Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-60-2014.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky J.. X. Š., T.. A., N.. XX.X.XXXX, A. K., A. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Pállom, advokátom AK, so sídlom Košice, Bauerova č. 14, proti odporcovi J.. D. Š., N.. XX.X.XXXX, A. K., A. Č.. XX, za účasti maloletej X. Š., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky J.. X. Š.P., T.. A., N.. XX.X.XXXX a odporcu J.. D. Š., N.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú X. Š., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorú u s t a n o v u j e za jej majetkovú opatrovníčku.
Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk odporcu s maloletou n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 14.4.2014 požiadala súd, aby jej manželstvo s odporcom rozviedol, na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do jej opatery a odporcu zaviazal prispievať na výživu ich dcéry sumou 200,- Eur mesačne. Navrhla aj upraviť styk otca s maloletou.
Odporca s jej návrhom súhlasil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a zistil nasledovný s k u t k o v ý s t a v :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.
Obaja sú slovenskí štátni občania.
Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra X..
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že veľmi dlho zvažovala svoju situáciu a situáciu v rodine predtým, než podala tento návrh a napriek tomu, že jej manžel je veľmi dobrým otcom a má veľmi dobrý vzťah s ich maloletou dcérou, oni ako manželia si už dlhodobo nerozumejú. Nežijú spolu štyri roky ako manželia, aj keď bývajú v spoločnom byte a preto na svojom návrhu trvá.
S manželom sa spoznala v čase, keď študovala na vysokej škole, chodili spolu 2,5 roka a potom sa zosobášili. Predtým už spolu bývali, pretože jej manžel mal byt v Košiciach. Ona si našla v Košiciach robotu a ich známosť vyústila do toho, že uzatvorili manželstvo. Brali sa z lásky a aj prvé roky spolu žili harmonickým životom. Neskôr sa im narodila dcéra, navrhovateľka s ňou bola na materskej dovolenke. Problémy v ich manželstve začali po tom, ako jej niekto zatelefonoval a povedal jej, že keď chce mať dobré manželstvo, nemá byť tak často u svojich rodičov, pretože manžel jej je neverný. Nevie, či to bola, alebo nebola pravda, veľa sa o tom s manželom rozprávali, ale ona sa stala dosť podozrievavou a začali sa hádať. Zo začiatku sa hádali kvôli maličkostiam. Pre vážnejšie veci sa nehádali, ale každá ich hádka, ktorá sa začala nevinne, nadobudla takú intenzitu, že to začalo vadiť už aj ich maloletej dcére a navrhovateľka nebola rada, že dieťa je svedkom ich nedorozumení. Dlho rozmýšľala nad tým, že sa rozvedie, napísala aj návrh, ktorý potom zobrala späť. Nakoniec zvážila, že pre ich dieťa bude lepšie, ak nebudú voči sebe s manželom konfliktní a budú spolu vychádzať korektne, najmä čo sa týka potrieb ich maloletej dcéry. Odporca má s dcérou veľmi dobrý vzťah, zatiaľ bývajú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka nemá inú známosť, odporca môže naďalej u nich bývať, ak sa dokážu rešpektovať.
Nežijú spolu ako manželia už štyri roky, aj keď spoločne zabezpečujú bývanie. Odporca platí za bývanie, ona nakupuje stravu, oblečenie, hygienické potreby. Nikdy v tom nemali problémy.
Požiadala súd, aby ich dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu aby bolo určené výživné vo výške 200,- Eur. Upraviť styk odporcu s dcérou, nežiadala, pretože sa na tom dokážu dohodnúť.
Maloletá X. bude mať 9 rokov, chodí do 3. ročníka ZŠ. Na začiatku školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu približne vo výške 20,- Eur. Kupuje jej školské pomôcky a potreby. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, kde sa za obedy platí okolo 20,- Eur. Chodí do školskej družiny, za ktorú sa platí 11,- Eur. X. je zdravá, nie sú s ňou žiadne mimoriadne výdavky.
Navrhovateľka pracuje ako regionálna riaditeľka spoločnosti AXA a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 1.600,- Eur. Rodinné prídavky poberá odporca a aj si uplatňuje daňový bonus.
Z výpovede odporcu súd zistil, že aj keď sú ich vzťahy vážne narušené, od mája 2014 sa veľmi zlepšili. Snažil sa prispôsobiť sa požiadavkám navrhovateľky a myslí si, že aj manželka to kvitovala a možno, že do budúcnosti by sa to mohlo medzi nimi zmeniť aj čo sa týka citovej stránky. O nutnosti rozvodu nebol presvedčený.
Pracuje vo firme U.S.Steel Košice na odbore kvality ako procesný inžinier kvality a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je okolo 1.200,- Eur. Okolo 990,- Eur mesačne pravidelne vynaloží na bývanie, stravu, benzín, poistky, telefóny, televízny program. Je schopný ušetriť cca 100,- Eur - 200,- Eur mesačne. Keď budú rozvedení, bude si musieť zabezpečiť nejaké iné bývanie a počíta s tým, že bude musieť splácať aj hypotekárny úver. Byt, v ktorom v súčasnosti bývajú je navrhovateľkin.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že v prípade rozvodu manželstva navrhla rozhodnúť o úprave práv a povinností k dieťaťu v zmysle dohody manželov, keďže navrhovateľka súhlasila aj s výživným vo výške 100,- Eur mesačne.
Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat. Manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené, zo strany navrhovateľky nie je možnosť jeho obnovenia. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol.
Maloleté dieťa na čas po rozvode rodičov súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, najmä s ohľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka ako aj na fakt, že odporca s tým súhlasil.
Styk odporcu s maloletou súd s ohľadom na vôľu strán neurčil.
Vyživovaciu povinnosť odporcu pre maloletú určil vo výške 100,- Eur mesačne taktiež s ohľadom na vôľu strán.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.