Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/8/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Mihala a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Zlatice Javorovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. H., nar. XX. G. XXXX a V. H., nar. XX. U. XXXX, obe bytom u matky a obe zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: M. H., nar. X. C. XXXX, bytom D., N. XXX a otca: G. C., nar. X. K. XXXX, bytom T. E. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. marca 2013, č. k. -88 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej týkajúcej sa bežného výživného m e n í tak, že výživné na maloletú C. zvyšuje zo sumy 65 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a výživné na maloletého V. zo sumy 55 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne, u oboch počnúc dňom 19. júla 2012 a tým m e n í rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 1. júna 2010, č. k. -72 v časti výšky výživného.

V časti zročného výživného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku v bode I/ zmenil „rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 1.6.2010“ v časti o výživnom na maloleté deti tak, že výživné u maloletej C. zvýšil zo sumy 65 eur na sumu 100 eur mesačne a u maloletého V. zo sumy 55 eur na sumu 80 eur mesačne, a to počnúc dňom 19. júla 2012, vo výroku v bode II/ povolil otcovi zročné výživné u maloletej C. za obdobie od 19. júla 2012 do 28. marca 2013 v sume 293,54 eur splatiť v mesačných splátkach vo výške 10 eur spolu s bežným výživným, vo výroku v bode III/ povolil otcovi zročné výživné u maloletého V. za obdobie od 19. júla 2012 do 28. marca 2013 v sume 214,88 eur splatiť v mesačných splátkach vo výške 10 eur spolu s bežným výživným, v oboch prípadoch po právoplatnosti rozsudku a pod stratou výhod týchto splátok, a napokon vo výroku v bode IV/ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ( č. v znení neskorších zmien a doplnení), veta prvá, veta prvá, až 5 ZoR ( o rodine v znení neskorších zmien a doplnení), o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov; vecne potom stotožnením sa s názorom matky o potrebe zvýšenia výživného, ktoré bolo predchádzajúcim rozsudkom určené u maloletej C. na sumu 65 eur mesačne a u maloletého V. na sumu 55 eur mesačne, nakoľko na strane maloletých detí ako i na strane ich rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov. Na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov v tom, že deti sú o 4 roky staršie. Mal. C. je od septembra študentkou E. Q. H. v F., do školy denne dochádza, pričom cestovné mesačne stojí 40 eur. V škole sa nestravuje, preto dostáva vreckové vo výške 2 eur denne a matka jej balí silnejšiu stravu. Na začiatku školského roka jej bolo potrebné zakúpiť prezuvky, zdravotnú obuv, plášť, učebné pomôcky. Matka má v súvislosti s ňou zvýšené výdavky vzhľadom na jej zdravotný stav, je astmatičkou, potrebuje spreje a nosí okuliare. Mal. V. je žiakom X. ročníka ZŠ, tohto času hrá futbal za G. U., teda matke dieťaťa pribudli výdavky spojené s jeho športovou aktivitou a cestovným do U.. Okrem uvedených výdavkov došlo za uvedené obdobie aj k nárastu odôvodnených potrieb oboch detí v súvislosti s ich fyzickým rastom na stravu, oblečenie, obuv a pod. V čase posledného určenia vyživovacej povinnosti bola matka mal. detí poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 250 eur, tohto času poberá rodičovský príspevok vo výške 197,70 eur a má vyživovaciu povinnosť k mal. H. T., na ktorého otec prispieva podľa potrieb dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu upravené neboli. Otec tohto dieťaťa je súkromným podnikateľom a základ dane u neho za rok 2011 činil 5005,50 eur. Žije naďalej v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Otec mal. detí bol v čase posledného určenia výživného dobrovoľne nezamestnaný. Predtým bol zamestnaný u A. H., kde mal dosahovať príjem 500 eur a pracovný pomer ukončil z dôvodu starostlivosti o svojho otca. Bol v evidencii nezamestnaných od 26. augusta 2009 do decembra 2009, kedy bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu. O príspevok za opatrovanie nepožiadal a tento ani nepoberal. V období od júna do augusta 2011 pracoval v I. R. a jeho čistý príjem za uvedené obdobie činil 48,85 eur. Otec uviedol, že do leta 2012 pracoval v Rakúsku s mesačným príjmom 700 eur a toho času pracuje v spoločnosti Y. W., s.r.o. R. s čistým mesačným príjmom 277,14 eur. Jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 197,70 eur, má dva ďalšie vyživovacie povinnosti. Do práce dochádza do Bratislavy, chodí služobným autom, teda i túto skutočnosť vyhodnotil súd prvého stupňa ako príjem do rodiny otca. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na jeho rozhodnutie sp. zn. zo dňa 14. januára 2010, kde bo návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Otec detí napriek tej skutočnosti, že má štyri vyživovacie povinnosti a jeho manželka poberá len rodičovský príspevok, pracuje mesačne za 277 eur, teda nedosahuje ani minimálnu zákonom stanovenú mzdu, a preto súd prvého stupňa zamestnávateľom vykazovaný príjem vyhodnotil za nevieryhodný už i s poukazom na tú skutočnosť, že prácu vykonáva i na území SR ako aj v zahraničí. Pokiaľ skutočne dosahuje len uvedený príjem bolo povinnosťou otca zamestnať sa v takom zamestnaní, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom riadne plniť, preto súd na momentálnu situáciu otca neprihliadol. Súd prvého stupňa zároveň povolil otcovi splatiť zročné výživné (ako dlhu na výživnom) za obdobie od 19. júla 2012 do 28. marca 2013 u mal. C. v sume 293,54 eur (8 x 35 eur + alikvótna čiastka za mesiac júl vo výške 13,54 eur) a u mal. V. v sume 214,88 eur (8 x 25 eur + alikvótna čiastka za mesiac júl vo výške 14,88 eur) u každého dieťaťa v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty výhody splátok (v prípade ich omeškania). Rozhodnutie o trovách konania potom súd prvého stupňa odôvodnil odkazom na , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí so zrejmým návrhom na jeho zmenu a určenie nižšej výšky výživného, nakoľko jeho terajšia finančná situácia mu v žiadnom prípade neumožňuje platiť výživné v určenej výške, a to i s prihliadnutím na tú skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Poukázanie súdom prvého stupňa na to, aby si hľadal lepšie platenú prácu považuje odvolateľ vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce v Slovenskej republike za nepochopiteľné a nerealizovateľné.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník zotrval na svojich tvrdeniach prednesených už v konaní pred súdom prvého stupňa, kde za primerané považoval výživné u maloletej C. vo výške 100 eur mesačne a u maloletého V. vo výške 80 eur mesačne.

