, že v danom prípade bola navrhovateľovi poskytnutá relatívne vysoká istina (viac ako 39.000 Eur), pričom k omeškaniu navrhovateľa došlo po niekoľko málo zaplatených splátkach a doterajšie celkové plnenie navrhovateľa (cca 1.000 Eur) znížilo dlh na istine iba minimálne. Nárok odporcu na vrátenie samotnej poskytnutej istiny pritom v zásade nemôže mať pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach a samotná jeho výška odôvodňuje výkon záložného práva aj na takú hodnotu, akou je byt. Ako výška dlžnej istiny, tak aj hodnota bytu sa pohybuje v rádovo desiatkach tisíc Eur. Nesprávny bol teda záver okresného súdu o proporcionalite nariadeného predbežného opatrenia, ktorým pre obavu z možnosti plnenia na neprijateľné zmluvné podmienky zakázal výkon záložného práva na dlh navrhovateľa, keď najmenej v rozsahu nevrátenej istiny v rádovo desiatkach tisíc Eur sa zjavne o pôvod v neprijateľnej podmienke nejedná. Nepomer zásahu do existujúcich práv odporcu oproti hroziacemu zásahu do práv navrhovateľa tu je zjavne zásadný. Z uvedeného dôvodu nebolo nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade dôvodné.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vo veci samej vyjadril písomným podaním zo dňa 25.11.2013, súdu doručenom dňa 29.11.2013 a žiadal, aby súd žalobu zamietol, a to najmä z dôvodu, že medzi žalovaným a žalobcom nejestvuje sporná otázka, ktorá by mohla vyvolávať akúkoľvek neistotu v právnom postavení žalobcu s tým, že žalovaný dôvodnosť žaloby odmieta. Vo svojom vyjadrení odporca k dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že odmieta, aby záložná zmluva bola neplatná z dôvodu, že slovenská legislatíva ustanovuje možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Odporca namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože podľa jeho názoru ide v prípade podanej žaloby o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, nakoľko žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože na strane žalobcu či žalovaného nevystupujú všetci účastníci záložnej zmluvy. V prejednávanom prípade absentujú účastníci záložnej zmluvy, ktorú ju uzatvorili v postavení záložcov, a to Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX. Uvedené osoby sú síce označené ako účastníci na strane žalobcu, avšak ako zo samotnej žaloby vyplýva, o podaní žaloby nevedia, nedali k nej súhlas a ani ju nepodpísali. Preto Z. Y. a S.É. Y. nemožno považovať za účastníkov tohto konania. Odporca považuje napádanie platnosti záložnej zmluvy zo strany navrhovateľa len za účelové kroky smerujúce k oddeleniu plnenia splatnej a omeškanej pohľadávky žalovaného a preto žiada žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Z vyjadrení pôvodných majiteľov bytu k vstupu do konania, a to Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX na č.l. 130 a č.l. 134 spisu vyplýva, že obidve pôvodné majiteľky bytu nemajú dôvod, ani právny záujem vstupovať do konania ako účastník na strane navrhovateľa.

Uznesením Okresného súdu v Partizánskom č.k. -135 zo dňa 31.07.2014 súd rozhodol o nepripustení vstupu ďalších účastníkov konania, a to Z. Y., nar. XX.XX.XXXX ako navrhovateľa v 2. rade a S. Y., nar. XX.XX.XXXX ako navrhovateľa v 3. rade, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa, t.j. súhlas ďalších účastníkov, ktorí majú vystupovať ako navrhovatelia.

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0264561397 zo dňa 23.02.2011 súd zistil, že navrhovateľ ako dlžník a odporca ako veriteľ uzavreli úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností v sume 39.060,00 € a za podmienok dohodnutých v zmluve, pričom konečná splatnosť úveru bola stanovená na 10.01.2039.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 23.02.2011 súd zistil, že odporca ako záložný veriteľ a Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/XX ako záložca 1/ a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/XX ako záložca 2/ uzavreli zmluvu o záložnom práve, predmetom ktorého je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcami 1. a 2. v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0264561397 zo dňa 23.02.2011 medzi záložným veriteľom a dlžníkom V. S.. Predmetom zálohu je byt v k.ú. K., obec K., okres K., zapísaný na LV č. XXXX, v bytovom dome so súp. č. XXX, na ulici A.. N., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/X , vchod XX, X. poschodie, č. bytu X, ktorý bol vo vlastníctve záložcov 1/ a 2/ každý v podiele 1

a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku par.č. „C“ XXXX/X vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Z časti II. článku IV. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 23.02.2011 vyplýva výkon záložného práva, a to : „ Ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP “. Z časti IV. ods. 10 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 23.02.2011 je zrejmé, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluvách obsiahnutých v tejto listine sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP, , a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Zo Všeobecných obchodných podmienok odporcu ( ods. 15.9 , pod odsek 15.9.1) vyplýva, že výkon záložného práva k hnuteľným veciam, nehnuteľným veciam a iným majetkovým hodnotám je upravený tak, že ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to buď: a.) priamym predajom tretej osobe alebo b.) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení alebo c.) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, alebo d.) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. K. zo dňa 07.11.2013 (č.l. 54-55 spisu) súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXX, na ulici A.. N., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/X , vchod XX, X. poschodie, č. bytu X. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V 195/2011-402/11.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o výkone záložného práva zo dňa 15.07.2013 súd zistil, že navrhovateľ bol písomne informovaný, že v dôsledku neplnenia zmluvných povinností dohodnutých v úverovej zmluve pristupujú k aktívnemu vymáhaniu celej dlžnej pohľadávky od účastníka zaviazaného zo zmluvy, ako aj k realizácii zriadeného záložného práva na nehnuteľným majetok, ktorým sa zabezpečuje návratnosť pohľadávky v dobrovoľnej dražbe.

