Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-33-2014.pdf
PDF · 123.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/33/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom C. XXXX/XH., A. 01 F., proti odporcovi: Credium Slovakia, a.s., so sídlom Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO: 35 845 490, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/103/2006, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/333/2009-102 zo dňa 01. októbra 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/333/2009-102 zo dňa 01. októbra 2013 p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/103/2006 zamietol. Navrhovateľa zaviazal povinnosťou nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 131,- Eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na návrh, doručený súdu 11.04.2008, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal, aby bola povolená obnova konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 10Cb/103/2006 a po právoplatnom povolení obnovy konania návrh odporcu, ktorým sa v predmetnom konaní domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 85.122,20 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 85.122,20 Sk od 10.05.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania, v plnom rozsahu zamietol. Na odôvodnenie uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 05.12.2006, č.k. 10Cb/103/2006-61, bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 85.122,20 Sk s úrokom z omeškania 0,2% denne z tejto sumy od 10.05.2004 do zaplatenia a nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 19.055,50 Sk na účet právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v období od 01.11.2004 do 03.02.2008 mu boli všetky poštové zásielky z adresy pre doručovanie, F. XXX/XX, XXX XX D., preposielané Poštou Varín na adresu, na ktorej býva, a to N. XX/XX, XXX XX F.. Pravdepodobne chybou pošty sa stalo, že platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.2006, sp.zn. 10Rob/107/2006, mu nebol doručený. Poštová doručovateľka zásielku s platobným rozkazom vrátila súdu s označením, že adresát je neznámy. Zásielka sa vrátila súdu dňa 03.03.2006. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ nedozvedel o platobnom rozkaze a tento bol neskôr zrušený. Okresný súd následne vykonal šetrenie o trvalom pobyte navrhovateľa a z registra obyvateľov mal potvrdené dňa 02.11.2005, že navrhovateľ býva vo D., na F. ul. XXX/XX. Okresný súd neurobil žiaden ďalší pokus o doručenie písomnosti na uvedenú adresu, iba zisťoval v Sociálnej poisťovni v Žiline bydlisko navrhovateľa s negatívnym výsledkom, nakoľko v tom období bol navrhovateľ študentom Žilinskej univerzity a nebol evidovaný v sociálnej poisťovni. Následne súd ustanovil navrhovateľovi opatrovníka a bez jeho vedomia v danej veci vydal označený rozsudok, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným. Nesprávnym postupom súdu a Pošty Varín bolo navrhovateľovi znemožnené dozvedieť sa o predmetnom konaní a tým mu bolo znemožnené navrhnúť
a vykonať dôkazy, ktoré preukazujú, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený. Poukázal na to, že pribratím opatrovníka sa konanie stalo len formálne, nakoľko opatrovník sa nezúčastnil ani jedného pojednávania a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. O rozsudku sa navrhovateľ dozvedel dňa 02.04.2008, kedy mu bolo doručené na adresu F. XXX/XX, D., upovedomenie o začatí exekúcie EX/5333/07 z 01.02.2008. Aj z toho vyplýva, že navrhovateľ písomnosti riadne preberal a boli mu preposielané Poštou Varín do Žiliny. Zdôraznil, že pokiaľ by sa okresný súd pokúsil opätovne mu doručiť platobný rozkaz alebo predvolanie na pojednávanie, určite by mu zásielka bola doručená. Dôvodom obnovy konania tak podľa navrhovateľa je tá skutočnosť, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu pre navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom obnovy konania má byť to, že sa zistila adresa navrhovateľa. Podľa zisťovania súdu v pôvodnom konaní sa navrhovateľ zdržiaval na neznámom mieste, čo však nie je pravda. Ako dôkaz predložil navrhovateľ list odporcu z 11.03.2004, podľa ktorého mu odporca poslal sumu 95.051,10 Sk na označené číslo účtu a taktiež skonštatoval, že zvyšky predmetného vozidla sa stávajú majetkom navrhovateľa. Navrhovateľ nevie, z akého dôvodu si odporca voči nemu uplatnil pohľadávku, pretože mu uhradil spracovateľský poplatok 2.700,- Sk, tri splátky vo výške 12.655,70 Sk, zvýšenú splátku 90.000,- Sk, spolu 105.355,70 Sk. Poistné plnenie za totálnu škodu vo výške 77.370,- Sk pritom poisťovňa uhradila priamo odporcovi. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka a príslušenstvo zo strany odporcu bolo voči navrhovateľovi uplatnené bezdôvodne. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domnieva, že je daný dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil Leasingovú zmluvu č. 03/030/198 zo dňa 14.11.2003, vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 11.03.2004 spolu so sprievodným listom a potvrdenie Dekanátu Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 04.04.2008.
