Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-1195-2020.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Subarea
49Ek/1195/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: V. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom X. Ľ.. P. XXX/X, XXX XX A. o vymoženie pohľadávky 2073,94 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica IČO: 31 118 577, pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 02. 02. 2023, takto
rozhodol:
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ako nedôvodné z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.09.2020, domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 2073,94 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Zmenkový Platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXZm/X/XXXX, ktorý sa stal vykonateľným dňa XX.XX.XXXX vo výroku I. a dňa XX.XX.XXXX vo výroku II. 2. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. I.: I.:Z.:P.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 29.09.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Máriu Krasňanovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXEX XXX/ XX. 3. Súdny exekútor dňa 02.02.2023 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie voči povinnému podľa § 61n ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje na skutočnosť, že na základe rozhodnutia Městského soudu v Praze, pod č.j. O. XX L. XXXX/XXXX-N.-XX zo dňa XX.XX.XXXX sa na území Českej republiky, začalo insolvenčné konanie proti povinnému podľa zákona č. 182/2006 Sb. zákon o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej len „zákon o úpadku“). 4. Oprávnený podal v zákonnom stanovenej lehote námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, v ktorých uviedol, že:,, Dňa 3.2.2023 bolo oprávnenému do elektronickej schránky doručené Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora zo dňa 2.2.2023, a to z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle §61n ods. 1 písm. g) EP. Oprávnený vykonanou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle §61n ods. 1 písm. g) EP nie je. Podľa §61n ods. 1 písm. g) EP: Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Osobitný predpis je vyslovene definovaný v EP ako zákon č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa nemôže jednať o predpis upravený v inom zákone iného štátu, tak ako je tomu v tomto prípade (oddlženie dlžníka podľa zák. č. 182/2006 Sb. insolvenční zákon). Exekučné konanie v slovenskom právnom poriadku môže byť zastavené iba z dôvodov v zákone uvedených. Na
základe vyššie uvedeného je zrejmé, že exekúcia nemala byť zastavená podľa ust. §61n ods. 1 písm. g) EP, pretože tu nebol dôvod na jej zastavenie, a teda exekútorovi nemohli vzniknúť trovy exekučného konania, na ktorých zaplatenie vyzval oprávneného. Oprávnený navrhuje, aby súd námietkam vyhovel a aby zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov exekútora.“ 5. Súdny exekútor dňa 08.02.2023 postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, samotné Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 02.02.2023, ako i doručenku, preukazujúcu doručenie predmetných námietok v zákonnom stanovenej lehote. K podaným námietkam nepodal žiadne stanovisko. 6. Podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak, a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty, b) zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, e) oprávnený nezložil preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, f) z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia zastavila, g) z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo h) pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. 7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 8. Podľa čl. 3 ods. 1 ods. 1 Nariadenia, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 9. Podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 4 Nariadenia, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 10. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“). 11. Podľa čl. 19 ods. 1 Nariadenia, každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie. 12. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie, ak toto nariadenie nestanovuje inak a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne žiadne konanie uvedené v článku 3 ods. 2. 13. Podľa čl. 32 ods. 1 Nariadenia, súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 a ktoré sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznávať bez ďalších formalít. Takéto rozhodnutia sa vykonajú v súlade s článkami 39 až 44 a 47 až 57 nariadenia (EÚ) A. 1215/2012. 14. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k začatiu insolvenčného konania podľa Nariadenia, účinky tohto insolvenčného konania sa budú v každom členskom štáte posudzovať podľa platnej právnej úpravy toho členského štátu, v ktorom sa insolvečné konanie začalo. Nakoľko sa insolvenčné konanie proti povinnému začalo na základe rozhodnutia Městského soudu v Praze pod č.j. O. XX L. XXXX/XXXX-N.-XX zo dňa XX.XX.XXXX na území Českej republiky, účinky tohto konania sa aj v Slovenskej republike posudzujú podľa platnej právnej úpravy Českej republiky, ktorá sa týka