Z výzvy na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s r.o. zo dňa 18.09.2013 súd zistil, že odporca ako záložný veriteľ navrhol prostredníctvom dražobnej spoločnosti výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. K. zo dňa 07.11.2013 (č.l. 54-55 spisu) súd zistil, že vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľnosti zapísaná poznámka, a to Oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí výkonu záložného práva (V 194/11) .

Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa až ods. 3 predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.

Podľa veta prvá je záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o dobrovoľných dražbách „ ) vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Podľa o dobrovoľných dražbách ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 03.09.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, ako aj v neprítomnosti odporcu, po splnení podmienok podľa s poukazom na Na pojednávanie sa neustanovil navrhovateľ, ktorý mal doručenie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní odôvodnil závažnými zdravotnými dôvodmi písomnou žiadosťou o odročenie pojednávania doručenou súdu bezprostredne pred pojednávaním, s uvedením, že navrhovateľ dodatočne priloží potvrdenie od lekára vzhľadom k tomu, že sa nemohol vopred dostatočne ospravedlniť kvôli dlhším sviatkom a pracovným dňom pokoja, pričom navrhovateľ zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Súd poukazuje na ustanovenie až ods. 3 , ktoré striktne stanovuje, kedy súd môže odročiť pojednávanie a čo má obsahovať návrh na odročenie pojednávania a tiež ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka. Keďže neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania, súd pojednávanie na žiadosť navrhovateľa neodročil a konal v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ust. v spojení s ust. , , Odporca sa na nariadené pojednávanie taktiež neustanovil, doručenie predvolania mal vykázané riadne a včas, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd nariadil pojednávanie a rozhodol vo veci aj v neprítomnosti odporcu po splnení podmienok podľa

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2011 uzavretá medzi Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX (ako záložcami 1/ a 2/) a žalovaným je v časti II. článok IV. výkon záložného práva : - ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP, neplatná. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako dlžník a odporca ako veriteľ uzatvorili dňa 23.02.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. 0264561397, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Na základe tejto úverovej zmluvy odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľovi ako dlžníkovi úver vo výške 39.060,- € s úrokovou sadzbou fixnou na 3 roky vo výške 6,39 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, s počtom splátok 334 od 10.04.2011, s konečnou splatnosťou úveru 10.01.2039. Účastníci zmluvy o splátkovom úvere, ktorí sú zároveň aj účastníkmi tohto konania sa dohodli, že dlžník (navrhovateľ) je povinný za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť. V konaní bolo taktiež preukázané, že odporca ako záložný veriteľ a Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX ako záložcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 23.02.2011 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom tejto záložnej zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (odporcu), ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0264561397 zo dňa 23.02.2011 uzatvorenej medzi záložným veriteľom (odporcom) a V. S., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom (navrhovateľom), na základe ktorej záložný veriteľ (odporca) poskytol navrhovateľovi úver vo výške 39.060,- €.

