Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/127/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom 02. septembra 2014 samosudcom JUDr. Ladislavom Lóškom, takto

rozhodol:

Obžalovaný E. G. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bývajúci v V. XX, Y.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

08.01.2014 okolo 18.00 hod. na parkovisku pred bytovým domom na adrese K. A.XX v Z., na svojom vozidle, sčasti zablokoval vozidlo V. R., vystúpil z vozidla držiac v ruke plynovú pištoľ, pristúpil k dverám vozidla, ktoré riadil V. R., a tomuto cez otvorené okno vozidla povedal: „Zavolal som ľudí, ktorí sem teraz prídu a vyriešia ťa!“, a následne jedenkrát vystrelil z predmetnej pištole do vzduchu a povedal: „Nikam nepôjdeš!“, a namieril zbraňou na V. R., na čo tento z miesta na svojom vozidle ušiel,

t e d a

- dopustil sa slovne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b Tr. zák.,

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 2, § 36 písm. j, § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd obvinenému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynový revolver MAGNUM CAT.4605, CAL 380 9mmK v. č. M143598 a 2 ks náboje WADIE CS 9 mm.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

odôvodnenie:

Po otvorení hlavného pojednávania ani obžalovaný ani prokurátor nesúhlasili s konaním o dohode o vine a treste.

Obžalovaný pri výsluchu urobil vyhlásenie, že je nevinný, vypovedal, že je zamestnaný ako Y. so R. boli kolegovia. 08.01.2014 mu skončila služba o 18.00 hod., kolegovi odovzdal vozidlo a nasadol do svojho vozidla, to sa udialo pred hotelom R. v Z., ako presadol do svojho auta, všimol si, že o pár metrov ďalej bol vo svojom vozidle pán R., na svojom aute išiel domov, v tom čase býval na K. II/XX v Z.. Zhruba na polceste zistil, že R. ide za ním, preto zavolal svojmu otcovi, zo R. mal strach, chcel, aby, keď vystúpi z auta, nebol sám. Na adresu R. uviedol, že v minulosti, keď ešte boli kolegovia, tak R. robil rozpory v kolektíve, bol agresívny, prchký, preto bol z práce aj prepustený, R. nevedel, že kde on býva, tak s otcom sa dohodol, že príde o panelák ďalej. Tam aj zaparkoval auto a čakal na otca, keďže otec neprichádzal, rozhodol sa ísť naproti na aute. Ako tak išiel, R. svojím autom zablokoval jeho vozidlo, stiahol si okienko zhruba na 15 cm a začal na neho vykrikovať, že je „obyčajný hajzel, skurvenec“, a že kvôli nemu prišiel o prácu. Potom R. si rozopol bundu a začal si šmátrať pod bundou, on reagoval na to tak, že vytiahol plynovú pištoľ, ktorú stále má v ruksaku, vzhľadom k tomu, že ako taxikár má už pracovné skúsenosti. Keď vytiahol pištoľ, otvoril dvere a vystrelil do vzduchu, R. na to rýchlo ušiel. Popieral, že by povedal R., že nikam nepôjdeš, ani to nie je pravda, že by namieril zbraňou na R.. Keď odchádzal R. z miesta, kričal na neho, že týmto sa to neskončilo, potom definitívne odišiel preč. Na to išiel domov, otec ešte bol doma, ale už bol vychystaný a dohodli sa s otcom, že sa pôjdu na aute previesť a spýtajú sa R., že čo to malo znamenať. On v pištoli mal tri náboje, vystrelil iba preto, že mal strach. Políciu nezavolal, lebo to, čo robil, považoval za správne. Keď už boli s otcom, vtedy zavolali políciu a bolo im oznámené, že majú čakať v mieste trvalého bydliska, kde už čakali policajti. Na R. podal trestné oznámenie, ktoré však zo strany polície bolo zamietnuté. Na otázku uviedol, že so R. v práci mal každý problém, stále hovoril, že má doma štyri deti, ktoré musí živiť. V taxislužbe pracovali 12 ľudia, a prečo práve jeho obvinil, že bol prepustený z práce, to si nevie vysvetliť. Na ďalšiu otázku uviedol, že R., keď mal rozopnutú bundu, nevidel tam žiadnu zbraň ani predmet, len predpokladal, že tam má niečo, čím by mu mohol ublížiť. Ďalej uviedol, že keď policajti ho čakali v mieste bydliska, žiadali, aby predložil pištoľ, keď otvoril bubienok, potom mu pištoľ vrátili a prikázali mu, aby išli na políciu. Po hodine čakania ho vypočúvali, vtedy R. pri tom nebol, avšak mal vedomosť o tom, že taktiež vypovedal po ňom. Osobne má pocit a s určitosťou môže uviesť, že práp. H. F. sa osobne pozná s poškodeným. On sám bol vypočutý dvakrát, prvýkrát ako podávajúci trestné oznámenia, a druhýkrát ako svedok. Keď stál pred budovou polície pod oknom, počul ako vypovedá R.. Na záver uviedol, že túto zbraň, ktorú mal pri sebe, nikdy v živote predtým nepoužil na sebaobranu.