Odvolací súd prejednal podľa a na základe odvolania otca rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného ako i v časti „rozhodnutia“ o trovách konania (ktoré malo povahu rozhodnutia závislého, hoc aj v takejto veci len formálne, na rozhodnutí vo veci samej, pričom tu šlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a v ktorom tak odvolací súd nebol viazaný ani odvolacími návrhmi), a to podľa , a na pojednávaní (ktoré si vyžadoval odstup času medzi rozhodnutím v prvom stupni a očakávateľným rozhodovaním odvolacieho súdu) v neprítomnosti matky, otca a kolízneho opatrovníka (ktorým doručenie predvolania na pojednávanie vykázané bolo, keď kolízny opatrovník ospravedlnil svoju neúčasť kolíziou pojednávaní za súčasného skonštatovania, že sa v súvislosti s meritom veci pridržiava svojho vyjadrenia z pojednávania pred okresným súdom zo dňa 11. marca 2012, matka chorobou maloletého syna ako i jej osoby s tým, že osobnú prítomnosť na pojednávaní pred odvolacím súdom nežiadala, pričom otec maloletých svoju neúčasť nijako neospravedlnil) doplnil dokazovanie oboznámením obsahu napadnutého rozsudku, otcom podaného odvolania, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 8. júla 2014, odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, pracovisko Sereď zo dňa 10. júla 2014, správy spoločnosti Y. W. s. r. o. zo dňa 14. júla 2014, posudku na mal. H. T. nar. XX. E. XXXX, poštového poukazu predloženého matkou, odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 17. júla 2014, potvrdenia Y. W., s. r. o. zo dňa 8. augusta 2014 (potvrdenia o výške príjmu otca zo zamestnaneckého pomeru v období od mesiaca 1/2013 do mesiaca 1/2014), stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 26. augusta 2014, a tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v časti bežného výživného treba považovať za správny, keď súd prvého stupňa predovšetkým zistil skutkový stav v miere potrebnej pre rozhodnutie a vec i správne posúdil po právnej stránke, na čom nemohli nič zmeniť ani námietky uplatnené odvolaním otca, pričom (len formálnu) zmenu rozsudku v príslušnej časti si vyžadovalo opomenutie súdu prvého stupňa do výrokovej časti vniesť náležité označenie rozsudku, ktorý bol napadnutým rozsudkom zmenený, a to za súčasnej potreby zrušenia napadnutého rozsudku v časti zročného výživného z dôvodov nižšie uvedených.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Predchádzajúcou úpravou výživného vo vzťahu k maloletým deťom bol rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -72 zo dňa 1. júna 2010, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. C. zo sumy 49,79 eur na sumu 65 eur mesačne a u mal. V. zo sumy 39,83 eur na sumu 55 eur mesačne počnúc dňom 19. júna 2009.

