Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-14-2014.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4T/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD. v trestnej veci obžalovaného H. T., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa X. E. XXXX, F.
rozhodol:
obžalovaný H. T. , U.. XX. U. XXXX H. D., F. R. T., Z.. XX. K. Č.. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od X. C. XXXX N. E. N. F..C.. N. X. E. XXXX si neplnil riadne povinnosť, ktorá mu bola určená rozsudkom O. súdu v R. pod č. konania XC/XXX/XX-XX Q. N. X. O. XXXX, právoplatným dňa 8. W. XXXX, na základe ktorého mal prispievať na výživu svojej dcéry H. T., U.. XX. G. XXXX, trvale bytom H., F. Č.. XXX/X sumu vo výške 66,39 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a ktorá mu bola určená uznesením O. súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX Q. N. XX. C. XXXX, D. N. X. G. XXXX na základe, ktorého mal prispievať na výživu svojej dcéry počnúc januárom XXXX sumou XXX Eur mesačne do 20 - teho dňa v mesiaci, od dosiahnutia jej plnoletosti k rukám H. T., pričom v mesiaci jún XXXX jej zaslal sumu vo výške XX,XX Eur a od mesiaca júl 2013 až do dňa XX. decembra 2013, kedy jej zaplatil sumu vo výške XXX Eur jej už neposlal žiadne peniaze, v dôsledku čoho H. T., nezaplatil na výživnom sumu vo výške 1.001,41 Eur vrátane mesiaca august XXXX,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 36 písm. j/ a l/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní XX (šestnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Samosudca vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného H. T., výsluchom poškodenej H. T., podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, hodnotenie a register trestov na obžalovaného a zistil nasledovné skutočnosti:
Obžalovaný H. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že poškodenej dlhuje výživné špecifikované v obžalobe. Pracuje ako živnostník a v poslednom období má smolu na zákazníkov, ktorí sú mu dlžní za nevyplatenú prácu a z toho dôvodu neposiela svojej dcére výživné, nakoľko nemá žiadny príjem. V decembri 2013 zaplatil poškodenej výživné vo výške 210 Eur a uviedol, že od mesiaca január 2014 sa výživné zvýšilo na sumu 100 Eur. Na záver svojej výpovede uviedol, že do konca mesiaca august 2014 sa bude snažiť zaplatiť poškodenej zameškané výživné. Obžalovaný H. T. E. U. T. D. H. U. N. X. E. XXXX napriek upovedomeniu o termíne nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. V súlade s ustanovením § 252 ods. 2 Tr. por. samosudca vydal uznesenie, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti H. T..
Svedok H. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že navštevuje Y. W. Z. a preto aj keď je plnoletá tak trvá vyživovacia povinnosť obžalovaného, tak ako bola stanovená rozsudkom Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX. Obžalovaný jej výživné vo výške 66,39 Eur neplatí počnúc júnom 2013. V decembri 2013 jej zaplatil výživné vo výške 210 Eur. Uznesením Okresného súdu Brezno sp. zn. XC/ XXX/XXXX bolo s účinnosťou od januára 2014 výživné zvýšené na sumu 100 Eur mesačne.
Z rozsudku Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX samosudca zistil, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu poškodenej výživným vo výške 66,39 Eur mesačne.
Zo spisu Okresného súdu R. sp. zn. XC/XXX/XXXX samosudca zistil, že uznesením XC/XXX/XXXX-XX bol schválený zmier, podľa ktorého je obžalovaný povinný platiť poškodenej výživné v sume 100 Eur mesačne počnúc januárom XXXX.
Zo správ Sociálnej poisťovne a Úradu práce samosudca zistil, že obžalovaný v žalovanom období nepoberal žiadne dávky.
Z potvrdenia o štúdiu samosudca zistil, že poškodená je študentkou Y. W. Z. H. R. R..