Svedok - poškodený V. R. vypovedal, že čo sa týka dňa 08.01.2014 okolo 18.00 hod. išiel svojím autom okolo hotela R. v Z., kde videl, že pán G. stojí na parkovisku aj s nejakým svojím kolegom, rozprávajú sa, odparkoval svoje auto na protiľahlom parkovisku, chvíľu sedel v aute a rozmýšľal, či ide ho osloviť z toho dôvodu, lebo dostal výpoveď z miesta, kde pôvodne pracoval. V čase, keď boli spolu kolegovia, nevychádzali veľmi dobre. Mávali verbálne konflikty, a to aj preto, že boli stanovené podmienky ohľadne dodržiavania sadzieb v taxislužbe, ktoré pán G. nedodržal a to sa odzrkadlilo aj v jeho výplate. Preto mu zopárkrát zatelefonoval počas služby, riešil to aj s vedúcim, ktorý povedal, že on to s ním rieši. Keď išiel do služby, tak v noci dostal výpoveď, z toho dôvodu, že bol obvinený, že chcel odcudziť od kolegu, od ktorého prevzal motorové vozidlo, doklady. On má podozrenie, že v tom boli viacerí ľudia, a medzi nimi aj pán G.. Čo sa týka skutku, k tomu ďalej pokračoval, že ako sledoval obžalovaného, videl, že nasadá do svojho vozidla a niekam odišiel, on taktiež smeroval svojím vozidlom tým istým smerom ako on, keďže býva na K. v Z., celý čas išiel za ním, medzi nimi bolo jedno vozidlo, celý čas rozmýšľal, či ho zastaví, lebo sa chcel s ním porozprávať, aj z toho dôvodu, že má doma dve maloleté deti, ktoré treba živiť. Šiel za ním na K. A. č. XX a XX, kde je parkovisko, a končí to slepou ulicou. Keďže o jedno auto bol ďalej od neho, nevedel, či odbočil na A. alebo na A. preto išiel na koniec parkoviska, tam ho nevidel, potom išiel na K. II/XX, otočil sa a rozmýšľal v aute, že čo ďalej. Ako sedel v aute, zrazu pred ním sa objavila O., ktorá mu čiastočne skrížila cestu pri výjazde z parkoviska, z auta vystúpil pán G., ktorý držal v ruke strelnú zbraň, či to bolo v pravej, alebo ľavej ruke, to si nepamätal, proste držal v ruke zbraň. Podišiel k jeho autu, on stiahol okienko, a pýtal sa ho, že „čo to ideš teraz riešiť?“ Po zhodnotení situácie povedal G., že v tejto chvíli s ním nebude nič riešiť. Obžalovaný zhruba z polmetrovej vzdialenosti povedal, že „budeš to riešiť, lebo zavolám ľudí, ktorí to budú riešiť“. Následne zaradil na aute spiatočku, keď G. videl, že ho neposlúchne, vystrelil do vzduchu pištoľou a potom na neho namieril zbraň so slovami „Nikam nepôjdeš!“, on napriek tomu vycúval a odišiel, ako odchádzal, tak celý čas na neho G. mieril so zbraňou. On potom na G. podal trestné oznámenie, a má vedomosť o tom, že trestné oznámenia na neho podal tiež G.. Ešte večer, po podaní trestného oznámenia, bol vypočúvaný, policajti to vyhodnotili, že je to priestupok. Na políciu prišiel aj na druhý deň ráno. Policajti, ktorí ho vypočúvali večer, boli mu známi, tí, ktorí tam boli ráno, tých nepoznal. Na otázku, či mal konflikt na pracovisku, uviedol, že konflikty mal iba s pánom G.. Na G. telefónny kontakt nemal, v čase skutku to s G. bolo iba náhodné stretnutie. Majiteľom taxislužby bol pán B. a vedúcim pán V., prepustil ho pán V. bez udania dôvodu. Na záver uviedol, že nevylučuje, že obžalovaný mohol mať pocit, že ho prenasleduje, avšak v žiadnom prípade on mu nechcel ublížiť, chcel sa s ním iba rozprávať.