V konaní pred odvolacím súdom bolo zistené, že otec maloletých od 31. januára 2014 už nepracuje v spoločnosti Y. W., s.r.o., kde pracoval od 5. septembra 2012, pričom jeho priemerná mesačná čistá mzda v roku 2013 predstavovala 295,84 eur (č. l. 168). Matka maloletých pritom uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 200 eur mesačne a jej mesačné náklady na bývanie pozostávajú zo sumy 300 eur na hypotekárny úver, sumy 144 eur za plyn, sumy 24 eur za odpad a sumy 4,64 eur za rozhlas a TV (č. l. 158 a nasl.), pričom kolízny opatrovník vo svojom liste zo dňa 26. augusta 2014 v plnom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení vyslovenom na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 11. marca 2013, kde uviedol, že napriek otcom deklarovanom príjme navrhuje zvýšiť výživné u maloletej C. na sumu 100 eur mesačne a u maloletého V. na sumu 80 eur mesačne (č. l. 172 a 84).

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa (inak ekvivalentu vyššie citovaného ustanovenia zákona o rodine na poli procesného práva - pozn. odvolacieho súdu) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V prvom rade je potrebné poukázať na znenie § 62 ods. 4 ZoR, v ktorom je zakotvená potreba vyhodnocovania rozsahu vyživovacej povinnosti jednotlivých rodičov k ich deťom i so zreteľom k obvykle prítomnému vykrývaniu vyživovacej povinnosti len jedného z rodičov aj výkonom osobnej starostlivosti o dieťa (nech sa aj podiel takejto starostlivosti na plnení vyživovacej povinnosti v priebehu života dieťaťa zvykne meniť - spravidla ustupovaním významu faktoru osobnej starostlivosti) a pre účely rozhodovania o výživnom možno vyvodiť i ďalšie závery formulovateľné tiež tak, že 1. pri osobnej starostlivosti len jedného z rodičov o dieťa sa otázka výživného patriaceho dieťaťu od takéhoto (rozumej osobne sa o dieťa starajúceho) rodiča rieši len ako otázka predbežná (nakoľko je tu samozrejmý stav uspokojovania potrieb dieťaťa osobne sa oň starajúcim rodičom v rámci uspokojovania potrieb celej domácnosti spoločne vedenej takýmito osobami) a že 2. pri zohľadnení aj faktoru osobnej starostlivosti rodiča o dieťa treba považovať za vylúčené, aby rozsah vyživovacej povinnosti rodiča osobne sa starajúceho o dieťa mohol byť určený (čo aj predbežne vo finančnom vyjadrení) vyššou sumou, než je tomu u toho rodiča, ktorý má nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa nahrádzať (kompenzovať) výlučne platením výživného.

