Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Co-2-2023.pdf
PDF · 108.77 KB
Case nature
Subarea
1Co/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Romana Bolebrucha, v právnej veci navrhovateľky: P. V., K. X.X.XXXX, I. O. Z. XXXX/XXB, Y., zastúpená JUDr. Janou Juchovou, advokátkou so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 53 000 501, proti odporcovi: I. S., K. X.X.XXXX, I. O. Z. XXXX/XXB, Y., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 11C/3/2023 - 27, zo dňa 18.1.2023, takto
rozhodol:
I: Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 11C/3/2023 - 27, zo dňa 18.1.2023 v napadnutom I. a II. výroku p o t v r d z u j e .
II: Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III, uznesením č. k. 11C/3/2023 - 27, zo dňa 18.1.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť nevstupovať do O. Č.. X, K. W. na U. Z. XXXX/XXB. Y., O. Č.. X K.Á. W. na V. X - Q. B. Y. P. W. I. O. X., W. Č. XXXX, G. na J. Č.. XXXX, B. Okresným Ú. W., S.J. R., R.: W., R.: Y., Y. P. V. na V. Y. „., V.. Č.. XXX/XX R. B. XXX Q.X, P. V.: G. V. U. K., V. S. O. V. V. V.. Č.. XXX/XX R. B. XXmX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na priľahlé pozemky (výrok I.). Súčasne odporcovi uložil aj zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach verejnej správy, súdnych konaniach a vyšetrovacích úkonoch v trestnom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, a to vždy za prítomnosti tretej osoby (výrok II.). Navrhovateľke uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala proti odporcovi žalobu o jeho vylúčenie G. T. O. Č.. X, K. W. na U. Z. XXXX/XXB. Y., O. Č.. X K. W. na V. X - Q. B. Y. P. W. I. O. X., W.Ú. Č. XXXX, G. na J. Č.. XXXX, B. Okresným Ú. W., S. R., R.: W., R.: Y., Y. P. V. na V. Y. „. , V.. Č.. XXX/XX R. B. XXX Q.X, P. V.: G. V. U. K., V. S. O. V. V. V.. Č.. XXX/XX R. B. XXmX, P. V.: G. V. U. K.A. a na priľahlé pozemky alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, inak súd uznesenie o neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší (výrok III.) Navrhovateľke priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o návrhu navrhovateľky zo dňa 18.1.2023, ktorý odôvodnila tvrdením, že spolu s odporcom (ako partnerom) žila v spoločnej domácnosti, a to až do dňa vykázania odporcu zo spoločného bytu dňa 6.1.2023 o 09:00 hod., na Z. T.. Č.. XXXX/XXB, B. Y.. Navrhovateľka argumentovala, že ona a aj odporca sú nepočujúci, zoznámili sa v roku 2008 na festivale nepočujúcich. Najskôr bývali v byte v Bratislave a niekedy od roku 2013 žijú v byte B. Y.. Q. W. I. Q. P. - W. X. S., K.. XX.XX.XXXX U. P. P. U. I. S., K.. XX.XX.XXXX. Odporca často požíva alkohol, pričom po jeho požití je často agresívny, v minulosti ju viackrát napadol, pričom navrhovateľka nikdy predtým nevolala políciu. O tejto situácii v rodine svedčí čestné prehlásenie matky navrhovateľky pani U. V., ktoré priložila k návrhu. Situácia v rodine vyvrcholila dňa 6.1.2023, kedy odporca navrhovateľku fyzicky napadol a ona bola
nútená utiecť z domu a následne privolať políciu. V inkriminovaný deň sa u nich v byte nachádzali rodinní známi, pán V. P. W. Q., ktorí boli svedkom celého incidentu. V. V. P. bol na polícii podať aj vysvetlenie, ktoré je prílohou návrhu. V označený deň v nočných hodinách, keď si odporca išiel ľahnúť, vyšla za odporcom do jeho izby, kde zasvietila svetlo a vytýkala mu, že je v kontakte s inou ženou a že tejto sa zveruje aj s ich osobnými záležitosťami. Odporca to odmietal, na čo sa ho navrhovateľka spýtala, či mu má ukázať záznamy z videokamier, (videokamery sa nachádzajú v celom byte kvôli maloletým deťom, nakoľko je navrhovateľka nepočujúca). Navrhovateľka následne z izby odišla. Odporca o niekoľko sekúnd vyskočil z postele a utekal za navrhovateľkou do obývačky kde ju opakovane udieral päsťami do oblasti tváre a ťahal ju za vlasy a zhodil ju zo schodov. Odporca sa jej mal vyhrážať (posunkami) že ju zabije. Navrhovateľka sa snažila utiecť, odporca ju znova chytil a udieral. Navrhovateľka priložila do spisu link na videozáznam. Ďalej uviedla, že V. P. sa jej snažil pomôcť, čo sa mu nedarilo. Keďže sa navrhovateľka bála o svoj život a o život detí, po tom čo ju odporca zhodil zo schodov utiekla z domu a snažila sa na pumpe si privolať pomoc a políciu. Navrhovateľka bola po útoku prevezená do nemocnice, kde