Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/170/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa N.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX X. X., štátny občan SR, zast. Lion Law Partners, s.r.o., IČO: 36 862 461, Horná 32, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi HOTELKOVÁČOVÁ, s.r.o., IČO: 36 551 694, Kúpeľná 96/6, 962 37 Kováčová, zast. Mgr. Michalom Onuferom, advokátom, advokátska kancelária Onufer&Torišková, Františkánska 2, 811 01 Bratislava o zaplatenie 9.300 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5000 € od 6.1.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd navrhovateľovi v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie návrhu v sume 293,30 € po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom Daňového úradu Banská Bystrica.

odôvodnenie:

Dňa 28.11.2012 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 27.11.2012, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.300 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9.300 € od 6.l.2012 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania vo výške l.499,65 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 94l,65 € a súdneho poplatku vo výške 558 €. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 13.4.2010 uzavrel ako budúci predávajúci s odporcom ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ( ďalej len „ zmluva“) kde sa odporca zaviazal najneskôr do uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ odporcovi predá spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve do výlučného vlastníctva. Zároveň sa účastníci zmluvy dohodli, že ak odporca po splnení povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy odmietne kúpnu zmluvu podpísať, je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000 € do 5.1.2012. Súčasne s podpisom zmluvy odporca navrhovateľovi uhradil finančnú zábezpeku vo výške 700 €, ktorá mala byť započítaná s kúpnou cenou v zmysle kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa stal výlučným vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu dňa l4.7.2010 a k 3l.7.2010, zabezpečil vyhlásenia všetkých podielových spoluvlastníkov nehnuteľností o tom, že nemajú záujem o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu a súhlasia s jeho predajom odporcovi. Napriek tejto skutočnosti odporca kúpnu zmluvu s navrhovateľom v stanovenej lehote neuzavrel a ku dňu spísania žalobného návrhu ani neuhradil zmluvnú pokutu, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok, a to ani čiastočne, ani v dodatočnej lehote do 30.9.2012, ktorá bola odporcovi poskytnutá v liste označenom

ako „ Kúpna zmluva a Upozornenie“ zo dňa 6.9.2012. Na zaplatenie zmluvnej pokuty bol odporca vyzvaný aj listom právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 8.11.2012 „ Výzva na zaplatenie“, na ktorý však tiež nebolo reagované. Týmto listom zároveň navrhovateľ započítal svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty s pohľadávkou odporcu na vrátenie zloženej zábezpeky vo výške 700 €, v dôsledku čoho neuhradená zmluvná pokuta ku dňu spísania návrhu predstavovala sumu 9.300 €. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal navrhovateľ, aby súd rozhodol v zmysle ním navrhnutého petitu v žalobnom návrhu. Po právnej stránke navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh odkazom na ustanovenie § 50a ods.1, § 544 ods.1, § 580 ods.1, § 5l7 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.

