Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-128-2012.pdf
PDF · 103.86 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/128/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci mladistvého obžalovaného J. T., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 03.09.2014 takto
rozhodol:
mladistvý obžalovaný
J. T. , narodený XX.XX.XXXX v O., trvale bytom I. č. X, okres F.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
1/ v presne nezistenom dni v mesiaci marec 2012 v F. na F. ulici č.XX/I., v rodinnom dome poškodeného E.. I. E., počas návštevy, na ktorú prišiel po dohode s dcérou poškodeného A. E., využil neprítomnosť poškodeného v dome a neprítomnosť A. E. v obývačke domu a zo závesnej skrinky v obývačke, kde vedel od dcéry poškodeného, že poškodený tam má peniaze, zobral najmenej 100 eur,
2/ dňa 07.04.2012 vo večerných hodinách v čase približne o 21.00 hodine v F. na F. ulici č.XX/I., v rodinnom dome poškodeného E.. I. E., počas návštevy, na ktorú prišiel po dohode s A. E., využil neprítomnosť poškodeného v dome a neprítomnosť A. E. v obývačke domu a zo závesnej skrinky, kde už vedel, že poškodený má odložené peniaze, zobral 4.300 eur,
t e d a :
v bodoch 1/ a 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a týmto činom spôsobil väčšiu škodu, t ý m s p á c h a l : v bodoch 1/ a 2/
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona a § 117 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému E.. I. E., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom F. - C., R. XXX/X, škodu vo výške 4.400 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený E.. I. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. - C., R. XXX/X odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/128/2012 z 18.04.2013 bol mladistvý obžalovaný J. T. (ďalej len „obžalovaný“)podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 17.10.2012 č. 4Pv 241/2012, pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Na základe odvolania Okresného prokurátora Nitra (ďalej len „prokurátor“) rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením sp. zn. 1To/92/2013 z 24.10.2013 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, vznikli nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení, pretože súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a opomenul vykonať podstatné dôkazy a vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Následne po doplnení dokazovania súd prvého stupňa opätovne rozsudkom sp. zn. 33T/128/2012 z 02.04.2014 obžalovaného spod vyššie uvedenej obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, nakoľko dospel k rovnakému právnemu záveru, a síce, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Odvolací súd po prokurátorom podanom odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. 1To/44/2014 z 20.05.2014 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku, napadnutý rozsudok znovu zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku aj vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd toto svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa ustanovení § 2 odsek 10, odsek 12 Trestného poriadku a zároveň tým, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Odvolací súd preto prvostupňovému súdu nariadil, aby opätovne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy týkajúce sa žalovaného skutku, jednotlivo ako aj v ich súhrne, vysporiadal sa s dôvodnými námietkami prokurátora a rozhodol o podanej obžalobe. Vyslovil tiež nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že nebolo dokázané, že skutok spáchal mladistvý obžalovaný. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne hodnotil skutočnosti, o ktorých vypovedali mladistvý obžalovaní a jednotliví svedkovia, ktorí boli svedkami oboch skutkov. Predovšetkým sa to týkalo výpovedí svedkov I. T., A. E., F. T. a A. W.. H. tiež ustáliť výšku škody spôsobenej trestným činom, rešpektujúc zásadu „v pochybnostiach v prospech“. Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
V zmysle citovaného ustanovenia, ako aj v intenciách predchádzajúcich zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu, Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému opätovne prejednal a na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2014 vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného E.. I. E. a tiež prečítaním listinných dôkazov a oboznámením podstatného obsahu spisového materiálu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v konaní pred súdom nevypovedal a v prípravnom konaní spáchanie skutku poprel. Konfrontáciu so svedkom I. T. odmietol podstúpiť.
