Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7S-49-2014.pdf
PDF · 143.23 KB
No categories available
7S/49/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, za účasti P. F., bytom Q. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.203, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 11.04.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.04.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves ako príslušný správny orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácii podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 101 zákona NR SR č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., za použitia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol v súlade s § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. tak, že uložil P. F. ako prevádzkovateľovi vozidla zn. Jawa 350, evidenčné číslo SN 406 AE, VIN 401206, kategórie vozidla L3e, pokutu vo výške 166 eur.
V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v súlade s ustanovením § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v ustanovených lehotách technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 a emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a tieto údaje porovnával s databázou evidovaných vozidiel.
Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy v automatizovanom informačnom systéme technickej kontroly (AIS TK) zistil dňa 28.02.2013, že uvedené vozidlo nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. Uviedol, že zo zisteného stavu jednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla porušil ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 725/2004 Z. z., kde mu je ako prevádzkovateľovi vozidla stanovená povinnosť v
ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo technickej kontrole pravidelnej.
Poukázal na § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v ktorom sa stanovuje, že v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.. Konštatoval, že lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanovil všeobecne záväzný predpis vydaný na vykonanie tohto zákona, ktorým je vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z. Tá v § 47 ods. 1 písm. b/ pre kategóriu vozidiel L3e, do ktorej je uvedené motorové vozidlo zaradené, stanovuje: „Technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie L3e v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách“. Konštatoval, že toto ustanovenie prevádzkovateľ vozidla porušil tým, že vozidlo nepodrobil technickej kontrole pravidelnej tak, ako je to stanovené vyhláškou v dvojročnej lehote.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že z tohto dôvodu ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 534/2003 Z. z., začal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. voči prevádzkovateľovi uvedeného vozidla dňa 27.02.2013 správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 166 eur podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z..
V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán vyzval prevádzkovateľa vozidla, aby do siedmich dní od prevzatia oznámenia o začatí konania predložil správnemu orgánu svoje vyjadrenie alebo námietky za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu vo veci pred vydaním rozhodnutia. Konštatoval, že prevádzkovateľ vozidla zásielku v odbernej lehote prevzal, ale nepredložil žiaden doklad o tom, že zákonom stanovené lehoty na vykonanie technickej kontroly pravidelnej dodržal.
Prevádzkovateľ vozidla P. F. podal dňa 02.04.2013 odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 vo veci uloženia pokuty vo výške 166 eur, a to z dôvodu premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z..
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie prevádzkovateľa vozidla, ktorým je P. F. zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa a uviedol, že odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a predložené spisové materiály v celom rozsahu a na základe spoľahlivo zisteného stavu veci dospel k nasledujúcim záverom.
V rámci odvolacieho konania žalovaný najprv preveril skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a držby osvedčenia o evidencii predmetného vozidla v evidencii vozidiel. Konštatoval, že z údajov v evidencii vozidiel je jednoznačné zrejmé, že prevádzkovateľ vozidla je evidovaný ako vlastník predmetného vozidla a ako držiteľ, z čoho následne vyplýva, že v osvedčení o evidencii časti II („osvedčenie o evidencii“) série a čísla PA 162 285, vydaného dňa 23.08.2010, je prevádzkovateľ vozidla zapísaný ako vlastník (položka C.2.1 v osvedčení o evidencii) a zároveň aj ako držiteľ osvedčenia (položka C.1.1 v osvedčení o evidencii).
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že predmetné vozidlo kategórie L3e
- dvojkolesový motocykel nad 50 ccm a nad 45 km/h, bolo prvýkrát evidované 01.01.1990 (dátum prvej evidencie). Potom podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., z 12. októbra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len „ vyhláška č. 578/2006 Z. z.“), technickej kontrole pravidelnej podlieha predmetné vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie, a potom periodicky
v dvojročných lehotách, ak nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne (§ 24 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z.) alebo natrvalo (§ 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.).