Na výzvu súdu adresovanú právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby ozrejmili z akých dôvodov navrhovateľ odoslal odporcovi návrh na uzavretie kúpnej zmluvy až 10.9.2012, resp. aby doložili listinné dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ odoslal odporcovi návrh na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr do a odporca v tejto lehote odmietol podpísať kúpnu zmluvu, právny zástupca navrhovateľa reagoval podaním zo dňa l4.3.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa l5.3.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že navrhovateľ bezprostredne po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa l3.4.2010 začal realizovať úkony za účelom splnenia podmienok, na ktoré bolo viazané uzavretie kúpnej zmluvy a ako vyplýva z predložených dôkazov už dňa 3l.7.2010 zabezpečil vyhlásenie ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností o tom, že si neuplatnia svoje predkupné právo na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, a taktiež došlo k zápisu navrhovateľa ako výlučného vlastníka spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností. Zároveň poukázali na skutočnosť, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nešpecifikuje presný postup zmluvných strán po splnení stanovených podmienok, avšak obom zmluvným stranám stanovuje záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod spoluvlastníckeho podielu a rovnako z tejto zmluvy nijako nevyplýva, že by povinnosť odporcu bola viazaná na ponuku alebo oznámenie navrhovateľa. Napriek tomu navrhovateľ o splnení podmienok odporcu riadne informoval a opakovane ho telefonicky aj osobne vyzýval na uzavretie kúpnej zmluvy, čo odporca opakovane bezdôvodne odďaľoval. Ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy navrhovateľ písomne prostredníctvom e-mailu komunikoval s p. Q. W., ktorý bol spoločníkom odporcu a vo veci vystupoval ako jeho zástupca, keď návrh kúpnej zmluvy bol na e-mailovú adresu p. W. zaslaný dňa 27.7.2010. O splnení podmienok podľa zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bol odporca písomne informovaný aj listom navrhovateľa zo dňa 6.8.2010 a následne bol odporca na splnenie predmetnej povinnosti vyzvaný aj listom zo dňa 6.9.2012. Na základe týchto skutočností mal navrhovateľ zato, že odporca mal o splnení podmienok vedomosť, ale napriek tomu odmietol kúpnu zmluvu s navrhovateľom uzavrieť, navyše vyjadril presvedčenie, že otázka kedy odoslal odporcovi návrh na uzavretie kúpnej zmluvy nemá vplyv na posúdenie jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ vyjadril názor, že ten mohol urobiť kedykoľvek vo všeobecnej premlčacej lehote počítanej odo dňa zmluvne dohodnutého termínu uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, keďže predmetom tohto konania nie je otázka nahradenia vyhlásenia vôle odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu súdnym rozhodnutím, ale priznanie nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu z titulu nesplnenia záväzkov odporcu zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktoré boli týmto spôsobom zabezpečené.

Na návrh vydal súd dňa 7.5.2013 platobný rozkaz sp.zn. -39, ktorý bol odporcovi doručený dňa 31.7.2013, a voči ktorému podal odporca prostredníctvom e-mailu dňa l3.8.2013 odpor zo dňa l2.8.2013, ktorý bol následne doručený súdu aj poštou dňa l5.8.2013. V odpore odporca uviedol, že týmto vyjadruje svoje nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím o tejto veci bez nariadenia pojednávania, keď na pojednávaní odporca predloží dôkazy a ozrejmí situáciu, ktorej dôsledkom bude rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, pričom sa má jednať o skutočnosti, za ktorých bola táto zmluva uzavretá, teda skutočnosti, ktoré takúto neplatnosť zmluvy spôsobujú a odporca sa týmto bude neplatnosti zmluvy domáhať na súdom vytýčenom pojednávaní.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.11.2013, ktoré súd odročil na deň 13.1.2014 z dôvodu, že právny zástupca odporcu nemal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané. Pojednávanie nariadené na deň súd odročil na deň 5.3.2014 na žiadosť navrhovateľa o poskytnutie lehoty na mimosúdne vyriešenie veci. Pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 5.3.2014 bolo odročené na 26.5.2014 za účelom poskytnutia lehoty účastníkom na mimosúdne vyriešenie veci, na základe žiadosti oboch účastníkov, resp. ich právnych zástupcov. Pojednávanie nariadené na deň 26.5.2014 bolo odročené na deň 3.9.2014 za účelom poskytnutia lehoty účastníkom v trvaní 3 mesiacov na mimosúdne vyriešenie veci, na základe žiadosti právnych zástupcov účastníkov.