Poškodený E.. I. E. na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2014 vypovedal, že si už presne nepamätá na dátumy a nevedel sa vyjadriť ku konkrétnej výške sumy, ktorá bola odcudzená z kapsičky, v ktorej boli uložené peniaze prvýkrát. Vyslovil, že si myslí, že išlo o sumu približne 300 eur, ale nakoľko nemal peniaze pred odcudzením tejto sumy presne spočítané a v tom čase stavali dom a platil rôzne veci, nebol
si istý, či to bolo presne 300 eur. Následne, štyri alebo päť dní pred odcudzením druhej sumy, peniaze v kapsičke všetky prepočítal, bolo v nej 4.300 eur, touto sumou si bol istý. Predtým, než vôbec došlo k akémukoľvek odcudzeniu peňazí, sa v kapsičke mohlo nachádzať 4.500 alebo 4.700 eur, myslel si však, že tam bolo 4.600 eur. Dodal, že nemal vedomosť o tom, že dňa 07.04.2012 bude dcéra v rodinnom dome poriadať nejakú párty pre priateľov a že nemá vedomosť ani o tom, že by v období rozpätia tých štyroch až piatich dní, teda medzi posledným prepočítaním peňazí a zistením, že peniaze, na mieste kde ich zanechal, nie sú, bola u nich v rodinnom dome nejaká návšteva.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinného dôkazu nachádzajúceho sa v trestnom spise, a to aktualizovaného u registra trestov obžalovaného.
Z oboznámeného podstatného obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že svedkyňa A. E. na hlavnom pojednávaní (05.12.2012) ku skutku uviedla, že peniaze doma zmizli dvakrát, pričom prvýkrát bol u nich obžalovaný, A. W., F. T. a S. D.. Neskôr jej F. a A. povedali, že obžalovaný z toho miesta zobral 300 eur, pričom jej vrátil 100 eur, ktoré mu požičala. Druhýkrát sa nachádzali v obývačke, bola tam aj C., J., E. a S., ona ale stále nebola prítomná v obývačke. Z tej partie ľudí postupne všetci odišli, nakoniec zostal len obžalovaný a I. T.. O zmiznutí peňazí sa dozvedela od otca až v tom druhom prípade, prvýkrát jej povedala F. a A., že obžalovaný mal vziať zo skrinky 300 eur. Potom z toho nejako vyplynulo, že to musel byť jedine obžalovaný, kto vzal tie peniaze, všetko išlo proti nemu, pretože jedine on a I. T. zostali u nich ako poslední a obžalovaný tak mal dostatok času aj možnosť peniaze vziať, lebo vedel, kde sa nachádzajú. Všetci to hovorili na neho, že má na také veci povahu, mal nato čas, zostal tam s Q. sám a Q. taký nie je. Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní (05.12.2012) uviedol, že obžalovaný videl skrýšu, kde mali E. peniaze a z tej zobral peniaze. Obžalovaný od neho žiadal, aby mu prisahal na svoju mŕtvu matku, že to nikomu nepovie. Svedkyňa A. W. na hlavnom pojednávaní (04.03.2013) vypovedala, že v marci 2012 bola spoločne s obžalovaným, F. T. a ešte s S. D. na návšteve u A. E., kde videla, ako dala A. obžalovanému 100 eur, peniaze vytiahla v obývačke z takej skrinky. Videla to aj F.. Obžalovaného videla, ako išiel k skrinke v obývačkovej stene, túto otvoril a ďalej už nič nevidela, lebo išla von. Svedkyňa F. T. na hlavnom pojednávaní (04.03.2013) vypovedala, že niekedy v marci 2012 bola spoločne s obžalovaným, D., T. a W. u E. na návšteve. Tam videla, že A. E. dala obžalovanému 100 eur, ktoré vytiahla z obálky zo skrinky pri televízore v obývačke. Videla tiež, ako obžalovaný vzal z obálky v skrinke pri televízore aj ďalšie peniaze vo výške asi 200 alebo 300 eur. O krádeži 4.300 eur sa dozvedela od I. T..
Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a jednotlivé čiastkové útoky vykazujú všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže. Pri hodnotení dôkazov vzal súd do úvahy a dôsledne prihliadol aj na právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v dvoch zrušujúcich uzneseniach, nakoľko na novom hlavnom pojednávaní nedošlo ku zmene skutkových zistení.
