Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-251-2013.pdf
PDF · 104.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/251/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. E., nar. XX.XX.XXXX, Q. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka Q. V., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX Z. a otec P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y..Š. XX, XXX XX I. I. o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na mal. P. zo sumy vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (27,13 eur mesačne) na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 28.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom na mal. P. za čas od 28.11.2013 do 31.8.2014 v sume 311,48 eur, súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/232/2011-43 zo dňa 13.3.2012 v časti výšky výživného otca na mal. P..
Súd návrh matky na zvýšenie výživného na mal. Q. z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podala dňa 28.11.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného otca na mal. P. na sumu 200,- eur mesačne a na mal. Q. na sumu 180,- eur mesačne. Svoj návrh matka odôvodila tým, že mal. Q. je na druhom stupni základnej školy a mal. P. nastúpil na SOU. Matka je spolu s jej manželom v hmotnej núdzi a čakajú ďalšie dieťa. Otec platí výživné nepravidelne, výživné platí len na výzvu polície a to len dlžnú sumu. Mal. deti majú výdaje spojené s oblečením, školskými poplatkami, stravovaním.
Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že nesúhlasí so zvýšením výživného, nakoľko je nezamestnaný, zarába len brigádne mesačne sumu 68,- eur. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. S. R., nar. XX.XX.XXXX.
Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní odporučil zvýšiť výživné.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie riadne a včas prevzal. Svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie nepožiadal, bol však vypočutý dožiadaným súdom vo veci a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/232/2011 - 43 zo dňa 13.03.2012, správami ÚPSVaR a správami Sociálnej poisťovne, poštovými poukážkami, pracovnou zmluvou, správou z prešetrenia pomerov a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/232/2011 - 43 zo dňa 13.03.2012 súd zrušil ústavnú starostlivosť nad mal. P. a mal. Q. a určil nad mal. deťmi dohľad. Mal. deti boli zverené do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. P. a mal. Q. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na deti spolu v sume 234,- eur mesačne. Matka žila spolu s manželom v 2-izbovom byte. Matka mala celkom 4 vyživovacie povinnosti. Otec bol nezamestnaný, žil v spoločnej domácnosti s družkou a spoločnou dcérou mal. S.. Mal. P. navštevoval 8. ročník ZŠ. Mal. Q. navštevovala 6. ročník ZŠ.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že naďalej býva v 2 izbovom mestskom nájomnom byte spoločne s jej manželom O. V.. Matka má celkom 5 vyživovacích povinností, okrem mal. P. a Q., má ešte 3 mal. deti pochádzajúce z terajšieho manželstva a to mal. W. V., mal. K. V.Á. a mal. B. V.. Od posledného rozhodnutia o výživnom matke pribudla teda jedna vyživovacia povinnosť k mal. B. V.. Matka pracuje ako upratovačka od 1.4.2013 na Stredoeurópskej vysokej škole v W., kde by mala dosahovať príjem 300 eur mesačne brutto. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 117,60 eur mesačne. Momentálne však práca nie je, celkovo s výživným má príjem do 400,- eur mesačne. Za nájom platí 220,- eur mesačne, vrátane energie. Matkin manžel je nezamestnaný. Mal. P. navštevuje 2. ročník SOŠ Z., odbor stolár. Je zdravým dieťaťom. Výdaje na neho sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena a školské potreby. V súvislosti s nástupom na SŠ mal. P. mala matka značne vyššie výdaje. Bolo potrebné zakúpiť oblečenie na prax do školy, pracovný odev a obuv. Výdaje na P. môžu činiť cca min. 80,- eur mesačne. P. je najstarší, výdaje na neho sú najvyššie. Mal. Q. navštevuje 8. ročník ZŠ, jeden ročník opakovala, nemala dobré školské výsledky. Matka sa s ňou učí. Je zdravým dieťaťom a výdaje na ňu sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Otec sa s mal. deťmi vôbec nestretáva. Výživné posiela rôzne a nepravidelne. Zväčša posiela každý druhý mesiac sumu 104,60 eur. Takto to poslal v 11/2013 vo výške 104,60 eur. V 1/2014 vo výške 104,60 eur a v 3/2014 vo výške 104,60 eur. Matka uviedla, že otec posiela výživné vo výške 104,60 eur ako bežné výživné vždy na 2 mesiace dopredu. Otec inak na mal. deti žiadnym spôsobom neprispieva. Neposiela im ani žiadne darčeky. Matka predložila poštové poukážky o zaplatení výživného zo strany otca pre mal. P. a Q. vo výške 150,- eur zo dňa 18.7.2014. Túto sumu výživného otec zaplatil za tri mesiace, za mesiace jún, júl a august 2014 na jedno dieťa za jeden mesiac vo výške 25,- eur. Iné výživné otec neposlal. Za mesiace november 2013 - máj 2014 má otec zaplatené na výživnom na jedno dieťa za jeden mesiac vo výške 26,15 eur.