Na pojednávanie nariadené na deň 3.9.2014 sa dostavil navrhovateľ, ako i právny zástupca navrhovateľa, ktorí zobrali termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že písomne už predvolávaní nebudú. Nedostavil sa odporca, ani práv. zástupca odporcu, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že predvolávaný už písomnou formou nebude a zabezpečí účasť svojho klienta na pojednávaní. Dňa 2.9.2014 prostredníctvom e-mailu o 22:27 hod. ospravedlnil právny zástupca odporcu svoju neúčasť, ako i neúčasť svojho klienta na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava 5 v konaní sp.zn. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň však v záujme hospodárnosti konania vyslovil aj v mene klienta súhlas s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a vykonal tiež listinné dôkazy, ktoré predložil vo fotokópii navrhovateľ v priebehu konania a to : zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2010 z čl.l0-l2, kúpnu zmluvu a upozornenie zo dňa 6.9.2012 vrátane podacieho lístka zo dňa l0.9.2012 z čl.l3, kúpnu zmluvu z čl.l4-l5, vyhlásenia podielových spoluvlastníkov zo dňa 3l.7.2010 z čl.l6-l8, výpis z LV č.XXXX zo dňa 27.11.2012 z čl.19-20, výzvu na zaplatenie zo dňa 8.11.2012 vrátane podacieho lístka zo dňa 8.11.2012 z čl.2l-22, list zo dňa 6.8.2010 z čl.35, e-mailovú komunikáciu z čl.36-37, podací lístok zo dňa 7.8.2010, pričom zistil tento skutkový stav. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2010 súd zistil, že ako budúci predávajúci je tu uvedený navrhovateľ, ako budúci kupujúci je uvedený odporca, zast. L. T., konateľom. Zmluvné strany v tejto zmluve konštatovali, že budúci predávajúci je spolu so svojou bývalou manželkou v režime BSM spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1-ina k pomere k celku, konkrétne nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W., obec W.C., okres Z., zapísaných na LV č.XXXX, vedeného Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen, a to parcely č.XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX. Účastníci zmluvy sa zaviazali, že do l4 dní odo dňa zápisu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v prospech budúceho predávajúceho (na základe dohody o vysporiadaní BSM alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní BSM ) a zároveň odo dňa splnenia povinnosti budúceho predávajúceho vyplývajúcich mu zo zákonného predkupného práva vo vzťahu k zostavujúcim podielovým spoluvlastníkom (tzn. riadna ponuka zostávajúcim spoluvlastníkom ), najneskôr však do uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorou budúci predávajúci predá budúcemu kupujúcemu uvedený spoluvlastnícky podiel do jeho výlučného vlastníctva. Kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu l/4-ina k predmetným nehnuteľnostiam bola dohodnutá vo výške l0.000 €. Zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci je povinný pri podpise tejto zmluvy poskytnúť na účet budúcemu predávajúcemu finančnú zábezpeku vo výške 700 € na kúpu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam za účelom preukázania riadneho záujmu o uzavretie kúpnej zmluvy s tým, že finančná zábezpeka sa započíta do kúpnej ceny. Budúci predávajúci sa zaviazal po zápise spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo svoj prospech vykonať riadne všetky právne kroky potrebné k rešpektovaniu zákonného predkupného práva zostávajúcich podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, teda tento podiel ponúknuť zostávajúcim spoluvlastníkom a kúpnu zmluvu bol povinný uzatvoriť v prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov svoje predkupné právo nevyužije. Zmluvné strany sa dohodli, že ak z akýchkoľvek dôvodov budúci kupujúci po splnení povinností budúceho predávajúceho vyplývajúcich pre neho z článku I bod 3 a z článku II bod 5 odmietne podpísať kúpnu zmluvu je povinný zaplatiť na účet budúceho predávajúceho zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej kúpnej ceny l0.000 € do 5.l.2012. Z návrhu kúpnej zmluvy súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedený navrhovateľ, ako kupujúci odporca ako predmet zmluvy je uvedený podiel pod poradovým č. 4 v l/4-ine v pomere k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. W. zapísaných na LV č. XXXX s tým, že v zmysle tejto zmluvy mal predávajúci previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu l/4-ina k predmetným nehnuteľnostiam a odovzdať ich kupujúcemu, ktorý tento spoluvlastnícky podiel mal prevziať a zaplatiť predávajúcemu za prevod spoluvlastníckeho podielu dohodnutú kúpnu cenu vo výške l0.000 €. V kolónke predávajúci Ing. Juraj Adamec sa nachádza nečitateľný podpis, v kolónke kupujúci Hotel Kováčová s.r.o., Pavel Michálek-konateľ, podpis nie je. Z vyhlásení podielových spoluvlastníkov zo dňa 3l.7.2010, konkrétne podielového spoluvlastníka PharmDr. Mgr.Patrika Antala, Š.Moyzesa 8l9/10 Zvolen, Vladimíra a Milady Tučekovcov, Ľ.