Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-134-2014.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/134/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: vendue a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., H. XX, o zaplatenie 1.643,46 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.03.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.643,46 Kč s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stal vlastníkom pohľadávky Českej sporiteľne a.s. voči odporcovi. Táto uzavrela s odporcom dňa 12.09.2007 zmluvu o sporožírovom účte, na základe ktorej odporca v priebehu roku 2007 zrealizoval výberu v hotovosti z bankomatu a iné platby. Z tohto dôvodu vznikol ku dňu 06.04.2010 debetný zostatok, kedy bol účet uzavretý. Napriek výzvam odporca uvedenú sumu neuhradil. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 1.276,50 Kč a sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu v sumu 366,96 Kč.
Odporca sa nevyjadril k podanému návrhu, napriek výzve súdu.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. súd nenariaďoval pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor medzi účastníkmi konania, kedy možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania. Súd považoval tieto listinné dôkazy za nesporné, ktorých závery nie je nutné konfrontovať na pojednávaní. Výška uplatnenej sumy neprekračuje hodnotu drobného sporu podľa § 200ea O.s.p.
Vo veci súd sa oboznámil so zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Českou sporiteľňou a navrhovateľom, zoznamom pohľadávok, potvrdením o zaplatení náhrady, zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 12.09.2007 uzavretej medzi Českou sporiteľňou a odporcom, čiastočného výpisu zo sporožírového účtu, oznámení o postúpení pohľadávky ako aj ostatného spisového materiálu, pričom zistený skutkový stav je totožný s tým, ako ho uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poustoupenou pohledávkou přechází i její příslušenství a všechna práva s ní spojená.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákonníka, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodního zákonníka, smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.
Podľa § 708 ods. 3 Obchodního zákonníka, § 708 <http://business.center.cz/business/pravo/ zakony/obchzak/cast3h2d23.aspx> odst. 2, § 709 <http://business.center.cz/business/pravo/zakony/ obchzak/cast3h2d23.aspx> odst. 1 a 2, § 710 až 714 <http://business.center.cz/business/pravo/ zakony/obchzak/cast3h2d23.aspx> a § 715 <http://business.center.cz/business/pravo/zakony/obchzak/ cast3h2d23.aspx> odst. 1 až 3 se nepoužijí pro smlouvu o běžném účtu, která je smlouvou o platebních službách podle zákona upravujícího platební styk.
Podľa § 710 ods. 1 Obchodního zákonníka, banka je povinna přijímat na účet v měně, na kterou zní, vklady nebo platby uskutečněné ve prospěch majitele účtu a z peněžních prostředků na účtu uskutečnit podle příkazu majitele účtu nebo osob oprávněných podle odstavce 2 výplaty nebo platby majiteli účtu nebo jím určeným osobám.
Podľa § 710 ods. 2 Obchodního zákonníka, s peněžními prostředky na účtu jsou oprávněny nakládat jen osoby uvedené v podpisových vzorech předaných majitelem účtu bance, jiné osoby pouze za podmínek stanovených ve smlouvě o běžném účtu. Podpisové vzory musí mít náležitosti plné moci. Banka je oprávněna nakládat s peněžními prostředky na účtu, stanoví-li tak zákon nebo smlouva o běžném účtu.
Podľa § 710 ods. 3 Obchodního zákonníka, banka je povinna provést platby řádně a včas, pokud majitel účtu splnil požadavky stanovené zákonem a smlouvou o běžném účtu.
Podľa § 710 ods. 4 Obchodního zákonníka, nejsou-li výše úplaty ani způsob jejího stanovení sjednány ve smlouvě o běžném účtu, je majitel účtu povinen platit úplatu obvyklou v době provedení služby.
Podľa § 711 Obchodního zákonníka, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 <http://business.center.cz/business/pravo/zakony/obchzak/ cast3h2d5.aspx> a násl.).
Podľa § 497 Obchodního zákonníka, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodního zákonníka, v pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodního zákonníka, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodního zákonníka, mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodního zákonníka, dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo 17.06.2008 rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej RÍM 1), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ) s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo po
b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu, alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu (03.09.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 397 Obchodního zákonníka obecné promlčecí doba činí čtyři roky, nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak.