Už súdom prvého stupňa citované ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR potom obsahuje tzv. klauzulu „rebus sic stantibus“, čiže pravidlo zmeny pomerov (ako východisko pre možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia o výživnom), pričom zmenou pomerov sa tu zásadne (na základe záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov v príslušnej oblasti, na ktorých ani v tejto veci nevznikol dôvod nič meniť) rozumie podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného.

Ustanovenie § 75 ods. 1 ZoR potom vymedzuje vo svojej prvej vete kritériá relevantné (významné) pre rozhodovanie súdu o určení miery (rozsahu) vyživovacej povinnosti. Takýmito kritériami sú vo všeobecnosti na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávneného a na strane druhej možnosti, schopnosti a pomery výživou povinného; pričom v rámci úvah o stanovení výživného, patriaceho maloletému dieťaťu od jeho rodiča je výživou oprávneným dieťa a výživou povinným rodič (ako už bolo spomenuté vyššie, v skutočnosti obaja rodičia, hoci zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti len jednému z nich - uplatnené aj v tejto konkrétnej veci, so sebou nesie určovanie miery vyživovacej povinnosti výrokom súdneho rozhodnutia len rodičovi nemajúcemu dieťa v osobnej starostlivosti). Z tohto je zrejmé, že takými pomermi sú v závislosti na konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci spravidla reálne existujúce pomery účastníkov (rozumej ich príjmové, majetkové a celkové sociálne pomery najčastejšie doložené i správami o príjmoch a ostatnej finančnej a inej situácii tej - ktorej osoby, resp. inými tomu na roveň postavenými podkladmi), ustanovenie § 75 ods. 1 vety druhej ZoR však obsahuje i pomoc pre prípady, v ktorých by z dôvodov na strane výživou povinného rodiča vychádzanie z jeho reálne existujúcich pomerov (v čase rozhodovania) vymeranie výživného neumožňovalo buď vôbec, alebo by takto určené výživné neodrážalo skutočné schopnosti výživou povinného rodiča na plnenie si vyživovacej povinnosti z jeho strany. Ak sa teda naplnia pojmové znaky uvedené v hypotéze príslušnej právnej normy, je tu možnosť opretia sa súdom tiež o pomery reálne neexistujúce, vyjadrujúce však najmä pri ustaľovaní miery schopnosti výživou povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť jej skutočné predpoklady zhostiť sa plnenia takejto povinnosti. Práve toto treba rozumieť pod zákonnou formuláciou, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Účelom takejto úpravy je ustanovenie miery schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinného síce len v podobe konštatovania jeho hypotetických pomerov, na druhej strane však pomerov takých, ktoré by za riadneho chodu vecí, čiže za predpokladu naozaj zodpovedného počínania výživou povinného bolo možno dôvodne očakávať.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s tým, ako súd prvého stupňa odôvodnil ním zvolený spôsob rozhodnutia vo vzťahu k bežnému výživnému (určenie výživného práve v konkrétnom rozsahu a čase), nakoľko argumentácia pojatá okresným súdom do odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykazovala vecné, právne ani logické medzery. Závery súdu prvého stupňa o dôvodoch zmeny vyživovacej povinnosti, určení výšky výživného v prejednávanej veci a o potrebe urobenia tak práve spôsobom vyplývajúcim z napadnutého rozsudku preto treba považovať za správne. Zmena pomerov bola súdom prvého stupňa preukázaná dostatočne, keďže od poslednej zmeny pomerov (právoplatnej od 24. júna 2010) uplynuli v čase rozhodovania odvolacieho súdu už 4 roky a za tento čas sa jednoznačne zvýšili výdavky na obe maloleté deti, ktoré priamo súvisia s ich vekom. Ak potom otec maloletých tvrdí, že jeho finančná situácia nie je dostatočná na plnenie výživného v uvedenom rozsahu, odvolací súd tu poukazuje na to, že i s prihliadnutím na jeho vek nie je možné ním uvádzaný mesačný príjem považovať za vierohodný, keďže i podľa tvrdení jeho matky sa od roku 2010 pracovne zdržiava v zahraničí (viď jej tvrdenia v zápisnici zo dňa 17. septembra 2013 z č. l. 115).