Konštatoval, že v tomto prípade uvedené ustanovenie zákona pozitívne vymedzuje, ktoré vozidlo a v akých lehotách podlieha technickej kontrole pravidelnej. Pokiaľ sa týka predmetného vozidla evidovaného v Slovenskej republike, ktorému od dátumu jeho prvej evidencie už uplynuli štyri roky, podlieha technickej kontrole pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Ďalej uviedol, že uvedené ustanovenie zákona vymedzuje, kedy vozidlo technickej kontrole pravidelnej nepodlieha (platí aj pre predmetné vozidlo), pričom jednotlivé vymedzenie aj špecifikoval.
Zhrnutím uvedených skutočností žalovaný uviedol, že vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo, sa považuje za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách a podlieha technickej kontrole pravidelnej, ak je pre danú kategóriu vozidla lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej ustanovená. Pritom nie je rozhodujúce, či prevádzkovateľ vozidlo prevádzkuje v premávke na pozemnej komunikácii alebo mimo pozemnej komunikácie. Konštatoval, že predmetné vozidlo sa k 28.02.2013 považovalo za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách evidované v Slovenskej republike. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/, odst. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. bolo povinnosťou prevádzkovateľa vozidla v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom v § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z..
Žalovaný ďalej konštatoval, že predmetné vozidlo k 28.02.2013 neplnilo podmienky ustanovené v § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. na prevádzku vozidla v premávke na pozemných komunikáciách.
Poukázal na to, že predmetné konanie vo veci uloženia pokuty podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., prebiehalo na základe skutkového stavu k 28.02.2013 a výsledkom konania je porušenie povinností prevádzkovateľa vozidla ustanovených v § 21 zákona č. 725/2004 Z. z..
K námietke premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že predmetnému vozidlu uplynulo od dátumu jeho prvej evidencie (01.01.1990) viac ako štyri roky. Potom bolo povinnosťou prevádzkovateľa vozidla tak, ako je to uvedené v bode 4 tohto odôvodnenia, podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Podľa dátumu evidencie predmetného vozidla, posledná lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej uplynula dňom 01.01.2012 (k objektívnej lehote).
Ďalej poukázal na ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., podľa ktorého konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13, teda aj podľa ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti (subjektívna lehota); najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo (objektívna lehota).
Keďže od dátumu zistenia porušenia povinnosti do dátumu začatia správneho konania neuplynulo šesť mesiacov, žalovaný uviedol, že subjektívna lehota na uloženie pokuty je zachovaná a taktiež, keďže od poslednej známej skutočnosti o porušení povinnosti neuplynulo viac ako päť rokov, aj objektívna lehota na uloženie pokuty je zachovaná.
Žalobca podal dňa 05.11.2013 proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest prokurátora a navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v lehote uvedenej v ustanovení § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre. Zároveň uviedol, že ak nemieni protestu vyhovieť, alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť ho na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu (§ 26 ods. 3 zákona o prokuratúre).
V odôvodnení protestu prokurátora žalobca konštatoval, že na základe podnetu P. F., bytom Q. XXX, preskúmal jeho rozhodnutie č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie P. F. proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 o uložení pokuty. Uviedol, že z obsahu jeho rozhodnutia, ako aj na vec sa vzťahujúceho spisu zistil, že P. F. bola už uvedeným rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves uložená pokuta vo výške 166 eur v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“), pretože motocykel zn. Jawa 350, typ 632, ev. č. SN 406 AE, ktorého je vlastníkom, bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v lehote stanovenej v § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. pravidelnej technickej kontrole.
Poukázal na to, že proti tomuto rozhodnutiu P. F. podal včas odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že motocykel, ktorý bol nepojazdný, nadobudol kúpou v auguste 2010 a hodlal ho podrobiť technickej kontrole až po jeho oprave. Ďalším dôvodom odvolania bolo vznesenie námietky premlčania začatia konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a taktiež argumentoval tým, že posledná lehota na vykonanie kontroly uplynula 01.12.2012 a od uvedeného dňa začína plynúť šesť mesačná lehota na začatie správneho konania. Pretože správny orgán začal konanie až 28.02.2013, začatiu konania a uloženiu sankcie bránilo ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z..