S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) OSP, § 230 ods. 1, 2 OSP, § 234 ods. 1 OSP, okresný súd konštatoval prípustnosť návrhu z hľadiska formy napadnutého rozhodnutia, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 15.12.2006, č.k. 10Cb/103/2006-61 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2007. Návrh na obnovu bol podaný oprávnenou osobou (účastníkom konania, v ktorom bolo vydané obnovou napadnuté rozhodnutie) proti procesne legitimovanému subjektu (odporca mal v konaní sp.zn. 10Cb/103/2006 postavenie navrhovateľa) a včas, so zachovaním subjektívnej i objektívnej zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle § 230 ods. 1, 2 OSP.
Podľa okresného súdu, navrhovateľ návrh na obnovu konania odôvodňoval tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/103/2006 mu boli všetky súdne zásielky doručované na adresu F. XXX/XX, XXX XX D.; navrhovateľ však býval na adrese N. XX/XX, XXX XX F.. Z adresy F. XXX/XX, XXX XX D. mu boli Poštou Varín v čase od 01.11.2004 do 03.02.2008 preposielané poštové zásielky na adresu bydliska. Platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.2006 spisová značka 10Rob/107/2006 mu však doručený nebol, súdu bol vrátený s poznámkou adresát neznámy. Po neúspešnom šetrení ohľadne jeho pobytu mu Okresný súd Žilina ustanovil opatrovníka a vo veci meritórne rozhodol. Nesprávnym postupom súdu navrhovateľovi bolo znemožnené dozvedieť sa o prebiehajúcom konaní a navrhnúť a vykonať dôkazy, ktoré preukazujú neopodstatnenosť nároku odporcu uplatneného v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/103/2006. Za dôvod obnovy konania preto navrhovateľ označil tú skutočnosť, že sa zistila jeho adresa. Nie je pritom pravdou zistenie súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou 10Cb/103/2006, že sa zdržiaval na neznámom mieste. Napriek tej skutočnosti, že navrhovateľ výslovne poukazoval na dôvod obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. b) OSP, ním tvrdené skutočnosti podľa názoru okresného súdu nasvedčujú uplatneniu dôvodu obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP, t.j., že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny (v dôsledku postupu konajúceho súdu) nemohol použiť v pôvodnom konaní. Tak v prípade obnovy konania z dôvodu podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP ako aj písm. b) OSP však musí byť naplnená kumulatívna podmienka, že tieto skutočnosti a dôkazy by mohli pre navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňuje návrh na obnovu konania, primárne smerujú k nesprávnemu postupu súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/103/2006, kedy napriek nedostatočnému preskúmaniu splnenia podmienok v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP mu súd na zastupovanie v danej veci ustanovil procesného opatrovníka a týmto postupom mu odňal možnosť pred súdom konať; ako aj k nesprávnemu postupu Pošty Varín, kedy v dôsledku jej pochybenia mu neboli súdne zásielky doposielané na ním označenú adresu. Navrhovateľ pritom uvádzal, že poštové
zásielky mu mali byť doposielané na adresu N. XX/XX, XXX XX F. z adresy F. XXX/XX, XXX XX D. v období od 01.11.2004 do 03.02.2008. Z obsahu spisu spisová značka 10Cb/103/2006 vyplýva, že súd na adresu F. XXX/XX, XXX XX D. doručoval navrhovateľovi platobný rozkaz, a to dňa 01.03.2006. Zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Ďalšie písomnosti už na uvedenú adresu odporcovi nedoručoval. Podľa vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s., (č.l. 22 spisu) navrhovateľ mal na Pošte Varín podanú žiadosť o doposielanie zásielok na adresu N. XX/XX, XXX XX F. v čase od 09.07.2007 do 09.07.2008. Doposielanie v období rokov 2004 až 2006 pošta z dôvodu skartácie dokladov už neeviduje. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o doposielaní zásielok v čase doručovania platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.2006 č.k. 10Rob/107/2006-27, pričom ním uvádzané obdobie doposielania (01.11.2004 až 03.02.2008) sa ani v období rokov 2007 a 2008 nezhoduje s oznámením pošty (09.07.2007 až 09.07.2008). Navyše na pojednávaní konanom dňa 01.10.2013 navrhovateľ rozporne so skutočnosťami uvedenými v návrhu na začatie konania uviedol, že na adrese F. XXX/XX, D. v roku 2006 býval a preberal poštové zásielky. Navrhovateľom tvrdený nesprávny procesný postup súdu v konaní sp.zn. 10Cb/103/2006, spočívajúci v nedostatočnom skúmaní podmienok pre ustanovenie opatrovníka navrhovateľovi podľa ust. § 29 OSP, by podľa okresného súdu mohol v konečnom dôsledku znamenať odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, čo je však primárne dovolacím dôvodom podľa ust. § 237 písm. f) OSP. Procesné pochybenia zo strany súdu samy o sebe nezakladajú dôvod obnovy konania, hoci by v ich dôsledku účastník konania nemohol v pôvodnom konaní použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny. Spôsobilým dôvodom obnovy konania by však podľa názoru okresného súdu mohli byť v spojení s existenciou takých skutočností alebo dôkazov, ktoré môžu pre účastníka konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Za dôkaz, ktorý by navrhovateľovi mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci vedenej pod sp.zn. 10Cb/103/2006, navrhovateľ v konaní o povolenie obnovy konania označoval vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 11.03.2004, ktoré mu bolo doručené zo strany odporcu a z ktorého vyplýva záväzok leasingového prenajímateľa voči leasingovému nájomcovi, t.j. záväzok odporcu voči navrhovateľovi vo výške 95.051,10 Sk, ktorá suma bola aj v zmysle vyjadrenia odporcu v liste zo dňa 11.03.2004 poukázaná v prospech označeného čísla účtu navrhovateľa, čo navrhovateľ na pojednávaní potvrdil. Je pravdou, že vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 11.03.2004 nebolo v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/103/2006 ako listinný dôkazný prostriedok vykonané, nakoľko toto nebolo spoločnosťou OTP Leasing, a.s., ako príloha návrhu na začatie konania, doručeného súdu dňa 15.12.2005, predložené. Zároveň ale zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania vo veci vedenej pod sp.zn. 10Cb/103/2006 a priložených listinných dôkazných prostriedkov, a to najmä sprievodného listu zo dňa 21.04.2004 k vyúčtovaniu pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 21.04.2004 vyplýva, že základom uplatneného nároku v konaní sp.zn. 10Cb/103/2006 bola práve tá skutočnosť, že vyúčtovanie, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané dňa 11.03.2004 spoločnosťou OTP Leasing, a.s., bolo nesprávne, a to z toho dôvodu, že v prospech leasingového prenajímateľa nebola zohľadnená zvýšená splátka v sume 90.000,- Sk. Odporca, v konaní vedenom sp.zn. 10Cb/103/2006 v procesnou postavení navrhovateľa, priamo poukazoval na tú skutočnosť, že v zmysle finančného vyúčtovania zo dňa 11.03.2004 bola v prospech navrhovateľa nesprávne poukázaná suma 95.051,10 Sk, hoci jeho nárok voči leasingovému prenajímateľovi mal predstavovať len sumu 9.928,90 Sk a v predmetnom konaní sa spoločnosť OTP Leasing, a.s. domáhala voči navrhovateľovi zaplatenia rozdielu medzi týmito sumami. Listinný dôkazný prostriedok „vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 11.3.2004“ tak podľa názoru okresného súdu nemôže pre navrhovateľa sám o sebe privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci vedenej pod sp.zn. 10Cb/103/2006, navyše ak samotný navrhovateľ v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňoval správnosť vyúčtovania zo dňa 11.03.2004 a naopak spochybňoval správnosť opravného vyúčtovania zo dňa 21.4.2004. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej odvolacej lehote navrhovateľ odvolanie, a to v podaní jeho právnej zástupkyne (č.l. 113-117 spisu). S poukazom na dôvody odvolania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP navrhovateľ nesúhlasil s prvostupňovým rozhodnutím. Poukázal na skutkové zistenia, právne posúdenie a samotné obnovou napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Uviedol, že v postavení odporcu v pôvodnom konaní (sp.zn. 10Cb/103/2006) však žiadne finančné vyrovnanie zo dňa 21.04.2004 mu odporcom (v postavení navrhovateľa v pôvodnom konaní) doručené nebolo, ani 21.04.2004, ani doteraz. Nebol mu doručený ani list predložený v pôvodnom konaní zo
dňa 21.04.2004, ktorým mu malo byť oznámené, že na jeho účet bola nedopatrením pripísaná suma 95.051,10 Sk a požiadané o vrátenie sumy 85.122,20 Sk (rozdiel medzi 95.051,10 Sk - 9.928.90 Sk), na ktorý nereagoval. Keďže odporca v pôvodnom konaní nevedel o opravnom vyúčtovaní a z neho vyplývajúceho záväzku, nemohol sa dostať s plnením do omeškania. Do pozornosti odvolacieho súdu navrhovateľ v obnove konania dal skutočnosť, že úroky z omeškania, ktoré by mal na základe rozsudku súdu v prvostupňovom konaní platiť od 10.05.2004 do zistenia exekútorom zablokovaného účtu predstavujú z istiny 85.122,20 Sk (2.825,54 Eur) cca 242.041,50 Sk, čo predstavuje 8.034,30 Eur. Medzi spornými stranami bola uzavretá Leasingová zmluva č. 03/30/198 dňa 14.11.2003, predmetom ktorej bolo ojazdené motorové vozidlo Škoda Felícia, č. karosérie TMBEGF614W7749250. Podľa Leasingovej zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, v zmysle čl. 9, bod 9.8. VZPFL, pri odcudzení predmetu leasingu a pri úplnom zničení predmetu leasingu sa ukončuje LZ predčasne, a to k dátumu, tak ako je uvedené v čl. 6 bod 6.9. Podľa čl. 6, bod 6.9 VZPFL, nájomca je povinný (platiť) leasingové splátky včas a riadne podľa splátkového kalendára aj v dobe, keď je predmet leasingu z akéhokoľvek dôvodu neschopný prevádzky, alebo ak došlo k jeho odcudzeniu, a to až do doby obdržania právoplatného rozhodnutia o prerušení, resp. zastavení konania a v prípade zničenia do doby rozhodnutia poisťovne, resp. záznamu poisťovne, že predmet leasingu je neopraviteľný. Podľa čl. 9, bod 9.12. VZPFL, v prípade predčasného ukončenia LZ, prenajímateľ vyhotoví po obdržaní poistného plnenia za odcudzený, resp. úplne zničený predmet leasingu alebo za odpredaj odobratého (vráteného) predmetu leasingu do 30-tich dní finančné vyrovnanie. Podľa čl. 9, bod 9.13 VZPFL, nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi do 14-tich dní od vyhotovenia finančného vyrovnania pohľadávku, ktorá bola vyčíslená v zmysle vyššie uvedeného. V prípade omeškania s platením pohľadávky vyplývajúcej z finančného vyrovnania, je prenajímateľ oprávnený uplatniť si nárok na úrok z omeškania voči nájomcovi vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Podľa uvedených ustanovení LZ a VZPFL, z ktorých súd v pôvodnom konaní vychádzal, navrhovateľ - prenajímateľ nepreukázal doručenie finančného vyrovnania zo dňa 21.04.2004, na ktoré sa odvoláva a na základe ktorého súd priznal navrhovateľovi žalovanú pohľadávku - istinu a úroky z omeškania a trovy konania. V konaní boli porušené procesné predpisy, ktoré znemožnili, aby sa odporca (nájomca) dozvedel o žalovanej pohľadávke navrhovateľa. Odporcovi bolo doručené podľa uvedených ustanovení LZ a VZPFL finančné vyrovnanie - Vyúčtovanie zo dňa 11.03.2004 a žiadne iné, podľa ktorého záväzok navrhovateľa ako prenajímateľa z leasingovej zmluvy voči odporcovi ako nájomcovi z leasingovej zmluvy predstavoval 95.051,10 Sk. Zároveň mu bolo doručené oznámenie, že sumu vyplývajúcu z vyúčtovania v sume 95.051,10 Sk zasiela prenajímateľ na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX s tým, že zvyšky predmetného vozidla sa stávajú jeho majetkom.