Skutkovú vetu obžaloby považoval súd za nevyhnutné upraviť a spresniť v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania. Preto do nej doplnil, že konanie obžalovaného spočívalo v dvoch čiastkových útokoch a toto preto rozdelil do dvoch bodov tak, že v bode 1/ si obžalovaný prisvojil peniaze poškodeného v presne nezistenom dni mesiaca marec 2012 a v bode 2/ tak konal dňa 07.04.2012. Zároveň súd v bode 1/ ustálil, že obžalovaný odcudzil peňažnú hotovosť vo výške „najmenej 100“, pretože túto okolnosť sa v dokazovaní nepodarilo ustáliť presne. Ostatné úpravy skutkovej vety boli už len gramatické, keď súd v bode 2/ vymenil časový údaj vyjadrený slovom „okolo“ za výraz „približne o“. Na záver súd v skutkovej vete rozsudku ustálil, že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému celkovú škodu vo výške najmenej 4.400 eur. V dôsledku tejto úpravy potom súdu spresnil aj právnu kvalifikáciu, keď ustálil, že obžalovaný sa konaním uvedeným v bodoch 1/ a 2/ dopustil pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Záveru, že sa skutok stal a že vykazuje znaky trestného činu, nasvedčovali výpovede poškodeného E.. I. E. a jeho manželky - svedkyne C. E. ako aj ich dcéry - svedkyne A. E., ktorí zhodne uviedli, že v ich rodinnom dome v Nitre na Zobore, na ulici F. č. XX/A, mali v obývacej izbe v závesnej skrinke pri televízii, v koženej čiernej taštičke, odloženú väčšiu sumu peňazí, konkrétne hotovosť vo výške 4.500
eur, 4.600 eur alebo 4.700 eur, a to v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty. Títo svedkovia zároveň zhodne vypovedali, že predmetná suma peňazí bola z tohto miesta odcudzená im neznámou osobou v období niekedy od marca 2012 do 07.04.2012 tak, že najskôr zmizla suma od 100 eur do 300 eur v presne neuvedený deň v mesiaci marec 2012 a neskôr, v čase veľkonočných sviatkov, dňa 07.04.2012 aj suma 4.300 eur. K presnej sume odcudzenej finančnej hotovosti sa vedel vyjadriť len poškodený, nakoľko ani jeho manželka a ani jeho dcéra nevedeli uviesť, koľko peňazí sa celkovo v čiernej koženej taštičke nachádzalo, pretože tieto neprerátavali, ale poškodený tak učinil približne päť dní predtým, ako zmizla suma 4.300 eur.
Pri ustaľovaní skutkového deja a objasňovaní skutočností dôležitých pre zistenie, kto sa krádeže peňazí dopustil a či to bol práve a jedine obžalovaný, bral súd nevyhnutne do úvahy to, že o situácii, v ktorej mohol mať obžalovaný príležitosť tak urobiť, vypovedali viacerí svedkovia, konkrétne A. E., F. T., A. W. a I. T. a zároveň bral súd do úvahy, že odvolací súd zreteľne vyslovil nesúhlas so záverom, že by nebolo aj na základe týchto výpovedí dokázané, že to neurobil obžalovaný. V tejto súvislosti preto považoval súd za nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ predchádzajúce právne úvahy o závažných pochybnostiach o zavinenom konaní obžalovaného neboli správne a tieto mal povinnosť prehodnotiť, tak opätovne starostlivo vyhodnotil výpovede svedkov a dospel k záveru, že každý z vypočúvaných svedkov (spolužiakov a kamarátov dcéry poškodeného) v podstate zhodne potvrdil, že sa spolu všetci najmenej dvakrát stretli v rodinnom dome poškodeného a konkrétne svedok I. T. a svedkyne A. W. a F. T. videli, že obžalovaný z obývačky zo závesnej skrinky vzal peniaze. Zo všetkých hodnotených výpovedí tak bolo možné nepochybne ustáliť, že obžalovaný v oboch prípadoch, teda aj v mesiaci marec 2012 a aj dňa 07.04.2012 bol v partii mladých ľudí, ktorí sa nachádzali v rodinnom dome poškodeného a na prvej návšteve (v marci) požiadal svedkyňu A. E. o pôžičku vo výške 200 eur, pričom 100 eur od nej aj skutočne dostal. Toto vyplynulo z výpovede obžalovaného, svedkyne A. E. a svedkov I. T. a S. D..
Vychádzajúc z toho, že obžalovaný má právo na svoju obranu (pokiaľ sa rozhodne využiť svoje právo k zažalovanému skutku vypovedať) uvádzať čokoľvek, a teda môže aj klamať, zameral súd svoju pozornosť na výpovede jednotlivých svedkov a hľadal logickú reťaz dôkazov, na podklade ktorých by mohol jednoznačne vysloviť, čo sa stalo, ako sa to stalo a kto to spravil.