Štúra 211/28, Kováčová a Ľubomíra Matejčeka, Imatra 2445/13, Zvolen súd zistil, že títo podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa katastra Zvolen, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. W. vyhlásili, že na základe návrhu N.. Y. H. nemajú záujem na odkúpení jeho

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti l/4-ina k celku a nemajú žiadne výhrady voči tomu, aby N.. Y. H. predal svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam firme HOTEL KOVÁČOVÁ, s.r.o., IČO: 36 551 694. Z dokladu Kúpna zmluva a Upozornenie zo dňa 6.9.2012 súd zistil, že tento adresoval navrhovateľ odporcovi, z ktorého vyplýva, že v zmysle článku I bod 3 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa l3.4.2010 v prílohe zasiela kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, resp. podiel l/4-ina k pomere k celku k týmto nehnuteľnostiam v k.ú. W., zapísaných na LV č. XXXX, keďže ako predávajúci splnil všetky povinnosti ku ktorým sa zaviazal-nadobudol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam dňa l4.7.2010 a predložil súhlasné vyhlásenia zostávajúcich spoluvlastníkov, na základe čoho požiadal o podpísanie priloženej kúpnej zmluvy do 30.9.2012. Zároveň poukázal na ustanovenie článku III zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ohľadne povinnosti zaplatiť predávajúcemu pokutu vo výške dohodnutej kúpnej ceny l0.000 €, v prípade ak z akýchkoľvek dôvodov kupujúci odmietne podpísať kúpnu zmluvu a to do 5.1.2012, pričom uviedol, že je tento termín ochotný predĺžiť do 30.9.2012. Ak pokuta nebude v termíne uhradená bude sa domáhať plnenia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy súdnou cestou. Z pripojeného poštového podacieho lístka súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako adresát odporca s tým, že zásielka bola prijatá na prepravu dňa l0.9.2012. Z výpisu z LV č.XXXX zo dňa 27.11.2012 pre okres Z., obec W., katastrálne územie Kováčová súd zistil, že v časti A: Majetková podstata sú uvedené parcely registra „ C“, parcelné č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby sú uvedení P. O. a T. O., rod. H. v podiele l/4-ina, Ľ. T. v podiele l/4-ina, Mgr. Dr.Pharm Patrik Antal v podiele l/4-ina a N.. Y. H. v podiele l/4-ina. Pri N.. Y. H. ako titul nadobudnutia je uvedená dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov V I. z l4.7.2010-296/10. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 8.11.2012 súd zistil, že ju adresoval práv. zástupca navrhovateľa odporcovi, v ktorej okrem iného uviedol, že týmto N.. Y. H. započítava ich pohľadávku na vrátenie zloženej zábezpeky vo výške 700 € so svojou pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku čoho predstavuje neuhradená zmluvná pokuta ku dňu spísania tejto výzvy sumu 9.300 € s poukazom na ustanovenia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2010. Zároveň odporcu vyzvali, aby do 7 dní od doručenia výzvy zaplatili na účet navrhovateľa zmluvnú pokutu vo výške 9.300 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9.300 € od 6.l.2012 do zaplatenia, ako i trovy práv. zastúpenia vo výške 627,77 €, v opačnom prípade si budú nárok uplatňovať súdnou cestou. Z pripojeného poštového podacieho lístka súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený právny zástupca navrhovateľa, ako adresát je uvedený odporca a zásielka bola prijatá na prepravu dňa 8.11.2012. Z listu označeného ako plnenie zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 6.8.2010 súd zistil, že tento list adresoval navrhovateľ odporcovi, v ktorom uviedol oslovujúc v texte p. T., že im oznamuje, že k dnešnému dňu splnil všetky podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi nimi a to zápis spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v jeho prospech a ponuku predkupného práva zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Z poštového podacieho lístka súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako adresát odporca s tým, že sa tu nachádza poštová pečiatka zo dňa 7.8.2010. Z e-mailovej komunikácie súd zistil, že dňa 27.7.2010 bol z e-mailovej adresy juraj adamec@zoznam.sk <mailto:adamec@zoznam.sk> zaslaný e-mail na e-mailovú adresu kurak@prestom.sk <mailto:kurak@prestom.sk> kde ako predmet je uvedené KZ a v prílohách je uvedená kúpna zmluva kovacova.doc.V texte je uvedené „dobrý deň, v prílohe posielam návrh KZ“. Dňa 9.8.2010 bolo z e-mailovej adresy kurak@prestom.sk <mailto:kurak@prestom.sk> od Q. W. zaslaný e-mail na e-mailovú adresu juraj.adamec@zoznam.sk <mailto:juraj.adamec@zoznam.sk> kde ako predmet je RE: Oznámenie s tým, že v texte je uvedené „pozdravujem pošlite mi pls to vyjadrenie o predkupnom práve, že nie je záujem, ďakujem s pozdravom N.. Q. W.“, keď týmto e-mailom bolo odpovedané na e-mail zo dňa 6.8.2010, odosielané z e-mailovej adresy juraj.adamec@zoznam.sk <mailto:juraj.adamec@zoznam.sk> na e-mailovú adresu kurak@prestom.sk <mailto:kurak@prestom.sk> kde ako subjekt je uvedené oznámenie. Text e-mailovej správy nie je uvedený. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že tento odkázal na ich vyjadrenia uvedené v žalobnom návrhu a skutkový základ, ktorý tam bol uvedený s tým, že podľa jeho názoru základ nároku i jeho výška sú dôvodné. Poukázal na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi účastníkmi konania zo dňa l3.4.2010 kde ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti zo strany odporcu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu. Mal zato, že dojednaná zmluvná pokuta nie je v rozpore so zmyslom a účelom tak ako to stanovuje Občiansky zákonník. Podľa jeho názoru odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu prezentoval snahu dohodnúť sa z čoho je možné vydedukovať, že predmetný nárok nespochybňujú, ale

majú len problém so zaplatením žalovanej sumy. Obrana odporcu uplatnená v odpore proti platobnému rozkazu je podľa jeho názoru účelová a žiadne dôkazy na podporu ich tvrdení neboli predložené. Na základe toho požiadal aby súd vo veci rozhodol v zmysle nimi upraveného petitu prezentovaného pred otvorením pojednávania, keď zobral návrh späť v časti o zaplatenie 5.000 € vrátane úroku z omeškania zo sumy 5000 € od 6.l.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšnej časti na podanom návrhu trval, teda žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.300 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.300 € od 6.1.2012 do zaplatenia. K späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu, že v priebehu konania boli postupne uhradené sumy vo výške 3.000 € a 2.000 €, teda celkovo 5.000 €. V záverečnej reči uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné vychádzať zo skutkového rámca tak, ako bol prezentovaný aj navrhovateľom v tom zmysle, že neuzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bolo spôsobené, že predmetné pozemky nemajú pre navrhovateľa hodnotu a z tohto dôvodu bola predmetná zmluvná pokuta dojednaná vo výške kúpnej ceny a preto považuje nárok navrhovateľa za dôvodný a udržateľný, aj pokiaľ ide o jeho výšku. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom p. W. za účelom preukázania vzťahu medzi ním a spoločnosťou odporcu, a tiež výsluchom odporcu prostredníctvom jeho štatutára ohľadne ich tvrdení v podanom odpore. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že s odporcom uzavreli zmluvu o budúcom predaji, ale následne sa s nimi už nedalo dohodnúť na uzavretí riadnej kúpnej zmluvy, hoci on im poslal návrh tejto zmluvy ako i predložil potvrdenia od ostatných spoluvlastníkov. Z toho dôvodu začal riešiť záležitosť súdnou cestou, na základe čoho sa začali veci hýbať v tom zmysle, že postupne zaplatili v 3 splátkach sumu 5.000 €. Na otázku súdu, kto vypracovával návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, navrhovateľ uviedol, že on sám podľa vzorov, ktoré mal k dispozícií. Celé sa to udialo na základe toho, že odporca potreboval prístup k nejakým svojim pozemkom a s ostatnými tromi spoluvlastníkmi sa dohodol, lebo aj ony potrebovali zase prístup k svojim nehnuteľnostiam a tak si to navzájom povolili. On o to záujem nemal, takže sa dohodli na takom spôsobe riešenia, že sa to odkúpi a on im na základe toho povolil prístup. Teraz ale on z toho nemá nič a tie pozemky sú mu vlastne na nič. Na otázku súdu, či bola z jeho strany podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle ohľadne