Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-212-2022.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Subarea
6S/212/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, 911 64 Trenčín, IČO: 00 312 037, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 9483/2022-1.1, číslo: 34774/2022 zo dňa 12.07.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.09.2022 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.09.2022 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: 9483/2022-1.1, číslo: 34774/2022 zo dňa 12.07.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 61 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) Číslo: 882/2022-1.7/ss-R 99/2022 zo dňa 03.01.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Parkovisko pri železničnej stanici Zlatovce v Trenčíne“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že s ohľadom na nevykonanie zisťovacieho konania neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Žalovaný v rozhodnutí podľa žalobcu rozhodol natoľko nekonkrétne, že nie je reálne možné skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia zo strany žalobcu, pričom odkázal na ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej aj „zákon o životnom prostredí“). Už zo samotnej podstaty napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že nie je poskytovaná taká ochrana životného prostredia, aká mala byť poskytovaná. Ako ďalší dôvod vzniku údajnej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí vidí potrebu zachovania riadnej aplikácie čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého má mať dotknutá verejnosť možnosť účasti na posudzovaní činnosti v čase, keď sa môže efektívne uskutočniť. Poukázal na to, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré
je potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Konštatoval, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca má za to, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. V prípade žalobcu možno konštatovať, že je takýto postup bežná prax, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti čo chrániť.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník písomným podaním zo dňa 08.12.2022, doručeným správnemu súdu dňa 09.12.2022. Navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol ako nedôvodný, nakoľko žalobca neuvádza žiadnu konkrétnu hrozbu, ako by predmetnou navrhovanou činnosťou mohlo dôjsť k nenávratnému alebo závažnému poškodeniu životného prostredia v uvedenej lokalite, či k inému vážnemu nenapraviteľnému následku.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.01.2023, doručeným správnemu súdu dňa 09.01.2023. Navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol ako nedôvodný, pretože podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky uvedené v § 185 písm. a/ SSP. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, nakoľko je založený najmä na citácii a parafrázovaní ustanovenia § 13 zákona o životnom prostredí, podľa ktorého má v preskúmavanej veci hroziť vznik závažnej ujmy na životnom prostredí. Takúto hrozbu možno vzhľadom na predmet a účel preskúmavaného rozhodnutia podľa žalovaného považovať za pomerne abstraktnú a nereálnu, nakoľko podstatou konania, resp. procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je práve dôkladné zhodnotenie stavu životného prostredia a zistenie všetkých možných negatívnych vplyvov na životné prostredie. Žalobca podľa neho žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikuje, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne ako by sa mala prejaviť a iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť vzniku bližšie nešpecifikovanej závažnej ujmy.
5. Podľa § 184 S SP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a/ SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a/ SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej, či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a/ § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného a ďalšieho účastníka k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.
15. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy na životnom prostredí. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že podmienky napadnutého rozhodnutia sú natoľko nekonkrétne, že nie je reálne možné skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia zo strany žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil. Nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku, na životnom prostredí, ktorý žalobca vidí. Bližšie nespresňuje, prečo by nebolo možné realizovať kontrolu dodržiavania zmierňujúcich opatrení uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zo strany žalobcu a predovšetkým ako by mohla takáto „nekonkrétnosť“ spomínaných opatrení, resp. ich nedodržiavanie byť príčinou vzniku hrozby spočívajúcej vo vzniku
závažnej ujmy na životnom prostredí tak, ako to predpokladá ustanovenie § 185 písm. a/ SSP. Žalobca nepreukázal žiadne dôvody a s nimi spojené relevantné skutkové okolnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi hodnoverne podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom priamy reálny skutkový dopad napadnutého rozhodnutia na životné prostredie v žalobe neosvedčil. Správny súd nemá z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku za osvedčené, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila tvrdená závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok na životnom prostredí.
17. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ žalobca neosvedčil dôvodnosť svojich tvrdení, uvedených v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, priznanie odkladného účinku iba na základe tvrdení žalobcu nie je možné. Žalobca taktiež neosvedčil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. Pre úplnosť považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. V zmysle uvedeného je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Keďže žalobca neuviedol ďalšie skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, správny súd nepovažuje túto skutočnosť za osvedčenú.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy na životnom prostredí neosvedčil a rovnako neosvedčil ani ohrozenie verejného záujmu, dospel správny súd k záveru, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).