Svedkyňa A. E. potvrdila, že obžalovanému peniaze požičala v marci 2012, avšak tieto jej obžalovaný vrátil hneď na druhý deň. Išlo o sumu 100 eur. K spôsobu odcudzenia peňazí z miesta, kde sa tieto nachádzali, sa vyjadriť nevedela, pretože pri tom nebola, respektíve sa nenachádzala celý čas v obývačke a teda sa len dopočula od F. T. a A. W., že obžalovaný mal vziať 300 eur v prvom prípade a od I. T., že vzal väčšiu sumu peňazí v druhom prípade. Priamo k odcudzeniu sumy 200 alebo 300 eur vypovedal len svedok I. T. a svedkyne F. T. a A. W., keď A. W. ešte v prípravnom konaní uviedla, že videla obžalovaného ako išiel v obývačke u E. k závesnej skrinke, ktorú otvoril, ale nič viac nevidela, pričom pred súdom si už na toto nepamätala. Svedkyňa F. T. nevidela, že by obžalovaný niečo zo skrinky bral, ale tejto ukázal 200 alebo 300 eur a povedal jej, že ich vzal, čo tiež uviedla len v prípravnom konaní a ani ona si už pred súdom ku skutku nič nepamätala. I. T. sa vyjadril, že obžalovaný zo skrinky v obývacej miestnosti vzal peniaze, nepovedal však koľko. Podľa názoru súdu na základe týchto výpovedí nebolo možné jednoznačne a nepochybne prijať záver, že niekedy v marci 2012 odcudzil obžalovaný z domu poškodeného 300 eur, pretože jedna svedkyňa ho len videla otvoriť skrinku (kde sa nachádzali peniaze), ale ďalej už nič nevidela a druhá svedkyňa, ktorá u obžalovaného videla peniaze, zase nevidela, odkiaľ ich vzal a ani koľko presne ich mal. Svedok I. T. okrem toho, že tvrdil, že obžalovaný vtedy peniaze zo skrinky vzal, priznal, že odtiaľ peniaze vzal aj sám. Preto z výpovede týchto troch svedkov bolo možné ustáliť len to, že peniaze zo skrinky vzal obžalovaný, ale nebolo možné jednoznačne a nepochybne ustáliť, že to bolo práve 300 eur. Žiadny z uvedených svedkov to nevidela a nevedel presne povedať. Súd tak vychádzal z toho, že 100 eur dala v presne nezistený deň v marci 2012 obžalovanému svedkyňa A. E. dobrovoľne a pokiaľ teda následne svedkyňa F. T. uviedla, že jej obžalovaný vtedy ukazoval 200 alebo 300 eur, v zmysle zásady in dubio pro reo súd prijal záver, že ak videla svedkyňa T. u neho najmenej 200 eur, z ktorých 100 eur mal požičaných od svedkyne A. E., tak obžalovaný odcudzil najmenej 100 eur. Z dokazovania vyplynulo, že požičaných 100 eur obžalovaný A. E. na druhý deň vrátil. Tomuto záveru korešponduje aj vyjadrenie poškodeného E.. I. E., ktorý jednoznačnen a bez pochybností nevedel povedať, koľko peňazí presne bolo v kapsičke v marci 2012.
K odcudzeniu sumy 4.300 eur, ku ktorému prišlo dňa 07.04.2013, sa priamo vyjadroval len obžalovaný, ktorý to poprel a svedok I. T., ktorý tvrdil, že to urobil obžalovaný, ktorý ho žiadal, aby prisahal na svoju mŕtvu matku, že to nikomu nepovie. Ostatní svedkovia, hoci sa predtým nachádzali v dome poškodeného, v čase svojej prítomnosti nič podozrivé nevideli a potvrdili iba, že obžalovaný a svedok I. T. ostali v dome poškodeného s A. E., keď oni odtiaľ už postupne odišli. Ako už súd skôr odôvodňoval, obžalovaný bol v období, kedy prišlo ku skutku, problémový typ, ktorý mal preukázateľne ťažkosti jednak v škole, čo vyplynulo z výpovede jeho triednej učiteľky - svedkyne D. T., ale aj z listinných dôkazov a tiež spôsoboval ťažkosti aj rodičom, ktoré aktívne riešila matka obžalovaného prostredníctvom svedkyne D. T., čo potvrdila svojou výpoveďou nielen triedna učiteľka, ale aj svedkyňa E. M. (snaha matky obžalovaného obmedziť ho v disponovaní s hotovostnými peniazmi). Negatívne sa na adresu obžalovaného vyjadrila aj svedkyňa P. E., ktorá vyslovila názor na neho na základe vlastných skúseností, ale tiež na základe informácií z počutia. Aby mohol súd prijať záver, že obžalovaný z domu poškodeného vzal peniaze v hodnote 4.400 eur, a to na dvakrát (prvýkrát sumu najmenej 100 eur a druhýkrát sumu 4.300 eur), musel uveriť výpovediam svedka I. T. a tieto si osvojil, berúc pri tom ohľad aj a predovšetkým na právny názor vyslovený odvolacím súdom.