insolvenčných konaní a to najmä podľa zákona č. 182/2006 Sb. zákon o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej len „zákon o úpadku“). Súd ďalej uvádza, že v zmysle Nariadenia sa každé súdne rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 Nariadenia uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie a takéto rozhodnutie má bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Bez ďalších formalít sa uznávajú aj súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 Nariadenia, ktoré sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní. Na základe vyššie uvedeného je teda možné konštatovať, že rozhodnutie Městského soudu v Praze pod č.j. O. XX L. XXXX/XXXX-N.-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol povinný oslobodený od platenia pohľadávok sa bez ďalšieho uznáva na území Slovenskej republiky a má rovnaké účinky ako podľa práva Českej republiky, pričom účinky tohto rozhodnutia majú rovnaký dopad aj na pohľadávky veriteľov na území Slovenskej republiky, ktoré neboli pred zverejnením rozhodnutia vymožené. 15. Podľa § 2 písm. a) zákona o úpadku, pro účely tohoto zákona se rozumí insolvenčním řízením soudní řízení, jehož předmětem je dlužníkův úpadek nebo hrozící úpadek a způsob jeho řešení. 16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úpadku, způsobem řešení úpadku nebo hrozícího úpadku dlužníka v insolvenčním řízení (dále jen "způsob řešení úpadku") se rozumí a) konkurs, b) reorganizace, c) oddlužení a d) zvláštní způsoby řešení úpadku, které tento zákon stanoví pro určité subjekty nebo pro určité druhy případů. 17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o úpadku, rozhodnutím insolvenčního soudu o způsobu řešení úpadku se rozumí, a) jde-li o konkurs nebo o některý ze zvláštních způsobů řešení úpadku, rozhodnutí o prohlášení konkursu na majetek dlužníka (dále jen "rozhodnutí o prohlášení konkursu"), b) jde-li o reorganizaci, rozhodnutí o povolení reorganizace a c) jde-li o oddlužení, rozhodnutí o povolení oddlužení. 18. Podľa § 140 a ods. 1 prvá veta zákona o úpadku, učinky rozhodnutí o úpadku nastávají okamžikem jeho zveřejnění v insolvenčním rejstříku. 19. Podľa § 140e ods. 1 zákona o úpadku, v době, po kterou trvají účinky rozhodnutí o úpadku, nelze nařídit nebo zahájit výkon rozhodnutí nebo exekuci, která by postihovala majetek ve vlastnictví dlužníka, jakož i jiný majetek, který náleží do majetkové podstaty; to neplatí pro nařízení nebo zahájení výkonu rozhodnutí nebo exekuce na základě rozhodnutí insolvenčního soudu vydaného podle § 203 odst. 5. 20. Podľa § 413 ods. 1 zákona o úpadku, splnění oddlužení vezme insolvenční soud na vědomí rozhodnutím, jinak rozhodne o nesplnění oddlužení. Současně insolvenční soud rozhodne o odměně insolvenčního správce a jeho nákladech a zprostí insolvenčního správce jeho funkce. Odvolání proti tomuto rozhodnutí mohou podat dlužník, insolvenční správce a věřitelé; toto rozhodnutí je účinné nabytím právní moci, jeho právní mocí insolvenční řízení končí. 21. Podľa § 414 ods. 1 zákona o úpadku, jestliže insolvenční soud rozhodne o splnění oddlužení a dlužník splní řádně a včas všechny povinnosti podle schváleného způsobu oddlužení, spojí insolvenční soud s rozhodnutím o splnění oddlužení rozhodnutí, jímž dlužníka osvobodí od placení pohledávek, zahrnutých do oddlužení, v rozsahu, v němž dosud nebyly uspokojeny. Osvobození podle věty první se nevztahuje na pohledávky vzniklé po rozhodnutí o úpadku. 22. Podľa § 414 ods. 2 zákona o úpadku, osvobození podle odstavce 1 se vztahuje také na věřitele, k jejichž pohledávkám se v insolvenčním řízení nepřihlíželo, a na věřitele, kteří své pohledávky do insolvenčního řízení nepřihlásili, ač tak měli učinit. 23. Súd sa v zmysle vyššie uvedeného zaoberal účinkami insolvenčného konania vedeného voči povinnému v Českej republike na vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného uplatňovanej v tomto exekučnom konaní. Súd má z lustrácie v insolvenčnom registri ČR za preukázané, že uznesením Městského soudu v Praze, č. j. O. XX L. XXXX/XXXX - N. - X zo dňa XX.XX.XXXX bolo schválené oddlženie povinného plnením splátkového kalendára. Městský soud v Praze následne uznesením č. j. O. XX L. XXXX/XXXX-N.-XX zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 414 ods. 1 a ods. 2 zákona o úpadku zobral na vedomie splnenie oddlženia povinného, pričom povinný bol zároveň oslobodený od platenia pohľadávok zahrnutých do oddlženia v rozsahu v akom doposiaľ neboli tieto pohľadávky uspokojené. Súd zároveň určil, že oslobodenie sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli po rozhodnutí o úpadku dlžníka. Oslobodenie od platenia pohľadávok umožní súd na konci celého procesu oddlženia v prípade, že si dlžník riadne a včas plnil svoje povinnosti. Dlžníkovi sú „odpustené“ nielen pohľadávky veriteľov, ktorí sa do insolvenčného konania prihlásili a neboli úplne uspokojené ale aj pohľadávky veriteľov, ktorí sa prihlásili oneskorene alebo sa do konania vôbec neprihlásili. 24. Súd v tejto súvislosti považoval za potrebné vyriešiť otázku či sa v prípade pohľadávky oprávneného, ktorá je predmetom exekučného konania jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodnutím o úpadku
povinného alebo po rozhodnutí o úpadku povinného. Uvedená pohľadávka bola oprávnenému priznaná - Zmenkovým Platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXZm/X/XXXX, ktorý sa stal vykonateľným dňa XX.XX.XXXX vo výroku I. a dňa XX.XX.XXXX vo výroku II. z čoho je zrejmé, že táto pohľadávka vznikla ešte pred rozhodnutím o úpadku povinného (uznesenie Městského soudu v Praze, č. j. O. XX L. XXXX/XXXX - N. - X zo dňa XX.XX.XXXX) a je zahrnutá do oddlženia povinného. Z toho dôvodu i v prípade, že pohľadávka nebola uspokojená v rozsahu v akom bola oprávnenému priznaná exekučným titulom ju nie je možné vymáhať v exekučnom konaní, keďže povinný bol od jej platenia oslobodený. Súd preto v tomto bode konštatuje, že už v čase začatia predmetného exekučného konania existoval dôvod, pre ktorý nie je možné voči povinnému viesť exekúciu. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, preto podané námietky s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.