Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-37-2014.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale X. XXX XX L. XX, v konaní zastúpenej opatrovníčkou T.. O. I., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 3 298,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa 18.7.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 298,40 eur spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 121,97 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3 298,40 eur od 24.2.2013 do zaplatenia a nahradiť zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.7.2008 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporkyňou zmluvu č. 263694542, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporkyni peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom postúpil postupca pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3 698,47 eur, ktorá pozostávala z istiny 2 980,09 eur, riadneho úroku 467,01 eur, úroku z omeškania 200,54 eur a ostatného príslušenstva 50,83 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa zmluvy postupca poskytol odporkyni úver vo výške 2 323,57 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 34,72 eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
Okresný súd Bratislava II z dôvodu miestnej príslušnosti (vzhľadom na trvalý pobyt odporkyne) postúpil vec Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou sa nepodarilo doručiť návrh odporkyni, zo správy Obecného úradu Prusy vyplýva, že odporkyňa sa v mieste trvalého pobytu už dlhú dobu nezdržiava. Súdu sa napriek ďalšiemu pátraniu (najmä prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ako aj dcéry odporkyne) nepodarilo zistiť inú adresu pobytu odporkyne, preto jej súd uznesením zo 16.5.2014 č. k. 6C/37/2014-102 ustanovil pre toto konanie opatrovníčku.
Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 3.9.2014 sa nezúčastnili navrhovateľ, jeho právny zástupca ani opatrovníčka odporkyne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: zmluva o splátkovom úvere č. 0263694542 z 11.7.2008 (ďalej len „zmluva o úvere“), všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky z 18.12.2012, poštový podací hárok, výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 4.2.2013, zmluva o postúpení pohľadávok z 13.12.2012 s prílohami (vrátane prílohy č. 1 - špecifikácia postúpenej pohľadávky, pokus o zmier z 12.6.2013.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela s odporkyňou dňa 11.7.2008 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa zaviazala poskytnúť odporkyni úver vo výške 70 tisíc Sk a odporkyňa sa zaviazala splatiť úver 119 splátkami po 1 046,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.12.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila svoju (údajnú) pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa.
Súd po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania zistil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie, že jeho právny predchodca skutočne poskytol odporkyni úver vo výške 2 323,57 eur. Samotná skutočnosť, že došlo k podpísaniu zmluvy o úvere, preukazuje len záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver, nie však skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (na rozdiel od zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) je práve to, že ide (len) o záväzok poskytnúť druhej strane peňažné prostriedky na jej požiadanie. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy o úvere ani všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by sa podpis odporkyne pod touto zmluvou mal považovať súčasne za potvrdenie prevzatia peňažných prostriedkov tvoriacich predmet úveru. Práve naopak, o tom, že v danom prípade súčasne s podpisom zmluvy o úvere nedošlo aj k odovzdaniu peňažných prostriedkov svedčí znenie čl. I bodu 2 zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že lehota na poskytnutie úveru bola do 30.1.2009. V zmluve o úvere bol uvedený „účet dlžníka“, na ktorý mali byť peňažné prostriedky v súlade s čl. I bodom 3 pripísané, avšak navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tieto peňažné prostriedky boli skutočne pripísané na účet odporkyne. Samotný navrhovateľ v návrhu pri opise skutkového stavu uvádza len, že „na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky“, neuvádza však v akej výške ani kedy. O výške údajne poskytnutých peňažných prostriedkov sa navrhovateľ zmieňuje len v súvislosti so zmluvou, keď uvádza, že „podľa Zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 2 323,57 eur“. Ako dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov navrhovateľ predložil len špecifikáciu postúpenej pohľadávky, ktorá bola prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O tejto listine navrhovateľ uviedol, že ide o výstup z bankového systému a že v zmluve o postúpení postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Tento dokument (č. l. 33 súdneho spisu) má však charakter jednoduchej tlačovej zostavy výstupu z nejakej databázy, nejde o výpis z účtu generovaný bankovým systémom. Na dokumente nie je ani uvedené kto, kedy a z akej databázy ho vytlačil, nie je na ňom ani hlavička banky. Tento dokument bol navyše vytlačený ako príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, teda môže len deklarovať údaje o postupovanej pohľadávke z pohľadu postupcu - ide len o tvrdenia postupcu, nie dôkaz
o skutočnom poskytnutí peňažných prostriedkov odporkyni. Keďže právnym predchodcom navrhovateľa a poskytovateľom úveru odporkyni bola banka, nemožno predpokladať, že by predloženie dôkazu o poskytnutí peňažných prostriedkov odporkyni (napríklad vo forme výpisu z účtu) bolo pre navrhovateľa spojené s neprekonateľnými alebo ťažko prekonateľnými prekážkami.
Navrhovateľ bol v uznesení z 15.4.2014 ako aj v predvolaní na pojednávanie poučený okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Na pojednávaní dňa 3.9.2014 súd poskytol skutkové aj právne posúdenie veci. Navrhovateľ alebo jeho právny zástupca mali teda možnosť vyjadriť sa k záverom súdu. Ak sa rozhodli nezúčastniť sa na pojednávaní (poslali súdu vopred písomné ospravedlnenie, v ktorom nežiadali o odročenie pojednávania), využili tým svoje právo nezúčastniť sa, tým však vzali na seba riziko, že nebudú môcť zareagovať na procesnú situáciu vzniknutú na pojednávaní.
Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ nepredložil súdu ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že jeho právny predchodca odporkyni skutočne poskytol peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom úveru. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že ak by mal listinu z č. l. 33 súdneho spisu (prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok - špecifikáciu postúpenej pohľadávky) považovať za autentický dokument dostatočne preukazujúci poskytnutie peňažných prostriedkov tvoriacich predmet úveru odporkyni, potom tá istá listina preukazuje aj to, že celá údajne dlžná istina vo výške 2 980,09 eur bola už v čase postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (13.12.2012) istinou po splatnosti, pričom odporkyňa bola s jej úhradou už vtedy 1198 dní v omeškaní.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, nepožiadala o náhradu trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.