Z výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trenčín súd zistil, že s návrhom matky nesúhlasí. Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Pracuje brigádne, kde si zarobí približne 110,- eur. Výživné platí nepravidelne, býva spolu so svojím otcom, ktorý poberá starobný dôchodok vo výške 300,- eur mesačne, z tejto sumy a zo zárobku z brigád žijú obaja. Sumy výživného, ako uvádza matka, mienil platiť ako bežné výživné za každý mesiac na jedno dieťa vo výške 26,15 €. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. S. R., ku ktorej nemá určenú vyživovaciu povinnosť, na výživu jej prispieva. Jeho výdavky predstavujú príspevok na bývanie vo výške 20,- eur, výživné na mal. S. vo výške 30,- eur mesačne, strava 25,- eur a zvyšok dáva na výživné na mal. deti E.. Otec spláca dlhy, má exekúcie. Otec má ukončené základné vzdelanie. Otec sa živý najmä výkopovými a pomocnými prácami na stavbe. Otec je zdravý. Otec zaplatil výživné za 10/2013 a 11/2013 na každé dieťa po 26,15 €, za 12/2013 a 1/2014 na každé dieťa po 26,15 eur, za 2/2014 a 3/2014 na každé dieťa po 26,15 eur a za 04/2014 a 5/2014 na každé dieťa po 26,15 eur. Otec nad rámec výživného neprispieva.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol, aby súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, najmä pokiaľ ide o zvýšenie výživného na mal. P., prestúpil na strednú školu, výdaje naňho sú vyššie ako určené min. výživné, ktoré nepostačuje na krytie jeho výdajov. Zástupca kolízneho opatrovníka poukázal na to, že otec je dlhodobo nezamestnaný, nesnaží sa nájsť prácu, z ktorej by mal príjem, pracuje brigádne na čierno.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec ani matka nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Zo správ ÚPSVaR súd zistil, že otec nepoberá žiadnu štátnu sociálnu dávku ani dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Otec bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 14.01.2004 do 22.08.2004.
Zo správ ÚPSVaR súd zistil, že matka nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka poberá prídavky na päť detí spolu vo výške 117,60 eur mesačne, rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2014 mal súd preukázané, že matka uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.04.2014 do 31.03.2015 ako upratovačka. Zamestnávateľom je Stredoeurópska vysoká škola v W. n.o. Mesačná brutto mzda je vo výške 300,- eur.
Z rodného listu mal. B. V. mal súd preukázané, že matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť.