V odôvodnení protestu prokurátora žalobca ďalej uviedol, že odvolanie žalovaný zamietol s poukazom na nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa podrobiť vozidlo pravidelnej technickej prehliadke, pričom bolo konštatované, že neboli zistené žiadne podmienky uvedené v zákone, za splnenia ktorých by prevádzkovateľ túto povinnosť nemal. K námietke premlčania bolo uvedené, že o nevykonanej technickej kontrole sa správny orgán dozvedel dňa 28.02.2013 vlastným zisťovaním v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol vozidiel a porovnaním s databázou evidovaných vozidiel. Žalobca poukázal na to, že uvedený deň považoval žalovaný za počiatok plynutia subjektívnej lehoty na začatie konania podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., a keďže správny orgán rozhodol dňa 18.03.2013, lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná. Tento výklad zákona nepovažoval žalobca za súladný so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok.
Žalobca v odôvodnení protestu prokurátora ďalej citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods. 13, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101 písm. k/, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 46, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Konštatoval, že zo spisu vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky, najneskoršie k 01. januáru príslušného roka. Naposledy mala byť vykonaná technická kontrola 01.01.2012, pričom zo spisu nevyplynulo, či vôbec bola v minulosti technická kontrola vykonaná.
Žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia správneho konania a povinnosťou začatia správneho konania.
Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z.. Uviedol, že správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Poukázal na ustanovenie § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. a uviedol, že v konkrétnom prípade došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa motocykla P. F. podrobiť motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na vyvodenie jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Pripomenul, že v Slovenskej republike je v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z.. zavedený automatizovaný informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel (IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla.
Žalobca v proteste prokurátora ďalej uviedol, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrola a databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má objektívne k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnanca správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti. Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody údaje o nevykonanej technickej kontrole boli správnemu orgánu známe 01.01.2012, lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012, a preto ak bolo správne konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)rozhodnutím č. k.: 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013, nevyhovelo protestu prokurátora.
V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že po preskúmaní protestu prokurátora a celého spisového materiálu nevyhovelo protestu prokurátora z nasledovných dôvodov:
1. Podrobiť vozidlo v ustanovených lehotách a na vlastné náklady technickej kontrole pravidelnej podľa § 21 ods. 1 písm. b/ prvého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. patrí medzi základné povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Pokiaľ je vozidlo nepojazdné z rôznych dôvodov, prevádzkovateľ vozidla si môže požiadať o dočasné vyradenie vozidla z premávky (§ 324a zákona č. 725/2004 Z. z.), pričom počas tohto dočasného vyradenia vozidlo nepodlieha technickej kontrole pravidelnej (§ 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z.). Úmysel uvedený v podanom odvolaní, že prevádzkovateľ vozidla hodlal vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej až po oprave vozidla, sa nezakladá na pravde, pretože prevádzkovateľ prostredníctvom orgánu Policajného zboru dňa 15.07.2013 sám dobrovoľne požiadal o vyradenie vozidla z evidencie podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že vozidlo už nebude možné prevádzkovať v cestnej premávke, keďže podľa § 120 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. vyradením vozidla z evidencie, vozidlo stratilo schválenie na prevádzku v cestnej premávke. 2. Prevádzkovateľom vozidla sa P. F. stal dňa 23.08.2010 a vozidlo už ani v tom čase nemalo platnú technickú kontrolu pravidelnú. Prevádzkovateľ vozidla si už pri kúpe vozidla bol vedomý skutočnosti, že kupuje vozidlo, ktoré nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. 3. Automatizovaný informačný systém technických kontrol (ďalej len „AISTK“) je osobitný informačný systém vozidiel spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, poverenou technickou službou technickej kontroly, v ktorom sú iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole. V AISTK nie sú údaje o vozidlách, ktoré sú prihlásené do evidencie, a ktoré prevádzkovateľ vozidla nepodrobil technickej kontrole pravidelnej. Z AISTK si správny orgán vie získať iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole a nie údaje o vozidlách, ktoré sa nepodrobili technickej kontrole.