Odvolací súd preto inak vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (týkajúcej sa bežného výživného) fakticky potvrdil ( a ), právne ho však musel v súlade s ustanovením zmeniť spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho rozsudku, a to z dôvodu potreby presnej špecifikácie toho rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol uvedeným výrokom napadnutého rozsudku fakticky zmenený, keďže špecifikáciu použitú súdom prvého stupňa nemožno považovať za dostatočnú.

Čo sa potom týka výroku II/ a III/ napadnutého rozsudku, ktorými súd prvého stupňa povolil otcovi zročné výživné za obdobie od 19. júla 2012 do 28. marca 2013 u maloletej C. v sume 293,54 eur a u maloletého V. v sume 214,88 eur splatiť v mesačných splátkach vo výške 10 eur spolu s bežným výživným (v oboch prípadoch po právoplatnosti rozsudku a pod stratou výhod týchto splátok), odvolací súd musel pristúpiť k ich zrušeniu, nakoľko výrok o zročnom výživnom nemal oporu v skutkovom stave veci, keďže súdom prvého stupňa nebola platobná disciplína otca maloletých detí v príslušnom období vôbec zisťovaná. Súd prvého stupňa si totiž neobstaral ťažiskové dôkazy a podklady umožňujúce korektné vyriešenie otázky dlhu na výživnom, čo malo logicky vplyv aj na presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti rozsudku, pričom za stavu absencie dostatočne presvedčivých vysvetlení (logickému výkladu zo strany konajúceho súdu I. stupňa), resp. odpovedí na otázku plnení poskytovaných otcom, je vylúčená možnosť zreteľne a bez akýchkoľvek pochybností porozumieť tomu, ako súd prvého stupňa vyhodnotil výšku zročného výživného. Vedený týmito skutkovými a právnymi úvahami odvolací súd podľa a rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec mu v tejto časti v zmysle vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dôsledne sa riadiť právnym názorom vysloveným v tomto konaní odvolacím súdom, ktorým je podľa súd nižšieho stupňa viazaný. Nutné je opätovne prejednať vec s nápravou vyššie vytknutých pochybení (týkajúcich sa zisťovania skutkového stavu veci), doplniť dokazovanie, a to i s prihliadnutím na odstup času, ktorý reálne nastal odo dňa vydania napadnutého rozsudku až do súčasnosti. Až na podklade takto vykonaného dokazovania bude následne možné v zmysle náležite zhodnotiť jeho výsledky a až potom opätovne rozhodnúť len o veci ktorá zostala predmetom konania (zročnom výživnom), to už ale bez potreby rozhodovania i o trovách konania z dôvodov nižšie uvedených.

Napokon v prípade čiastkového výroku napadnutého rozsudku o trovách konania súdu prvého stupňa (výroku v bode IV/) muselo dôjsť podľa a k jeho zrušeniu a popri tom i k vedomému opomenutiu odvolacieho súdu rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Šlo tu totiž o prípad neopodstatnenosti rozhodovania (pokiaľ pravda príslušný výrok za produkt rozhodovacieho procesu vôbec možno označiť), a to preto, že v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu (o aké šlo aj v tejto konkrétnej veci) je nedostatok práva účastníkov na náhradu zákonným pravidlom majúcim pôvod práve v okresným súdom spomenutom (avšak necitovanom a nevyloženom) ustanovení , a to (na rozdiel od iných jemu len podobných prípadov) pravidlo, z ktorého neexistujú žiadne výnimky. Práve pre túto bezvýnimočnosť odpadá aj možnosť rozhodovania (ktorým treba zásadne rozumieť len výber medzi aspoň dvoma do úvahy prichádzajúcimi možnosťami), „rozhodnutie“ o trovách konania preto v skutočnosti žiadnym rozhodnutím nie je a ako také je nadbytočné, pričom dôvod nerozhodovania o trovách konania postačuje vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia (ako to práve na tomto mieste urobil i tunajší súd).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne za podmienok v ňom určených, možno sa ich splnenia domáhať exekučne.