Podľa navrhovateľa, z napadnutého rozsudku z 05.12.2006, č.k. 10Cb 103/2006-61 vyplýva, že listinný dôkaz, a to vyúčtovanie zo dňa 11.03.2004, predložený navrhovateľom, nebol predmetom preskúmavania súdu v uvedenom konaní; tento dôkaz vôbec nebol predložený. Pokiaľ by vyúčtovanie zo dňa 11.03.2004, ktoré bolo realizované zo strany navrhovateľa v pôvodnom konaní, bolo predložené, nad akúkoľvek pochybnosť, keďže navrhovateľ nepreukázal doručenie odporcovi opravného vyúčtovania, bol by jeho návrh zamietnutý v celom rozsahu ako predčasný. Navrhovateľom tvrdený dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nad akúkoľvek pochybnosť mohol privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to zamietnutie návrhu z dôvodu jeho predčasného uplatnenia. Navrhovateľ bol dobromyseľný, nemal dôvod pochybovať o doručenom mu vyúčtovaní - finančnom vyrovnaní zmluvného vzťahu založeného Leasingovou zmluvou pri jej ukončení, keď mu bola prenajímateľom - navrhovateľom v pôvodnom konaní poukázaná vyúčtovaná suma na jeho účet. Navrhovateľ v pôvodnom konaní výslovne uviedol, že neuplatňuje svoju pohľadávku ako bezdôvodné obohatenie proti odporcovi, čo konštatuje súd v rozsudku, sp.zn. 10Cb 103/2006-63, ale ako zmluvný nárok z finančného vyrovnania - vyúčtovania zo dňa 21.04.2004, ktoré však zmluvnej strane - nájomcovi v postavení odporcu v pôvodnom konaní, nebolo doručené. Z týchto dôvodov považuje navrhovateľ napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 01.10.2013, č.k. 20Cb 333/2009-102 za nezákonné.
Navrhovateľ poukázal i na prieťahy v predmetnom súdnom konaní, konštatované i verejným ochrancom práv, čo vo výsledku pri zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania by znamenalo ďalšiu povinnosť plniť uloženú povinnosť na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške značne prevyšujúcej istinu. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že navrhovanú obnovu konania povolí a uloží odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 130 spisu). Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením okresného súdu; navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Podľa odporcu návrh navrhovateľa na obnovu konania je nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o doposielaní zásielok v čase doručovania platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 24.02.2006, sp.zn. 10Rob/107/2006-27, pričom ním uvádzané obdobie doposielania (01.11.2004 až 03.02.2008) sa ani v období rokov 2007 a 2008 nezhoduje s oznámením pošty (09.07.2007 až 09.07.2008). Taktiež na pojednávaní konanom dňa 01.10.2013 navrhovateľ rozporne so skutočnosťami uvedenými v návrhu na začatie konania o povolení obnovy konania uviedol, že na adrese F. XXX/ XX, D. v roku 2006 býval a preberal poštové zásielky. Zároveň odporca uviedol, že listinný dôkaz „vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 11.03.2004“ nemôže pre navrhovateľa sám o sebe privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci vedenej pod sp.zn. 10Cb/103/2006, pričom navrhovateľ v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by zdôvodnil správnosť vyúčtovania zo dňa 11.03.2004 a naopak spochybňoval správnosť opravného vyúčtovania zo dňa 21.04.2004.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom podľa § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/333/2009-102 zo dňa 01. októbra 2013 podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
Primárne k označeniu účastníkov konania o obnove odvolací súd uvádza, že použil pre prehľadnosť rozhodnutia totožné označenie (navrhovateľ/ c/a odporca) ako okresný súd v napadnutom uznesení, pričom ide o opačné postavenie strán, než aké ako účastníci zastávali v pôvodnom konaní sp.zn. 10Cb/103/2006, o obnovu ktorého ide. Odvolací súd uvádza, že aj v minulosti bol názoru, že takéto (opačné) označenie účastníkov konania o obnove je prípustné práve pre samostatnosť tohto konania a odvodzovanie postavenia navrhovateľa od podaného návrhu na obnovu. Napriek tomu je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, napr. v uznesení z 11.08.2011, sp.zn. 3Cdo 98/2011 vytkol, že „súdy nižších stupňov sa neriadili zásadou, že v rozhodnutiach o návrhu na obnovu konania treba označovať účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní“.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna úprava. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na obnovu dotknutého konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/103/2006, a konania o obnove, ktoré napadnutému uzneseniu okresného súdu predchádzalo, a to v rozsahu a z tých dôvodov, ktoré navrhovateľ vymedzil v podanom odvolaní (č.l. 113-117 spisu), odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolania navrhovateľa.
Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti
iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
Zo zákonných ustanovení upravujúcich obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. a) OSP) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. b) OSP).
Za vychádzania z vyššie uvedených kritérií, podľa výsledkov konania o obnove, odvolací súd uvádza, že okresný súd správne uviedol, že napriek aj tej skutočnosti, že žalobca výslovne v návrhu poukazoval na dôvod obnovy dotknutého konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) OSP, v návrhu a v ďalšom konaní navrhovateľom tvrdené skutočnosti nasvedčovali uplatneniu dôvodov obnovy podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže účastník napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa uplatňuje v tých prípadoch, keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť, alebo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní, sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť tvrdenia alebo povinnosť dôkaznú.
Naproti tomu o možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. b) OSP) ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b) OSP sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - § 122 ods. 1 OSP) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka.
Okresný súd správne vo veci vecne rozhodol, ak návrh na povolenie dotknutého konania zamietol, pričom za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými okresným súdom v napadnutom uznesení, odvolací súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ku konštatovaniu okresného súdu, že navrhovateľom tvrdený nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v konaní sp.zn. 10Cb/103/2006 v nedostatočnom skúmaní podmienok pre ustanovenie opatrovníka navrhovateľovi (§ 29 OSP), by mohol znamenať odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že dôvodom obnovy konania nemôže byť prípadný nesprávny procesný postup súdu v konaní, obnovy ktorého sa účastník domáha. Prípadná vada v procesnom postupe súdu v pôvodnom konaní sa nemôže relevantne prenášať do konania o jeho obnove, predovšetkým však o nej platí, že skutočnosť v zmysle skutkovom (podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP) nezakladá. Návrh na obnovu konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej skutkový stav v pôvodnom, základnom konaní nebol zistení úplne alebo správne; návrhom na obnovu konania ale nie je možné domáhať sa nápravy prípadných pochybení v právnom posúdení veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 83/99) alebo nápravy procesných pochybení, ku ktorým v pôvodnom konaní došlo. Ak by aj v danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky pre ustanovenie opatrovníka žalovanému (v pôvodnom konaní) z dôvodu jeho neznámeho pobytu, nie je takéto procesné pochybenie relevantné v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, pretože prekračuje rámec úpravy, účelu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, slúžiaceho na nápravu nedostatkov v zisteniach skutkového stavu.
