Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-218-2013.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/218/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Mesto Šaľa, Šaľa, Námestie sv. Trojice 1953/7, zast. splnomocnenkyňou: Bytkomfort s.r.o., IČO: 36 555 193, Nové Zámky, SNP 9, proti žalovaným: 1/ X. W., nar. X. A. XXXX, bytom Q., H. XXXX/X a 2/ F. O., nar. XX. C. XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 5.902,62 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25. januára 2013 č. k. 15C/244/2012-62, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.902,62 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 prom. denne zo sumy 5.902,62 eur od 1.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia. Žalovaným taktiež uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 354 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia. Takéto rozhodnutie odôvodnil vo veci samej právne ust. § 696 ods.1, 2; § 697 a § 719 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 4 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, § 7b ods.1 prvá veta, ods. 5 prvá veta a § 8a ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnení. Vecne mal predovšetkým za to, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého žalobca svoj záväzok plnil, keď prenechal žalovaným 1/ a 2/ ako nájomcom do užívania byt a žalovaní 1/ a 2/ svoje záväzky platiť nájomné a poplatky za plnenia spojené s užívaním bytu neplnili, čím tak porušili svoju zmluvnú povinnosť. Žalovaní 1/ a 2/ boli povinní platiť úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu spolu s nájomným vždy do 15-teho dňa bežného mesiaca, ktoré však neplatili a tak im vznikol dlh celkovo vo výške 5.902,62 eur. Nakoľko sa s plnením svojej povinnosti dostali do omeškania, vznikla im tak povinnosť uhradiť aj poplatok z omeškania a to vo výške určenej v zmysle § 4 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení. Na záver prvostupňový súd poukázal na to, že tvrdenie žalovaného 2/, že fyzicky byt neužíval nebol relevantným dôvodom na to, aby podanému návrhu nevyhovel aj voči nemu, nakoľko to, že byt bol prenechaný do podnájmu tretím osobám bez súhlasu žalobcu bolo nie len v rozpore s nájomnou zmluvou, ale aj so samotným zákonom, konkrétne s ustanovením § 719 ods. 1 O.z..
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ a navrhol ho zmeniť tak, že povinnosť zaplatenia žalovanej sumy 5.902,62 eur a poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile p.d. zo sumy 5.902,62 bude uložená len žalovanej 1/ vrátane povinnosti zaplatenia trov konania žalobcu. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože jeho postavenie ako spoločného nájomcu bytu podľa nájomnej zmluvy zaniklo v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti, a preto nie je pasívne vecne legitimovaný. Ďalej uviedol, že súdna prax dovodila, keďže O.z. výslovne nerieši otázku, aké právne následky nastupujú po opustení spoločnej domácnosti niektorým zo spoločných nájomcov, ktorí nie sú manželmi, že je preto potrebné použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie (§ 853 O.z.) t.j. § 707 ods. 3 a § 708 O.z., z ktorých vyplýva, že opustením spoločnej domácnosti jedným zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných nájomcov a ak zostal len jeden spoločný nájomca, stáva sa výlučným nájomcom bytu.
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. (za dodržania podmienok § 156 ods. 3 O.s.p., a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Žalobca v odvolaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov namieta, že súd neúplne zistil skutkový stav veci a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd, ktorý je viazaný tak rozsahom odvolania ako aj jeho dôvodmi podľa ich obsahového vymedzenia (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané a že odvolanie nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd udáva, že pre posúdenie, či došlo k opusteniu spoločnej domácnosti má rozhodujúci význam skutočnosť, či je pri ňom (t.j. opustený) daný a zrealizovaný zámer manžela nebývať viac spoločne s druhým manželom a nevykonávať v byte práva nájomcu. Právne následky konania smerujúce k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti nastávajú v momente, keď manžel - nájomca svoju vôľu opustiť natrvalo spoločnú domácnosť prejavil a realizoval. Je pravdou, že právnym následkom trvalého opustenia spoločnej domácnosti nájomcom (do 1. januára 1992 užívateľom) bytu je prechod práva nájmu bytu (do 1. januára 1992 práva osobného užívania bytu) na osoby uvedené v ustanoveniach § 706 a 707 (do 1. januára 1992 na osoby uvedené v ustanoveniach § 179 a 180) a súčasne aj zánik práva nájmu bytu tohto nájomcu (do 1. januára 1992 zánik práva osobného užívania bytu). S trvalým opustením spoločnej domácnosti sú z hľadiska zániku práva spoločného nájmu bytu manželmi a tiež zmeny v nájomnom právnom vzťahu spojené tie isté právne následky, ako v prípade smrti manžela, ktorý bol nájomcom bytu (§ 707 ods. 1 O.z. v spojení s § 708 O.z.). Preto v prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov zanikne priamo zo zákona právo spoločného nájmu bytu manželmi a v zmenenej podobe trvá nájomný právny vzťah ďalej, pretože nájomcom po trvalom opustení spoločnej domácnosti jedným z manželov zostáva druhý manžel. Nájomné práva a povinnosti, ktoré pôvodne mali nerozdielne obidvaja manželia, sa zmenia na práva a povinnosti manžela, ktorý v byte zostal.
Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného 2/, že O.z. výslovne nerieši otázku, aké právne následky nastupujú po opustení spoločnej domácnosti niektorým zo spoločných nájomcov, ktorí nie sú manželmi a že je preto potrebné použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie (§ 853 O.z.) t.j. § 707 ods. 3 a § 708 O.z., z ktorých vyplýva, že
opustením spoločnej domácnosti jedným zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných nájomcov a ak zostal len jeden spoločný nájomca, stáva sa výlučným nájomcom bytu je treba uviesť, že odvolaciemu súdu nie je známe, že by uvedené dovodila súdna prax a odvolací súd má za to, že predmetné ustanovenia O.z. sú pre daný prípad nepoužiteľné, pretože tieto sú aplikovateľné len na tam taxatívne vymedzené osoby a k zániku nájmu v danom prípade môže dôjsť jedine spôsobom ustanoveným v § 710 O.z., preto tu nie je možné v žiadnom prípade použiť analógiu zákona (analógia legis). Na margo veci je potrebné uviesť, že ak žalovaný 2/ nebýval v byte, za ktorý žalobca požaduje zaplatenie nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu v zmysle nájomnej zmluvy 15/2010 zo dňa 14.4.2010, nič mu nebráni v tom, aby sa domáhal plnenia od toho, kto sa na jeho úkor v tomto smere obohatil, t.j. byt užíval a on zaňho plnil.
V odvolacom konaní iniciovanom podaním odvolania žalovaným 2/ tak bol úspešným len žalobca (žalovaná 1/ tu musela zdieľať osud odvolateľa, ktorého odvolaniu nebolo vyhovené a výsledkom konania preto ostalo vyhovenie žalobe), ktorému vzniklo právo na náhradu trov aj v odvolacom konaní (podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Tento účastník však nepodal návrh na priznanie mu náhrady, hoci ide o nutnú podmienku podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a preto odvolací súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.