Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-39-2014.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti : T. K., nar. XX.XX.XXXX, K. K., nar. XX.XX.XXXX, za účasti matky : M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z. XXX, t.č. v C., D. o návrhu S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX na zverenie mal. detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti t a k t o
rozhodol:
Maloletý T.Ó. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletý K. K., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do náhradnej osobnej starostlivosti S. S., nar.XX.XX.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých v rovnakom rozsahu ako vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok iba v bežných veciach.
Matka detí je povinná platiť na mal. syna T. K. výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiac vopred od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám S. S..
Matka detí je povinná platiť na mal. syna K. K. výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiac vopred od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám S. S..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
S. S. požiadala o zverenie dvojčiat K. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Ozrejmila, že matka detí patrí do širšej rodiny. Matkin druh T. S. je brat jej manžela V. S.Á.. Matka nie je schopná sa o deti postarať, lebo na to nemá podmienky. S rodičmi v Z. nevychádza a musela od nich odísť. Potulovala sa po C.. Nakoniec ju prichýlili na osade v C.. V chatrči, kde býva s druhom však nemá podmienky pre výchovu detí. Maloleté dvojčatá sa praktický od narodenia nachádzajú v jej starostlivosti. Dobre prosperujú a ona má záujem sa o nich starať.
Matka s návrhom súhlasila. Ozrejmila, že porodila 4 deti, z toho len 7 ročný syn V., ktorý je telesne a duševne postihnutý, žije pri nej. Štvorročný syn V. K. je v starostlivosti pani F. v C. a dvojčatá sú pri S. S., ktorá sa o nich dobre stará. Matka potvrdila, že nemá podmienky na výchovu detí. Žije s druhom v chatrči, bez okien, bez elektriny. Nemá dostatočné zariadenie v izbe.
Kolízny opatrovník žiadal návrhu S. S. vyhovieť. Pri osobnom šetrení na mieste samom bolo zistené, že menovaná, na rozdiel od matky dvojčiat, má materiálne aj osobnostné predpoklady riadne sa o nich starať. Sama vychovala 13 detí. V súčasnosti má zverenú do výchovy aj vnučku S. W.. S manželom majú dobrý vzťah. Menovaný prisľúbil pomáhať navrhovateľke v starostlivosti o deti.
Po vykonanom dokazovaní výsluchom S. S., jej manžela V. S., matky M. K., oboznámením správy Mesta C. súd návrhu vyhovel, lebo je v záujme mal. detí, aby vyrastali v prostredí, kde im bude zabezpečená potrebná starostlivosť.
Súd určil matke maloletých platiť pre nich výživné v minimálnom rozsahu. Matka má ukončené dve triedy základnej školy. Okrem rodičovského príspevku na dvojčatá, ktorý jej bude pozastavený iný príjem nemá.
Otec detí na rodnom liste nie je uvedený.
Po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 03.09.2014 sa účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Podľa ust. § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa ods. 8 cit. zák. ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Pri rozhodovaní o výživnom zo strany matky súd vychádzal z ust. § 75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine .
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust.§ 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust.§ 62 ods. cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust.§ 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože po jeho vyhlásení
sa účastníci vzdali práva podať voči nemu odvolanie.