V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo ďalej uviedlo, že informačný systém evidovaných vozidiel (ďalej len „ISEVO“) je osobitný informačný systém spravovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, v ktorom sú údaje o všetkých evidovaných vozidlách v Slovenskej republike. Správny orgán vie v ISEVO vyhľadať iba konkrétne vozidlo na základe vopred zadaných parametrov.
Ministerstvo ďalej poukázalo na to, že obidva informačné systémy (AISTK a ISEVO) sú dynamické informačné systémy, v ktorých sa údaje dynamicky menia v závislosti od toho, ako sú vozidlá podrobované technickej kontrole alebo ako sú vykonávané zmeny v evidencii vozidiel až po vyradenie vozidla z evidencie. Preto majú okresné úrady podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. sledovať, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným a tieto údaje porovnávať s databázou evidovaných vozidiel. Teda, či všetky evidované vozidlá, ktoré podliehajú tejto povinnosti, si aj túto povinnosť splnili.
Ministerstvo ďalej uviedlo, že správny orgán sa z oboch informačných systémov automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a zároveň, ktorý prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa vozidla. Správny orgán sa o porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných systémov (AISTK a ISEVO).
Ministerstvo nezastáva názor, že by malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., pretože toto ustanovenie taxatívne stanovuje správnemu orgánu, že konanie o uložení pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti. Zákon neukladá začať konanie o uložení pokuty okamihom, ktorý je objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch.
V závere rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch, tak ako je uvádzané v proteste prokurátora, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch.
Na základe uvedeného sa ministerstvo nestotožnilo s právnym názorom prokurátora uvedeným v proteste.
Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím ministra č. 29/2014 zo dňa 06.03.2014 potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Štátny dopravný úrad (ďalej len „ministerstvo“), č. k. 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým ministerstvo ako príslušný správny orgán podľa § 99 písm. q/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 58 ods. 1 správneho poriadku, rozhodujúc o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. Kd/220/13-10 zo dňa 05.11.2013 podaného proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, podľa § 46 a § 69 ods. 2 správneho poriadku, nevyhovelo protestu prokurátora a rozklad P. F., trvale bytom Slovinky 536, 053 40 Slovinky (ďalej len „účastník konania“) zo dňa 05.01.2014, ktorý bol doručený ministerstvu dňa 10.01.2014, zaevidovaný pod č. 1398 a predložený ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 04.02.2014, zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia minister uviedol, že osobitná komisia preskúmala napadnuté rozhodnutie ministerstva v celom rozsahu, podaný rozklad proti nemu, ako aj predložený spisový materiál v tejto veci podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku a navrhla ministrovi rozhodnutie potvrdiť a rozklad zamietnuť.
Citoval ustanovenie § 107 ods. 2 písm. c/, ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a uviedol, že konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať v šesťmesačnej subjektívnej lehote odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však v päťročnej objektívnej lehote odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Poukázal na to, že zákonodarca v § 107 stanovil osobitne subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorých je možné začať konanie o uloženie pokuty, pričom začiatok plynutia týchto lehôt je spájaný s inou právnou skutočnosťou. Kým v prípade subjektívnej lehoty je touto skutočnosťou okamih, kedy sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvie o porušení povinností, v prípade objektívnej lehoty je to okamih, keď k porušeniu povinnosti došlo.
K začatiu plynutia subjektívnej lehoty poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008 zo dňa 17.03.2009, v ktorom konštatoval: „Z rozhodovacej činnosti súdov možno všeobecne vyvodiť, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa odvíja od momentu, kedy príslušný subjekt (orgán) disponuje informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu konkrétnym páchateľom, resp. vykazujúcou aspoň primeranú mieru určitosti a vierohodnosti, ktorá zaručuje, že začatie konania nebude založené na nejasných, neoverených alebo zjavne nevierohodných podkladoch“.