Súd mal za preukázané, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 23.01.2011 ako i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 23.02.2011 boli uzatvorené platne. Navrhovateľ považuje za neplatné ustanovenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2011 v časti II. článok IV. o výkone záložného práva v znení : ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP, ktorú časť zmluvy žiada, aby súd určil za neplatnú. Neplatnosť časti záložnej zmluvy, navrhovateľ odôvodňuje tým, časť pohľadávky pre ktorú sa vykonáva záložné právo, predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Argumentuje tiež protiprávnym stavom vyvolaným začatím výkonu záložného práva, týkajúci sa najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa ust. neplatné. V tejto súvislosti súd uvádza, že nárok odporcu na vrátenie poskytnutého úveru , ktorý je zabezpečený záložnou zmluvou k nehnuteľnosti nemôže mať pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach a samotná výška úveru odôvodňuje výkon záložného práva aj na takú hodnotu akou je byt. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp. zn. - 122 zo dňa 12.02.2014. Navrhovateľ považuje záložnú zmluvu za neplatnú taktiež z dôvodu kritiky inštitútu dobrovoľných dražieb podľa o dobrovoľných dražbách. Súd poukazuje na to, že navrhovateľovi nepatrí posudzovať súlad zákonov s SR či právnymi predpismi Európskej únie a uvádza, že takýto súlad zákona s je oprávnený posudzovať výlučne Ústavný súd Slovenskej republiky a preto ak Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodol o rozpore právnych predpisov s SR sú takéto právne predpisy súladné s SR. Preto výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou v zmysle je zákonom dovolený. Z uvedeného vyplýva, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splatená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva jedným zo spôsobov uvedeným v citovanom zákonnom ustanovení, a to aj predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, ktorým je o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov. Je preto neprijateľné, aby bola namietaná záložná zmluva, resp. jej časť (časť II článok 4) iba z dôvodu, že právne predpisy SR dovoľujú vykonať záložné právo k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby podľa osobitného zákona. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 08.03.2005, ktorý zrušil ustanovenie zákona o verejných dražbách č. 26/2000 Sb., tak toto ustanovenie zákona bolo zrušené nie z dôvodu rozporu výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam bez exekučného titulu a princípmi právneho štátu, ale bolo zrušené z dôvodu, že ustanovenie zákona o verejných dražbách č. 26/2000 Sb. zaviedlo diferenciáciu postavenia záložných dlžníkov a záložných veriteľov, ktorých záložné právo bolo zriadené pred a po nadobudnutí účinnosti zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedené ustanovenie zákona bolo zrušené z dôvodu porušenia zásady rovnosti a nie z dôvodu nesúladu s princípmi právneho štátu. Preto nemožno nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 08.03.2005 aplikovať pri výklade ustanovení upravujúcich výkon záložného práva podľa právneho poriadku SR. Súd taktiež poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani žiadne pochybenie odporcu ako navrhovateľa dražby alebo dražobníka v procese dobrovoľnej dražby. Práve naopak, samotný navrhovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu z o dobrovoľných dražbách a nesprístupnil nehnuteľnosť za účelom vykonania jej ohodnotenia napriek povinnosti navrhovateľa ako vlastníka predmetu dražby, ktorá mu z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva. Z uvedených dôvodov musel znalec vykonať ohodnotenie predmetu dražby len z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii, a to v súlade s o dobrovoľných dražbách. Súd sa stotožňuje s právnom argumentáciou odporcu, že na strane navrhovateľa alebo odporcu nevystupujú všetci účastníci záložnej zmluvy, a to okrem odporcu, ktorý predmetnú záložnú zmluvu uzatvoril ako záložný veriteľ, tak aj záložcovia 1/ a 2/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorí v prejednávanej veci absentujú ako účastníci konania. Uvedených záložcov Z. a S. Y. súd vyzval, aby oznámili súdu, či súhlasia so vstupom do konania ako účastníci konania na strane navrhovateľa, z dôvodu, že navrhovateľ ich v podanej žalobe ako účastníkov na strane navrhovateľa označil, avšak uvedené osoby Z. a S. Y. obe zhodne uviedli na č.l. 130 a č.l. 134 spisu, že nemajú právny dôvod ani záujem vstupovať do konania ako účastníci na strane navrhovateľa. Súd preto uznesením -135 zo dňa 31.07.2014 rozhodol o nepripustení vstupu ďalších účastníkov konania, a to Z. Y., nar. XX.XX.XXXX ako navrhovateľa 2/ a S. Y., nar. XX.XX.XXXX ako navrhovateľa 3/. Súd nepripustil ich vstup do konania preto, že neboli splnené zákonné podmienky na ich pripustenie ako ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľa, a to súhlas týchto ďalších účastníkov v súlade s ust. V danom prípade je nesporné, že navrhovateľ svoju povinnosť zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0264561397 zo dňa 23.02.2011, na základe ktorej mu poskytol odporca splátkový úver vo výške 39.060,- €, nesplnil. Z prehľadu úhrad splátok úveru navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ už od samotného začiatku nesplácal splátky úveru riadne a včas, tak ako sa zaviazal v zmluve o úvere. Taktiež bolo preukázané v konaní, že za celú dobu úverového vzťahu účastníkov konania navrhovateľ zaplatil odporcovi len sumu 1.104,80 €, čo nenamietal ani samotný navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporcovi uhradil cez 1000 €. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ dlžné splátky napriek viacerým výzvam a upomienkam nezaplatil, odporca dňa 02.01.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.6 Všeobecných obchodných podmienok a vyzval navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky. Navrhovateľ ani po tejto výzve svoj dlh neuhradil. Súd má za to, že odporca poskytol navrhovateľovi dostatočný časový priestor na splnenie záväzku, poskytol mu i možnosť splátkového kalendára, ako i zníženie splátok na určitý čas. Súd dáva do pozornosti, že podstatou záložného práva je zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v prípade, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splácaná. Vtedy má záložný veriteľ právo pristúpiť k výkonu záložného práva a uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Záložné právo má teda funkciu zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Takáto situácia v prejednávanej veci nastala a preto odporca začal výkon záložného práva k nehnuteľnostiam predajom na zálohu podľa zákona o dobrovoľných dražbách oprávnene a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, uzavretými zmluvami, ako i všeobecnými obchodnými podmienkami odporcu. Z uvedených dôvodov preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a podľa ktorých by odporcovi náhrada trov konania patrila, nakoľko mal vo veci plný úspech , avšak odporca si v konaní trovy neuplatnil, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).