Pokiaľ išlo o navrhovateľom predkladaný dôkaz, a to Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy z dôvodu totálnej škody zo dňa 11.03.2004, podľa odvolacieho súdu okresný súd správne vyhodnotil, že uvedený listinný dôkaz sám o sebe by žalobcovi nemohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp.zn. 10Cb/103/2006. Nepochybne dôvodom obnovy môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V danom prípade však okresný súd správne zhodnotil, že základom uplatneného nároku v konaní sp.zn. 10Cb/103/2006 bola práve tá skutočnosť, že vyúčtovanie, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané 11.03.2004 spoločnosťou OTP Leasing, a.s., bolo nesprávne, keďže v prospech leasingového prenajímateľa nebola zohľadnená zvýšená splátka v sume 90.000,- Sk. Už v pôvodnom konaní sp.zn. 10Cb/103/2006 odporca poukazoval na to, že v zmysle finančného vyúčtovania z 11.03.2004 bola v prospech navrhovateľa nesprávne poukázaná suma 95.051,10 Sk, hoci jeho nárok voči leasingovému prenajímateľovi mal predstavovať len sumu 9.928,90 Sk a v predmetnom konaní sa spoločnosť OTP Leasing a.s., domáhala voči navrhovateľovi zaplatenia rozdielu medzi týmito sumami. Navrhovateľ pritom v konaní o návrhu na povolenie obnovy neuviedol žiadne ďalšie (nové) skutočnosti, ktorými by odôvodňoval tvrdenú správnosť vyúčtovania zo dňa 11.03.2004 a napokon spochybňoval správnosť (opraveného) vyúčtovania zo dňa 21.04.2004. Odvolací súd tiež poukazuje, že predpokladom obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP je, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť; použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 OSP, § 120 ods. 1, 4 OSP), prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že navrhovateľ bol v pôvodnom konaní sp.zn. 10Cb/103/2006 (v procesnom postavení odporcu) zastúpený opatrovníkom ustanoveným právoplatným rozhodnutím súdu (uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 103/2006-41 zo dňa 05.06.2006; právoplatné 11.11.2006). Z tohto stavu bolo dôvodné vychádzať tak pri rozhodovaní súdu prvého stupňa ako aj súdu odvolacieho vo vzťahu k návrhu navrhovateľa o obnovu dotknutého konania (§ 154 ods. 1 OSP, § 211 ods. 2 OSP). V súvislosti s touto okolnosťou potom k argumentácii navrhovateľa, smerujúcej k uplatneniu dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že súdom ustanovený opatrovník podľa § 29 OSP zastupuje v konaní účastníka, teda vykonáva tie procesné práva a povinnosti, ktoré by inak, keby sa konania účastník osobne zúčastnil, mohol vykonať sám účastník. Nepochybne opatrovník za účastníka koná v jeho mene s tým, že procesné následky konania opatrovníka sa pričítajú priamo účastníkovi. Vedomosť o skutočnostiach alebo dôkazoch, popr. zavinené nesplnenie povinnosti tvrdiť a povinnosti navrhovať dôkazy za situácie, keď účastníka zastupuje opatrovník, sa spája s osobou účastníka; inak povedané, ak vedel o skutočnostiach alebo dôkazoch v dobe, kedy prebiehalo pôvodné konanie, účastník, platí to isté o jeho opatrovníkovi a účastník sa v návrhu na obnovu konania nemôže dovolávať ich novosti, aj keby opatrovník o nich nevedel. Na podporu vyššie uvedeného názoru odvolací súd poukazuje na obdobne vyslovený právny názor v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.05.2003, sp.zn. 20Cdo 1173/2002 a v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.09.2008, sp.zn. 33Obo 1363/2006.
Dôvodnosť odvolania navrhovateľa odvolací súd nezistil ani vo vzťahu k argumentu, že v konaní o povolenie obnovy ombudsman konštatoval prieťahy. Uvedená okolnosť (prieťahy v konaní) nie je vymenovaná medzi dôvodmi pre obnovu konania (§ 228 a nasl. OSP) a nemá ani žiaden relevantný vplyv na vecné rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže takýto dôvod odvolania neuvádza právna úprava
v § 205 ods. 1, 2 OSP ani v § 221 ods. 1 OSP. V tomto smere odvolací súd podporne a len primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012, sp.zn. 3 Cdo 139/2011, v zmysle ktorého „prieťahy v súdnom konaní, nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopis Zo súdnej praxe pod č. 4/2005). Námietka, že v konaní dochádzalo k prieťahom, sa netýka okolnosti pôsobilej založiť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f) OSP“.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 OSP), a to tak vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa, ako aj v závislom výroku o trovách konania.
Krajský súd považuje za potrebné poukázať k precizovaniu dôvodov zamietnutia návrhu navrhovateľa na obnovu konania i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní mal úspech odporca, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov tohto odvolacieho konania, preto mu ich náhrada nebola (nemohla byť) priznaná.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.