predmetnej kúpnej zmluvy uviedol, že taká žaloba nebola podaná a na dodatočnú otázku súdu z akého dôvodu, keď tvrdil, že mal záujem na tom, aby došlo k odkúpeniu pozemkov zo strany odporcu uviedol, že v podstate zmluvná pokuta bola v rovnakej výške ako dojednaná kúpna cena a z tohto dôvodu už on vlastne potom nemal záujem o to odkúpenie a pre neho bolo už potom keď nereagovali na tie dobrovoľné výzvy výhodnejšie žiadať uhradiť zmluvnú pokutu. Na otázku súdu, či má nejaký doklad o tom, že vyzýval odporcu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy formou predloženia jej návrhu a doloženia dokladov ohľadne vyhlásenia ostatných podielových spoluvlastníkov, že nemajú záujem na odkúpenie jeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach uviedol, že predkladá súdu fotokópiu podacieho lístka zo dňa 7.8.2010, z ktorého vyplýva, že zasielal list zo dňa 6.8.2010, hoci je pravdou, že tam neposielal ako prílohu návrh kúpnej zmluvy ani tie vyhlásenia ostatných podielových spoluvlastníkov, ale toto všetko zasielal e-mailom p. W., čo vyplýva z doložených e-mailov, ktoré sú súčasťou spisu. Na otázku súdu, na základe čoho komunikoval navrhovateľ s p. W., ktorý v tom čase už nebol ani spoločníkom predmetnej firmy odporcu a ani nikdy nebol jej konateľom uviedol, že si myslí, že p. W. Y. stále za tou firmou a p. T. ako konateľ je v podstate iba nejakým „ bielym koňom“, ktorý vykonáva príkazy p. W. , čo vyplýva podľa neho aj z toho, že tie dve platby, ktoré boli uhradené po podaní žaloby zo strany odporcu mu prišli na účet z fy PRESKOM a posledná platba bola vložená v hotovosti p. W.. Z tohto dôvodu mu bolo povedané aj v tom čase, že má všetky záležitosti riešiť s p. W.. Na otázku súdu, či navrhovateľovi vznikla neuzavretím predmetnej kúpnej zmluvy nejaká škoda, a ak áno v akej výške a z čoho pozostáva uviedol, že tú škodu nevie vyčísliť, ale napr. mohol ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom za nižšiu cenu, možno by to boli odkúpili, ale konkrétnu sumu v akej výške vznikla nejaká škoda uviesť nevedel.

Podľa § 50a ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa § 50a ods.2 OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods.2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods.2 veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa § 545a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Podľa § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa po čiastočnom späťvzatí návrhu nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom sa dohodli aj na jej podstatných náležitostiach, a to predmete kúpnej zmluvy, ktorým bol prevod spoluvlastníckeho podielu k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam, ako i na kúpnej cene, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške l0.000 €. Zároveň sa zmluvné strany dohodli aj na dobe, dokedy má byť táto kúpna zmluva uzavretá. V zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli aj na tom, že ak z akýchkoľvek dôvodov budúci kupujúci po splnení povinností budúceho predávajúceho vyplývajúcich mu z ustanovení tejto zmluvy odmietne kúpnu zmluvu podpísať je povinný zaplatiť na účet budúceho predávajúceho zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej kúpnej ceny, teda l0.000 €. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Otáznou zostala skutočnosť, kedy, akým spôsobom a voči komu navrhovateľ si splnil svoje povinnosti zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ohľadne preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu k daným nehnuteľnostiam a preukázania toho, že ostatní podieloví spoluvlastníci nemajú záujem využiť predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam. S poukazom na nižšie uvedené skutočnosti však súd tieto sporné otázky bližšie neskúmal a neposudzoval, keďže boli v tomto konkrétnom prípade právne irelevantné. Z vyjadrenia samotného navrhovateľa mal súd preukázané, že tento sa na súde nedomáhal žalobou nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím, pokiaľ ide o uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ pred otvorením pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral návrh späť v časti o zaplatenie sumy 5000 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 6.l.2012 do zaplatenia vo výške 9% ročne a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie navrhovateľa s návrhom. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja odporcu k čiastočnému späťvzatiu návrhu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu. Predmetom konania tak zostala suma 4.300 € spolu s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, pričom súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že predmetnú zmluvnú pokutu považoval súd za neprimerane vysokú a preto ju znížil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti na sumu 5000 €. Nakoľko v tejto výške už bola zmluvná pokuta odporcom v čase vyhlásenia rozsudku zaplatená, súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný. Súd má totiž zato, že nakoľko zmluvnou pokutou bola zabezpečovaná povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu potom, čo medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bolo možné zabezpečiť splnenie tejto povinnosti priamo zo zákona tým, že by navrhovateľ podal na príslušnom súde návrh na nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím, čím by došlo k naplneniu účelu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, čiže zabezpečiť prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach z budúceho predávajúceho, teda navrhovateľa, na budúceho kupujúceho teda odporcu. Opodstatnenosť funkcie zmluvnej pokuty spočívajúcej v tom, že hrozbou majetkovej sankcie má viesť dlžníka k tomu, aby včas a riadne splnil svoju povinnosť je daná v tomto

konkrétnom prípade len čiastočne.Taktiež aj funkcia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody je v tomto prípade minimálne sporná s tým, že navrhovateľ ani následne nevedel uviesť konkrétnu škodu, ktorá mu mala vzniknúť. Preto súd ani nemusel prihliadať pri znižovaní zmluvnej pokuty na prípadnú výšku škody, ktorá by mala porušením povinnosti vzniknúť. Súd následne dospel k záveru, že zmluvná pokuta v danom prípade mohla čiastočne plniť funkciu preventívnu, teda hrozbou majetkovej ujmy nútiť povinnú stranu, aby sa včas a riadne pripravila na splnenie zmluvnej povinnosti, resp. včas a riadne plnila a nie funkciu uhradzovaciu, keďže splnenie predmetnej povinnosti mohol navrhovateľ ako oprávnený dosiahnuť inak bez toho, aby mu nejaká škoda bola vznikla a v žiadnom prípade sa súd nemôže stotožniť s tým, že by tu zmluvná pokuta mala nahrádzať zaplatenie kúpnej ceny, keďže boli dojednané v rovnakej výške, čo by v konečnom dôsledku viedlo k situácii, že navrhovateľ ako budúci predávajúci by zostal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a zároveň by mu bola uhradená suma vo výške kúpnej ceny za predmetný podiel na týchto nehnuteľnostiach. S poukazom na dôvody, pre ktoré súd návrh navrhovateľa po jeho čiastočnom späťvzatí zamietol, súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhov právneho zástupcu navrhovateľa, pokiaľ išlo o vypočutie p. Q. W. ako svedka ako i vypočutie štatutárneho zástupcu odporcu ako účastníka konania, keďže všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § l42 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd totiž vyhodnotil úspech, resp. neúspech navrhovateľa a odporcu tak, že navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 9.300 € spolu s úrokom z omeškania, pričom súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 5000 € s príslušenstvom a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, teda úspech navrhovateľa bol 53 % a neúspech 47% , čiže súd vyhodnotil tento pomer ako približne rovnaký u oboch účastníkov, a preto rozhodol o náhrade trov tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Pokiaľ ide o úspech navrhovateľa v časti, v ktorej súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľa zastavil, súd vychádzal z toho, že z procesného hľadiska toto zavinil odporca, keďže tento plnil až po podaní návrhu, s poukazom na znenie § 146 ods.2 O.s.p.

Podľa § 11 ods.3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „ zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu nato, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o l% najmenej však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Podľa § 11 ods.6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. Nakoľko bol návrh na začatie konania vzatý späť v časti pred prvým pojednávaním, súd má zo zákona povinnosť vrátiť navrhovateľovi krátený súdny poplatok za podaný návrh v tejto časti, a to vo výške 293,30 €, ktorý bude vrátený navrhovateľovi po právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom Daňového úradu Banská Bystrica.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).