Z poštových poukážok mal súd preukázané, že otec zaplatil na mal. deti P. a Q. výživné dňa 26.11.2013 v sume 104,60 eur, dňa 29.1.2014 v sume 104,60 eur, dňa 24.3.2014 v sume 104,60 eur, dňa 3.6.2014 v sume 104,60 eur, dňa 18.7.2014 v sume 150 eur.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého P. došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloletého P.U.. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia u mal. P. došlo na strane oprávneného v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. P.Š. pri poslednej úprave výživného navštevoval 8. ročník ZŠ. V súčasnosti navštevuje 2. ročník SOŠ Z.. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Návrhu matky na zvýšenie výživného aj na mal. Q. nebolo možné vyhovieť, a to vzhľadom na skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania nemal súd preukázanú takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Pri poslednej úprave výživného mal. Q. navštevovala 6. ročník ZŠ, pričom v súčasnosti stále navštevuje II. stupeň, momentálne 8. ročník ZŠ. Mal. Q.U.K. je naďalej zdravým dieťaťom, výdaje má len bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby. Na strane mal. Q. nedošlo k žiadnej zmene pomerov oproti ostatnému rozhodnutiu o
výživnom, na jej strane sú takmer totožné pomery, bez výraznej zmeny a preto k zvýšeniu výživného na jej strane neprišlo.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletej nenastala výraznejšia zmena pomerov, nakoľko pri poslednej úprave výživného bol nezamestnaný, žil v spoločnej domácnosti s družkou a spoločnou dcérou mal. S.. V súčasnosti je otec dlhodobo nezamestnaný, nesnaží sa nájsť si prácu, z ktorej by mal minimálny príjem, pracuje len brigádne, nie je dokonca ani evidovaný na úrade práce. Otec býva spolu so svojím otcom. Súd poznamenáva, že výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, nemajetný, bez príjmu atď. Je potrebné si taktiež uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Otec nemá žiadne pracovné obmedzenia, je zdravý. Samotný otec sa vyjadril, že pracuje len brigádne, zarobí 110,- eur mesačne, čo môže, ale aj nemusí byť pravda, keďže otec nijakým spôsobom nepreukázal svoj príjem. Súd teda má za to, že je v schopnostiach otca platiť zvýšené výživné vo výške aspoň 60,- eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám mal. P.. Zároveň súd zohľadnil, že otec má i naďalej 2 vyživovacie povinnosti.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté deti. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliadol aj na tú skutočnosť, že u matky nastal od poslednej úpravy výživného nárast v jej príjmoch, keď momentálne matka je zamestnaná, jej mesačný príjem činí 300,- eur mesačne brutto a naďalej poberá aj prídavky na päť detí vo výške 117,60 eur mesačne, rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Matka pri poslednej úprave výživného bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 234,- eur mesačne. Na strane matky síce nastal nárast v jej príjmoch, no zároveň jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. B. V..
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. P. zo sumy vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (27,13 eur mesačne), ktoré je už v súčasnej dobe nepostačujúce, na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 28.11.2013. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem matky, ale aj na príjem otca a i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole, ktoré sa medzičasom upravili.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.11.2013 do 31.8.2014 v sume 311,48 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Z poštových poukážok ako aj výpovede rodičov mal súd preukázané, že otec zaplatil na mal. deti P. a Q. výživné nasledovne :
- dňa 26.11.2013 v sume 104,60 eur (za mesiac 10/2013 a 11/2013 v sume 26,15 eur na jedno dieťa),
- dňa 29.1.2014 v sume 104,60 eur (za mesiac 12/2013 a 1/2014 v sume 26,15 eur na jedno dieťa),
- dňa 24.3.2014 v sume 104,60 eur (za mesiac 02/2014 a 03/2014 v sume 26,15 eur na jedno dieťa),
- dňa 3.6.2014 v sume 104,60 eur (za mesiac 04/2014 a 05/2014 v sume 26,15 eur na jedno dieťa),
- dňa 18.7.2014 v sume 150 eur (za mesiac 06/2014, 07/2014 a 08/2014 v sume 25 eur na jedno dieťa).
Otec mal teda za mesiace 11/2013 až 5/2014 výživné uhradené na mal. P. vo výške 26,15 eur a za mesiace 6/2014 až 8/2014 vo výške 25,- eur. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 3 dni mesiaca 11/2013 v sume 3,38 eur (60-26,15/30x3), za mesiace 12/2013 až 5/2014 v sume 203,10 eur (60-26,15x6) a za mesiace 5/2014 až 8/2014 v sume 105,- eur (60-25x3), spolu teda v sume 311,48 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)