Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-553-2004.pdf
PDF · 84.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/553/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: Richard Zimmermann, podnikateľský subjekt podnikajúci pod obchodným menom Richard Zimmermann RIMIROB, s miestom podnikania Bellová 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 207 258, pre vymoženie pohľadávky 579,96 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, pod sp. zn. Ex 2608/04, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 165,32 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom sa dňa 15. 11. 2004 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 2608/04 na vymoženie pohľadávky vo výške 17.472 Sk s prísl., priznanej platobným výmerom Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo č. 2004210815, 2004210816 zo dňa 10. 3. 2004, vydaným pobočkou Banská Bystrica. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 001383* zo dňa 2. 12. 2004, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 17.472 Sk a trovy exekúcie.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 2. 2014, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie. Svoje podanie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Upovedomenie nebolo povinnému doručené do dnešného dňa, pretože sa ani na jednej z troch zistených adries nezdržiava a jeho pobyt sa nepodarilo zistiť aj napriek telefonickým kontaktom v priebehu exekučného konania. Šetrením v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny nehnuteľný majetok povinného. Podľa správy daňového úradu, má povinný nedoplatky na daniach, na zistenom bankovom účte nemá žiadne finančné prostriedky. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne je povinný vedený ako živnostník. Povinný je majiteľom dvoch starých motorových vozidiel bez komerčnej hodnoty, pri predaji ktorých by boli náklady na dražbu vyššie ako hodnota vozidiel. Má viacero exekúcií. Je zamestnaný ako dohodár v MBD s. .r o. Podľa najnovších údajov dopravného inšpektorátu, povinný nie je vlastníkom vozidla v ich evidencii. Podľa posledných zistení, povinný nemá vedený účet v banke. Súdny exekútor vykonal aj osobné šetrenie na miestach v Liptovskom Mikuláši, kde by sa mal zdržiavať, no nepodarilo sa ho zastihnúť. U povinného nebol zistený žiaden hnuteľný majetok. Nakoľko sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť majetok povinného, navrhol predmetnú exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. 10. 2013(ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z predloženého exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami nezistil existenciu majetku povinného, ktorý by podliehal exekúcii, preto súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie. Ďalšie vykonávanie exekúcie by viedlo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 5. 2014, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd v súlade s ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 193,21 eur (5.820,65 Sk) a predložil špecifikáciu trov exekúcie a exekútorský spis.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 15. 11. 2004, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 1 hodinu 35 minút, t. j. za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk, a to za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 minút, zabezpečenie si internetového výpisu z obchodného registra- 5 minút, za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 25 minút, vypracovanie správy pre oprávneného - 20 minút, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd
- 35 minút, t. j. spolu 400 Sk (13,28 eur).
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd taktiež nepriznal odmenu za úkony označené ako zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch (25 minút), zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie (15 minút), rozposlanie upovedomenia a ich zaevidovanie (20 minút), nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada trov, ktoré mu vznikli pri vykonávaní exekúcie do času, kedy sa rozhoduje o zastavení a trovách exekúcie. Preto mu súd nepriznal odmenu za úkony, z ktorých je zrejmé, že sa týkajú
budúcnosti a navyše sú aj administratívnymi prácami v zmysle ust. § 25 vyhlášky, a to za zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 minút), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie (10 minút), vyhotovenie faktúry pre oprávneného (15 minút), vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 minút), archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora (50 minút). Súd zároveň v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil časy trvania (v predchádzajúcom odseku), ktoré považuje za primerané a hospodárne. Po preskúmaní jednotlivých exekútorských listín sa súd nestotožnil s časovými trvaniami, ktoré v špecifikácii uviedol súdny exekútor (vypracovanie správy pre oprávneného - 40 minút, zabezpečenie si výpisu zo živnostenského registra - 15 minút). Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje pri priznávaní odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky. Súd má za to, že súdnemu exekútorovi nemohlo objektívne trvať vypracovanie správy pre oprávneného 40 minút a rovnako zabezpečenie si výpisu z registra cestou internetu 15 minút. Súd zároveň poukazuje na to, že pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného časového trvania predmetných úkonov neprihliadol na úkony označené ako zaevidovanie a odoslanie správy, nakoľko ide o administratívne práce.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100 Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za každé zisťovanie majetku povinného 8x (osobné šetrenie v mieste bydliska povinného, súčinnosti: Sociálna poisťovňa, Dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, Daňový úrad Liptovský Mikuláš, Všeobecná zdravotná poisťovňa, O., F.. M.., G. Z., a. s., kataster nehnuteľností), t. j. spolu vo výške 900 Sk (29,88 eur).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné a telekomunikačné poplatky vo výške 216 Sk (7,17 eur). Súdny exekútor si uplatnil za služobnú cestu zo dňa 7. 4. 2008 na trase Nitra - Liptovský Mikuláš a späť cestovné náhrady vo výške 51,23 eur a v súlade s ust. § 23 vyhlášky aj náhradu za stratu času vo výške 2,64 eur. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 260/2004 Z. z. účinným od 29. 4. 2004, ako vykonávacím predpisom zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, bola stanovená sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 6,20 Sk. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi základnú náhradu za 197 km vo výške 1.221,40 Sk (40,54 eur). Z predloženého technického preukazu použitého cestného motorového vozidla súd zistil, že výrobca uviedol spotrebu paliva 5,9l/100 km. Súdny exekútor nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, preto súd na výpočet spotreby použil cenu zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky v deň vykonania služobnej cesty, t. j. vo výške 39,35 Sk. Náhrada za spotrebované pohonné látky by tak predstavovala (197 x 0,059 x 39,35 = 457,37 Sk (15,18 eur)). Na základe uvedeného by tak súdnemu exekútorovi patrila náhrada cestovných výdavkov v celkovej výške 1.678,77 Sk (55,72 eur). Nakoľko si súdny exekútor vyčíslil cestovné náhrady vo výške 1. 543,35 Sk (51,23 eur), súd mu priznal takto uplatnenú náhradu. Súdnemu exekútorovi zároveň patrí náhrada za stratu času vo výške 79,53 Sk (2,64 eur).
Ďalej v súlade s ust. § 22 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich výdavky za poskytnuté bankové informácie v celkovej výške 1.011,50 Sk (33,58 eur), ktoré súdny exekútor preukázal predložením vystavených bankových faktúr.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty preto súd zvýšil priznanú odmenu 1.300 Sk a náhrady 2.850,38 Sk o 20 % DPH, t. j. o 830,08 Sk (27,55 eur).
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 4.980,46 Sk. Po prepočítaní výslednej sumy v slovenských korunách podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie 165,32 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.