V evidencii priestupkov obžalovaný nemá záznam. Z odpisu registra trestov samosudca zistil, že na obžalovaného H. T. sa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že vina obžalovaného H. T.K. je preukázaná. Obžalovaný spáchanie skutku v podstate nepopieral, uvádzal na svoju obranu okolnosti, pre ktoré nemohol plniť vyživovaciu povinnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené samosudca dospel k záveru, že dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach potvrdzujú verziu poškodenej H. T., a preto obhajobu obžalovaného považuje za účelovú so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu.
Samosudca skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný H. T. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného. Táto zákonná povinnosť vyživovať dcéru H. T. bola obžalovanému uložená právoplatným a vykonateľným rozsudkom O. súdu R. sp.zn. XC XXX/XXXX a tiež uznesením toho istého súdu XC XXX/XXXX. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu spočíva najmä v poskytovaní peňažného plnenia. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená O. (H. T.) nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Pri prečine podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola povinnosť hradiť výživné určená v občianskoprávnom konaní. Súd rozsah
vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, pričom vychádza nielen z rozsudku občianskoprávneho súdu, ale aj zo zákonných úprav sociálnej pomoci, životného minima, prídavkoch a príspevkoch zo strany štátu na deti. V prípade obžalovaného, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť samosudca konštatuje, že tento musí využiť všetky možnosti, aby si zákonnú povinnosť hradiť výživné plnil, bez ohľadu na to, že mu podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výživného. Samosudca zistil, že aj keď obžalovaný nemal také príjmy z podnikania, aké boli pri stanovovaní výživného v občianskoprávnom konaní, nie je tu žiadny dôvod vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti ako stanovil súd v civilnom konaní, pretože obžalovaný nebol v hmotnej núdzi a nepoberal žiadne sociálne dávky. Avšak podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na základe tohto má samosudca za to, že rozsah vyživovacej povinnosti v prípade obžalovaného je z hľadiska trestnej zodpovednosti rovnaký ako bol určený civilným súdom.
Konanie obžalovaného H. T. samosudca vyhodnotil podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. ako priamy úmysel, nakoľko chcel a aj porušil záujem spoločnosti na ochrane rodiny.
Samosudca zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a v tomto prípade zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Z uvedeného teda vyplýva, že poľahčujúce okolnosti u obžalovaného H. T. prevažujú nad priťažujúcimi v pomere 2:0 a preto sa mu horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, t.j. na rozpätie 0 až 16 mesiacov.
Stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestnej činnosti obžalovaného vyhodnotil samosudca podľa kritérií uvedených v trestnom zákone ako menší. Je síce pravdou, že obžalovaný výživné neuhrádzal, avšak podľa výpovede poškodenej táto stavom núdze netrpela, a samosudca tiež zohľadnil zlú finančnú situáciu obžalovaného, pričom tieto okolnosti podstatným spôsobom znižujú stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ktorý je stanovený ako menší.
Pri úvahe o druhu a výške trestu samosudca dospel k záveru, že s poukazom na stanovený stupeň spoločenskej nebezpečnosti je dostačujúce pôsobiť na obžalovaného H. T. výchovným trestom. Pri trestnej sadzbe uvedenej v § 207 ods. 1 Tr. zák. danej rozpätím 0 až 16 mesiacov, samosudca uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, čo je v prvej štvrtine daného rozpätia. Výkon takto uloženého trestu zároveň podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, čo pri rozpätí uvedenom v § 51 ods. 2 Tr. zák. danom 1 až 5 rokov je opäť na dolnej hranici uvedenej sadzby. Skúšobná doba začne obžalovanému plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku a počas jej plynutia bude povinný viesť život riadneho občana, nedopúšťať sa protispoločenskej činnosti, priestupkov, alebo trestnej činnosti, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest vykoná. Takto uložený trest si splní svoj výchovný účel trestu, ako aj účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zák.
Poškodená H. T. si včas a riadne uplatnila nárok na náhradu škody. H. z R 55/1993 samosudca konštatuje, že dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť dlžné výživné v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Tr. por. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa svojho práva na odvolanie výslovne vzdala.