Vzhľadom na vyjadrenie poškodeného, že peniaze presne prerátal asi štyri alebo päť dní pred dňom, kedy zistil, že chýbajú, nemal súd dôvod pochybovať, že dňa 07.04.2012 obžalovaný počas návštevy v dome E. odcudzil peňažnú hotovosť vo výške 4.300 eur.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.
Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona ako úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom (záujem na ochrane majetku iného) a pre prípad, že ho poruší, bol s tým uzrozumený. Sú vzal v tejto súvislosti do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopnostiach v čase skutku. Obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou podcenil možnosť odhalenia zo spáchania skutku, avšak vzhľadom na jeho rozhovor so svedkom I. T. (ktorého žiadal o utajenie veci pod prísahou) a poznatky svedkýň A. W. ako aj F. T. a tiež vzhľadom na výšku odcudzených peňazí, musel byť uzrozumený s tým, že peniaze budú E. chýbať a že tieto vzal bez povolenia, bez súhlasu a bez vedomia toho, komu patrili.
V danom prípade išlo o prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania činu, mierou zavinenia obžalovaného a výškou škody, ktorú obžalovaný poškodenému spôsobil (ktorá s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona presiahla desaťnásobok hodnoty malej škody - 2.660 eur, keďže bola súdom ustálená celkovo na najmenej 4.400 eur).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa a zistenie, že tento je mladistvý, doposiaľ nebol súdne trestaný a do spáchania skutku nebol ani priestupkovo prejednávaný. V miesta bydliska požíva dobrú povesť. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil a prihliadol na jeho bezúhonnosť (písmeno j/) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u neho žiadnu nezistil. S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom túto najskôr s použitím § 117 odsek 1 Trestného zákona skrátil na polovicu (mladistvý). Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona tak bola skrátená výmera trestnej sadzby pre mladistvých v rozpätí 3 mesiace až 18 mesiacov, pričom súd po použití § 38 odsek 3 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí zmiernenej trestnej sadzby, teda vo výmere na 3 mesiace až 13 mesiacov.
Súd po vyhodnotení vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona ako v oblasti generálnej tak aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý jedine uložením trestu odňatia slobody, a to v blízkosti spodnej hranice zmiernenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, pričom tak urobil tiež preto, že u obžalovaného prichádzal do úvahy podmienečný odklad výkonu takto uloženého trestu. Súd dospel k záveru, že skúšobná doba, ktorú určil na 18 mesiacov, bude nielen z hľadiska individuálnej, ale tiež z hľadiska generálnej prevencie najlepšou zárukou nápravy obžalovaného. Súd uložením tohto druhu trestu a určením jeho výmery sledoval vytvorenie podmienok pre čo najlepšie dosiahnutie jeho účelu, pretože práve počas plynutia skúšobnej doby bude mať obžalovaný príležitosť zamyslieť sa nad protiprávnosťou svojho konania, nad hodnotami a záujmami, ktoré poškodil a nájsť správnu cestu, aby v budúcnosti podobné konanie nezopakoval.
Keďže súd nemal pochybnosti o dôvodnosti škody spôsobenej obžalovaným, na náhradu ktorej si poškodený riadne a včas uplatnil nárok, samostatným výrokom rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému túto nahradiť vo výške 4.400 eur, teda vo výške, ktorú mal za preukázanú.
Vzhľadom na to, že súd v bode 1/ rozsudku konanie obžalovaného upravoval v dôsledku výsledkov vykonaného dokazovania tak, že poškodenému odcudzil najmenej 100 eur, v súlade s § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného E.. I. E. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.