bola vyšetrená, lekársku správu priložila k návrhu. Navrhovateľku od tohto útoku bolia zuby (dva mala zlomené), sánka, chrbtica aj kolená. Odporca navrhovateľke vytrhol aj načúvací strojček a náušnicu a spôsobil jej povrchové zranenia a modriny. Odporca v návale zlosti rozbil v kuchyni poháre, hodil do komody stoličku a vytrhol z pántov dvere. Fotografie a lekárske správy priložila navrhovateľka do spisu. Navrhovateľka tvrdí, že bola po útoku natoľko otrasená, že dňa 10.1.2023 bola nútená vyhľadať aj pomoc psychiatričky. Obáva sa, že po uplynutí 14 dní, na ktoré bol odporca policajným orgánom vykázaný z bytu sa bude môcť vrátiť do bytu a násilie z jeho strany bude pokračovať. Obáva sa o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojich detí v prípade, že súd nevydá neodkladné opatrenie a odporca sa bude môcť vrátiť do spoločnej domácnosti - bytu z ktorého bol vykázaný. Podľa navrhovateľky sa intenzita správania odporcu voči osobe navrhovateľky stupňuje a nie je možné predpokladať, ako sa odporca zachová ak by sa mohol vrátiť do spoločnej domácnosti a priblížiť k navrhovateľke. Jeho správanie je ohrozujúce a nevyspytateľné. Rovnako sa navrhovateľka obáva, že sa jej odporca pre oznámenia na polícii bude chcieť pomstiť.
3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila výpis G. J. B. Č.. XXXX S.. Ú.. Y., preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čestné prehlásenie U. V., fotografie následkov fyzického útoku odporcu, lekárske správy, potvrdenie o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. V. P..
4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324 odsek 1, § 325 ods. 1, 2 písmeno e/, f/, g/ h/ § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, 2 § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a poukázal na to, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť v dvoch prípadoch: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej odôvodnenosti súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva kvalifikované dokazovanie, ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené skutočnosti. Súd prvej inštancie z výpisu z J. Č.. XXXX pre S.. Ú.. Y. ustálil, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi, nehnuteľností - O. Č.. X K. W. B. Y. P. W. I. O. X., W. Č. XXXX, G. na J. Č.. XXXX, B. Okresným Ú. W., S.J. R., R.: W., R.: Y., Y. P. V. na V. Y. „., V.. Č.. XXX/XX R. B. XXX Q.X, P. V.: G. V. U. K., V. S. O. V. V. V.. Č.. XXX/XX R. B. XXmX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na priľahlé pozemky. Podľa potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, č. p. ORP-P 7/SC- OPP5-2023 bol odporca dňa 6.1.2023 o 05:00 hod. vykázaný z predmetného bytu podľa § 27a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Súd prvej inštancie uviedol, že právny vzťah medzi stranami vyplýva z ich spoluvlastníckeho vzťahu k označenej nehnuteľnosti, pričom navrhovateľka opisom skutkových okolností osvedčila dôvodné podozrenie z násilia (fyzického aj psychického - hádky, vyhrážanie), ktorého sa dopúšťa odporca a to priloženými fotografiami, z ktorých sú zjavné fyzické zranenia navrhovateľky a lekárskymi správami. Intenzita útokov odporcu je natoľko závažná, že navrhovateľka bola nútená kontaktovať políciu, pričom odporca je v súčasnosti zo spoločného obydlia vykázaný, a to odo dňa 6.1.2023 na dobu 14 dní. S poukázaním na to, že účelom neodkladného opatrenia je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou, súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky
na nariadenie požadovaného neodkladné opatrenie vyhovel, keďže bol tohto názoru, že navrhovateľke hrozí opakovanie konania odporcu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke právo násilníka, či ako právo na obydlie. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, nakoľko neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má iba dočasný charakter. Ako čiastočne dôvodný vyhodnotil súd prvej inštancie aj návrh navrhovateľky v časti uloženia povinnosti odporcovi nepribližovať sa k osobe navrhovateľky. Dôvodnosť tohto návrhu podľa súdu prvej inštancie vyplýva z predložených listinných dôkazov nakoľko navrhovateľka je osobou, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť konaním odporcu ohrozená, keď z okolností týkajúcich sa vzájomných vzťahov strán sporu je osvedčené, že odporca sa dopustil na navrhovateľke opakovaného násilia vo forme agresívneho správania a vyhrážok. Súd navrhovateľkou žiadanú vzdialenosť 50 metrov považoval za neprimeranú a stanovil túto vzdialenosť na 20 metrov, ktorú vzhľadom na okolnosti považoval za primeranú a dostatočnú vzhľadom na potrebu jej dodržiavania v bežnom živote (napr. na ulici, v obchode a pod.