Poukázal na to, že okresný úrad vykonáva činnosť podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z., pričom môže získavať informácie z informačných systémov (všeobecne), ale aj zo skutočností, ktoré sú správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, a na základe ktorých je jeho povinnosť konať, ak zistí porušenie povinností prevádzkovateľov vozidiel ustanovených zákonom č. 725/2004 Z. z..
Konštatoval, že keď mal správny orgán informáciu o nespôsobilosti predmetného vozidla vrátane niektorého z jeho základných identifikačných údajov, až potom mohol vykonať zistenie v informačnom systéme technických kontrol a následnej evidencii vozidiel tak, aby získal údaje o predmetnom vozidle, jeho nespôsobilosti a údaje o prevádzkovateľovi predmetného vozidla, ktoré sú podmienkou na začatie konania v predmetnej veci.
Poukázal na to, že správny orgán sa z oboch prístupných informačných systémov (AISTK a ISEVO) automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a zároveň, ktorý prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa vozidla. Správny orgán sa o porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných systémov (AISTK a ISEVO), t.j. až momentom priameho porovnania informačných systémov disponuje správny orgán informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu konkrétnym páchateľom.
Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v ustanovených lehotách technickej kontrole pravidelnej a zistil, že vozidlo účastníka konania nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. Až týmto momentom začala Obvodnému úradu dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi plynúť subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti stanovenej v § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z..
V závere odôvodnenia rozhodnutia minister uviedol, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi začal konanie o uloženie pokuty v šesťmesačnej subjektívnej lehote. Nakoľko bolo porušenie povinnosti podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. preukázané, bolo potrebné rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 166 eur.
Nestotožnil sa ani s námietkou účastníka konania, keď podľa jeho tvrdenia ministerstvo v rozhodnutí konštatovalo, že po dočasnom vyradení vozidla z cestnej premávky vozidlo už nebude možné prevádzkovať v cestnej premávke.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
Žalobu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 250b ods. 5 O.s.p..
V podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013, odvolacie námietky účastníka konania proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že rozhodnutia považuje za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok.
Citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods. 3, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101 písm. k, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z., § 46, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Konštatoval, že z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky najneskoršie k 01. januáru príslušného roka. Posledný termín vykonania technickej kontroly pripadol na 01.01.2012.
Vyslovil názor, že je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia správneho konania a povinnosťou začatia správneho konania.
Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004. Správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. je správny orgán povinný dbať na dodržiavanie právnych predpisov prevádzkovateľmi vozidiel a v prípade porušenia má zo zákona povinnosť začať správne konanie a vyvodiť zo zisteného porušenia právneho predpisu dôsledky.
V konkrétnom prípade mal prevádzkovateľ motocykla P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na vyvodenie jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Považoval za potrebné uviesť, že v Slovenskej republike je v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. zavedený automatizovaný informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel (IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla.
Konštatoval, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Je potrebné si uvedomiť, že počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnancom správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti. Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody, údaje o nevykonanej technickej kontroly boli správnemu orgánu známe už 01.01.2012, šesťmesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012a preto ak bolo správne konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom.
V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal protest prokurátora a navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konštatoval, že Okresný úrad Košice protestu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu vyššieho stupňa, Ministerstvu dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. k. : 29245/20138C222- SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013 protestu nevyhovelo. Proti predmetnému rozhodnutiu podal rozklad účastník konania P. F., o ktorom dňa 06.03.2014 rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29/2014 tak, že rozhodnutie potvrdil.
V závere podanej žaloby žalobca citoval ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/, § 250 ods. 6, ods. 4, § 250b ods. 5 O.s.p..