V danom prípade odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto je daná príslušnosť súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci ako aj jeho právomoc. Strany zmluvy si zvolili právny poriadok Českej republiky v zmysle dohody o tom, že zmluva sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami Českej spořitelne, preto pre účastníkov konania v zmysle nariadenia RÍM 1 platí právny poriadok Českej republiky. V danom prípade však súd, ktorý koná vo veci, koná v zmysle procesných predpisov platných v Slovenskej republike, ktorými sú Občiansky súdny poriadok, ale aj zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 5b ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať
na prípadné premlčanie vo veci. Napriek tomu, že takáto námietka v konaní nebola vznesená, súd má za to, že tento predpis je predpisom tejto časti, ktorý má procesnú povahu, t. z. že konajúci súd sa ním musí riadiť, nakoľko mu túto povinnosť ukladá, aj keď nie v rámci Občianskeho súdneho poriadku, ale v rámci iného predpisu, ktorý upravuje konanie súdu. Má teda procesný charakter, preto súd má za to, že treba prihliadnuť na túto skutočnosť ohľadom premlčania nároku zo spotrebiteľského vzťahu aj bez námietky.
V danom prípade je nepochybné, že jedná sa o spotrebiteľský vzťah, kedy došlo k uzavretiu zmluvy medzi osobou, ktorá tak nekonala v rámci predmetu svojej činnosti, teda odporcom, a osobou, ktorá konala v rámci predmetu svojho podnikania, teda právnym predchodcom navrhovateľa, a to bankou. Z tohto dôvodu treba potom aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne ustanovenia, ktoré ukladajú konajúcemu súdu zaoberať sa námietkou premlčania.
Taktiež vzhľadom na špecifickosť tejto situácie súd má za to, že aj pokiaľ by takáto povinnosť nebola uložená citovaným zákonom o ochrane spotrebiteľa, v zmysle článku 6 nariadenia RÍM 1 sa spravuje tento právny vzťah medzi účastníkmi konania právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, t. j. odporcu. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu navrhovateľ ako podnikateľ, resp. jeho právny predchodca, smeruje svoju obchodnú činnosť aj na krajinu obvyklého pobytu odporcu. Vzhľadom na skutočnosť, že historické väzby medzi Českom a Slovenskom, jazyková príbuznosť je taká blízka, že je bežnou skutočnosťou to, že občania Slovenskej republiky s obvyklým miestom pobytu na Slovensku uzatvárajú zmluvy o vedení účtov aj v Českej republike, čím je dané to, že možno aplikovať aj na tieto vzťahy ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré platia v Slovenskej republike.
V zmysle právnych poriadkov oboch krajín v prípade, že dôjde k márnemu uplynutiu doby, počas ktorej oprávnená osoba neuplatní svoj nárok na súde, dochádza k premlčaniu takéhoto nároku. V občianskoprávnych vzťahoch je táto premlčacia doba trojročná, v obchodnoprávnych vzťahoch štvorročná, pričom v danom prípade zo samotného návrhu na začatie konania vyplýva skutočnosť, že k vzniku debetnému zostatku na účte odporcu došlo v roku 2007, kedy došlo k realizácii výberov hotovosti z bankomatu, tak ako to vyplýva z písomného podania navrhovateľa. Súd má teda za to, že najneskôr dňa 01.01.2008 začína plynúť všeobecná premlčacia doba, ktorá, aj pokiaľ by došlo k aplikácii premlčania v zmysle Obchodného zákonníka, uplynula dňa 31.12.2011. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 27.03.2014, teda po márnom uplynutí všeobecnej premlčacej doby, dokonca aj podľa Obchodného zákonníka, aj keď zväčša v týchto prípadoch spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje trojročná občianskoprávna premlčacia doba. Súd na túto skutočnosť prihliadol aj bez námietky, vzhľadom na citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a to § 5b, čím dospel k záveru, že takto uplatnené právo navrhovateľovi priznať nemožno.
Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh zamietnutý, a pokiaľ došlo k premlčaniu uplatnenej istiny, je premlčané taktiež príslušenstvo pohľadávky.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.