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predpokladom aplikácie ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti s páchateľom násilia, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz, alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. V nadväznosti na uvedené odporca tvrdí, voči jeho osobe, absentuje v danom prípade základný predpoklad , a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia z jeho strany, ktorého by sa mal dlhšiu dobu dopúšťať voči navrhovateľke, a ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutom znení. Podľa odporcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil pri vydaní neodkladného opatrenia označenú podmienku, pričom pri svojom rozhodnutí nekriticky prebral nepravdivé tvrdenia navrhovateľky' o násilnom správaní, ktorého sa mal voči nej dopúšťať. Odporca namieta, tvrdenia navrhovateľky, o ktoré sa opiera súd prvej inštancie, že sa voči navrhovateľke opakovane dopúšťa fyzického a psychického násilia. Aj samotná navrhovateľka v návrhu opisuje iba jeden fyzicky konflikt zo dna 6.1.2023. Žiadny iný incident či nevhodné správanie navrhovateľka v návrhu nespomína a nepopisuje. Poukázal na to, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len všeobecne hovorí o údajných napadnutiach, ktoré ale bližšie nešpecifikuje, resp. nekonkretizuje, v čom mali tieto údajné napadnutia spočívať. Uvedené odporca namieta aj vo vzťahu k údajnému vyhrážaniu sa voči jej osobe. Navrhovateľka údajnú vyhrážku v inkriminovaný deň po prvýkrát spomína len v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ani v lekárskych správach, či v potvrdení o podaní oznámenia, navrhovateľka nespomína, že sa jej mal vyhrážať. Tvrdenie navrhovateľky o údajnom vyhrážaní obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepotvrdil ani W. V. P., ktorý bol prítomný pri incidente dňa 6.1.2023. Odporca poprel, že by z jeho strany dochádzalo vo vzťahu k navrhovateľke opakovane k vyhrážkam, zastrašovaniu, či k inej forme psychického či fyzického násilia. Odporca potvrdil, že dňa 6.1.2023 medzi ním a navrhovateľkou došlo k hádke, avšak nie je si vedomý toho, že by sa skutok odohral tak, ako ho popisuje navrhovateľka. K samotnému incidentu uviedol, že z obsahu tvrdení samotnej navrhovateľky vyplýva, že to bola práve ona, ktorá dňa 6.1.2023 konflikt vyprovokovala. Podľa odporcu ho navrhovateľka v uvedený deň, posilnená alkoholom, nadránom v čase okolo 03:00 hod, zobudila a následne ho mala bezdôvodne urážať. Pokiaľ by navrhovateľka mala skutočne z neho strach, nevyvolávala by sama konfliktné situácie a hádky. Neprístojne konanie navrhovateľky vyvolalo u neho psychický stres. Je rovnako ako navrhovateľka nepočujúci, ovláda posunkovú reč na nižšej úrovni ako navrhovateľka, v dôsledku čoho sa mu navrhovateľka často vysmievala (že píše zlou gramatikou, že nevie dobre rozprávať a pod.). Z tohto dôvodu nie je schopný v bežnom dialógu s navrhovateľkou a počas hádok adekvátne sa brániť jej argumentácii, či dokonca výčitkám a ponižovaniu. To u neho
vyvoláva pocit frustrácie a hnevu, v dôsledku čoho zareagoval skratovo. Stav, ak pod vplyvom silného emočného vypätia vyvolaného správaním navrhovateľky, spôsobil navrhovateľke drobné ublíženia na zdraví, ho mrzí a ľutuje to. Odporca uviedol, že konanie dňa 6.1.2023 nechce bagatelizovať, avšak popiera, že by som sa voči navrhovateľke správal násilne či agresívne do takej miery, že by jej svojim konaním spôsobil vážne zranenia resp. poruchy fyzického či psychického charakteru. Lekárske správy predložené navrhovateľkou preukazujú, že navrhovateľka dňa 6.1.2023 utrpela len drobné zranenia vo vlasovej časti a ramena. Lekárske vyšetrenia nepotvrdili u navrhovateľky žiadne vážne zranenia v podobe edémov, krvácaní, či vážnejších hematómov. Rovnako ani psychiatrické vyšetrenie u navrhovateľky nepotvrdilo, že by navrhovateľka trpela v dôsledku jeho správania vážnou poruchou, ako napr. syndrómom týranej ženy, respektíve, že by jeho správanie zanechalo na navrhovateľke stopy. Odporca považuje nariadené neodkladného opatrenia za nedôvodné a namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že predmetným rozhodnutím je ohrozený výkon jeho rodičovských práv k maloletým deťom. Odporca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na navrhovateľky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia zamietne.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
7. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (sporovými stranami) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať, je potom i to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda iba vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
8. Z neodkladného charakteru tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.
9. Neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 odsek 2 písmeno e/ CSP). Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ktorého primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nastáva vtedy, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Teda je to každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo že obeti je bránené robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Neznesiteľnosť spolužitia
v dôsledku zásahu do fyzickej a psychickej integrity musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. V takomto prípade je potrebné chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Je to síce pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého partnera vzťahu, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnej domácnosti, respektíve v byte, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.
10. Pri nedovolených zásahov do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. Účelom neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno e/ CSP v podmienkach danej veci v spojení s ustanovením § 325 odsek 2 písmeno h/ CSP je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Takáto skutočnosť sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z procesného hľadiska zrýchlené. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla dokladá lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou, a podobne.
11. Na základe vyššie definovaného pojmu zásahu do telesnej a duševnej integrity násilím dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o splnení podmienok na nariadenie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal prostredníctvom predložených listinných dôkazov osvedčené dôvodné podozrenie z existencie nedovoleného správania sa odporcu voči navrhovateľke. Na osvedčenie podozrenia zo zásahu do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky správaním sa odporcu v pomeroch danej veci postačovalo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, obvodné oddelenie PZ Miloslavov zo dňa 6.1.2023 o vykázaní odporcu z obydlia, ktoré má spoločne s navrhovateľkou B. Y., na Z. T.. Č.. XXXX/XXB. Skutočnosť, že odporca bol policajným orgánom po vyhodnotení skutkového stavu vykázaný zo spoločného obydlia, nasvedčuje vážnosti konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom, navyše priebeh fyzického útoku bol podporený aj svedeckým vyjadrením tretej osoby, V. P.. Navrhovateľkou predložený lekársky nález o jej zdravotnom stave naznačuje vážnosť dôsledkov fyzického útoku u navrhovateľky. Odporca v odvolaní existenciu svojho konania voči osobnej integrite navrhovateľky, popísaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré viedlo súd prvej inštancie k vysloveniu záveru o dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľky, nepoprel. Nesprávnosť svojho konania nemôže odporca ospravedlňovať dôvodmi, ktoré spočívajú v správaní navrhovateľky, pretože nezhody nie je možné riešiť použitím prevahy fyzickej sily. Tvrdeniu odporcu o požití alkoholu navrhovateľkou pred konfliktom s odporcom odporujú závery lekárskej správy z ošetrenia navrhovateľky dňa 6.1.2023, kde ošetrujúci lekár stav navrhovateľky pod vplyvom alkoholu nekonštatoval. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia správne vyhovel. Pokiaľ došlo predmetným neodkladným opatrením k zásahu do kvality výkonu rodičovských práv odporcu, stalo sa tak jeho subjektívne zavineným správaním. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje procesnú ekonómiu súdneho konania, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).