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2014 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s odôvodneniami rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinností fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 O.s.p. sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správny. Týmito orgánmi sa rozumejú
a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, c) orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, predovšetkým orgány rôznych profesijných komôr (napr. Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora audítorov a pod.), d) ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.
Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný
a) udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných výrobcom, b) v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť 1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, 2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidla kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, MI, N1, 01 a 02 v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom v periodických dvojročných lehotách.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike,5) a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike 5) a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike5) a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d.. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.
Podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo.
Podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Podľa § 101 písm. k zákona č. 725/2004 Z. z., okresný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel.
V danej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo odvolanie účastníka konania (prevádzkovateľa vozidla) P. F., proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves, zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdené.
Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.10.2013, pôsobnosť Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice, ktorý rozhodol vo veci v poslednom stupni, prešla na Okresný úrad Košice, teda v danom prípade na žalovaného.
V prejednávanej veci žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok. Konkrétne namieta porušenie ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Tvrdí, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania, pričom premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizované informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má k dispozícií v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla a nasledujúcim dňom podľa názoru žalobcu vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Žalobca namietal, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnancom správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti, teda 01.01.2012.
Podľa názoru žalobcu mal teda žalovaný údaje o nevykonaní technickej kontroly k dispozícií už 01.01.2012, a preto šesťmesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012.
V prejednávanej veci žalovaný zastáva názor, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013, nakoľko až vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, a teda šesťmesačná subjektívna lehota je zachovaná. Taktiež uviedol, že k dátumu 01.01.2012 je potrebné podriadiť objektívnu lehotu, nakoľko ide o posledný deň lehoty na vykonanie technickej kontroly, uplynutím ktorého dochádza k porušeniu povinnosti.
K uvedeným žalobným námietkam, ako aj dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí súd uvádza nasledovné:
Podľa §107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. možno rozlišovať objektívnu a subjektívnu lehotu, na začatie konania o uložení pokuty.
Objektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Subjektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti.
Z ustanovenia § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z., vyplýva, že okresný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel.
V prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 101 písm. k zákona č. 725/2004 Z. z.
Podľa názoru súdu, aj keď z ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. vyplýva, že konanie o uloženie pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný
orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti (subjektívna lehota), termín dozvedel sa nemôže byť ponechaný len na svojvôli príslušného orgánu štátneho odborného dozoru, pretože povinnosť sledovať, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám mu vyplýva z ustanovenia § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z.
Podľa názoru súdu teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa o porušení zákona dozvedel až dňa 28.02.2013, nakoľko vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, pretože takéto porovnanie mohol Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves vykonať aj po termíne 01.01.2012, v šesťmesačnej lehote, nakoľko dňa 01. 01. 2012 mal účastník konania (prevádzkovateľ motocykla) P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej kontrole. Z uvedeného možno vyvodiť, že nasledujúcim dňom po 1. 1. 2012 začala plynúť správnemu orgánu lehota na začatie správneho konania, keďže boli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania.
Pokiaľ ide názor žalovaného týkajúci sa plynutia premlčacej subjektívnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, a ktorá nesmie uplynúť do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, k tomu súd uvádza, že pri takejto úvahe by orgán štátneho odborného dozoru sa mohol dozvedieť o porušení povinnosti, ktorú by zistil z vlastnej iniciatívy aj po štyroch rokoch od porušenia tejto povinnosti, teda pred uplynutím objektívnej päťročnej lehoty, čo však nemôže zodpovedať zmyslu právneho inštitútu premlčania a preto aj zisťovanie porušenia povinnosti orgánom štátneho odborného dozoru u prevádzkovateľov vozidiel nemôže byť na svojvôli tohto orgánu.
K tomu je potrebné uviesť, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Inštitút premlčania má súčasne nútiť oprávnený subjekt k tomu, aby pod hrozbou premlčania uplatnil svoje právo v zákonných lehotách.
Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).
Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z vyššie uvedených dôvodov súd v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu vzniklo v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p, právo na náhradu trov konania. Pretože si náhradu trov konania neuplatnil, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.