Svedok C. V. uviedol, že v jednej Z. pracoval ako vedúci, v tej istej firme pracoval aj pán R. ako šofér. Skončeniu pracovného pomeru s pánom R. došlo z toho dôvodu, lebo pán R. neodvádzal svoju prácu tak, ako mal, neboli s ním spokojní ani zákazníci, ktorí sa na neho sťažovali a prenášal svoje problémy do kolektívu. Nikto zo zamestnancom neinicioval prepustenie Sabatského, a čo sa týka vzťahov medzi R. a G., k tomu sa nevedel vyjadriť. Je však pravda, že raz alebo dvakrát počul sťažnosť na pána R. z úst pána G.. J. G. splnil podmienky na prácu šoféra.

Svedok E. G., vypovedal, že obžalovaný je jeho synom. V januárový večer bol doma a vedel, že syn večer skončí prácu, tak ho čakal. Okolo 18.30 hod. mu zazvonil telefón, volal mu syn a povedal mu, že ide po P. ceste a sleduje ho R., a predtým ho videl stáť aj pri hoteli R., keď menil službu. Hovoril to s vystrašeným hlasom, kázal mu, nech ide domov, on mu však povedal, že domov nepôjde, lebo sa R. dozvie, kde bývajú a potom im poleje auto kyselinou, a povedal mu, že zaparkuje tam, kde býva H., ktorý je synov kamarát, a uvidí, či R. pôjde za ním, alebo nie. On sa rýchlo obliekol a na druhom aute chcel ísť za ním, a keď už odomykal auto, videl, že syn už prichádza, triasli sa mu ruky, chvel sa mu hlas a bol vystrašený. Pýtal sa ho, čo sa dialo, odpovedal mu, že R. ho sledoval až po parkovisko, kde on zaparkoval. Keď mal pocit, že R. odišiel, vycúval s autom, vtedy R. mu skrížil cestu a celý incident skončil tak, že R. na neho vybehol, vulgárne mu nadával, šmátral v bunde a on z obavy o život, pištoľou, čo mu zabezpečil on kvôli jeho práci, vystrelil do vzduchu na výstrahu. Vtedy sa R. stiahol a odišiel. Povedal mu, že idú to riešiť, že idú nájsť R.. Kázal synovi, aby zavolal R., on mu však nezdvihol, a keďže ho nenašli ani v meste, išli na políciu. Na polícii si sadli na lavičku a po 20 minútach sa ich ujal policajt, nahlásili, čo sa stalo a zhruba o 40 minút sa tam zjavil aj pán R.. Ako boli vypočutí, po nich bol vypočutý aj R.. Čakali aj kým R. bude vypočutý, po jeho výsluchu znovu boli vypočutí, lebo R. udal syna ako páchateľa, on bol celý čas prítomný, keď vypočúvali syna. Vtedy už ho vypočúvali ako obvineného a R. ako poškodeného. R. pozná iba sprostredkovane a podľa neho správanie jeho syna bolo jednoznačne odôvodnené.

Svedok J. H. F. uviedol, že na skutok si pamätá iba čiastočne, V. R. pozná zhruba od roku 2001 až 2002, avšak spolu sa nestýkajú, keď vykonával úkony, on to nepovažoval za konflikt záujmov. Keď sa stal skutok, mal nočnú ako realizátor, prvý na Obvodné oddelenie PZ Z. prišiel pán G. so svojím otcom, prišli podať oznámenie na R.. Keď si dobre pamätá, tak po chvíli sa zastavil aj pán R., a taktiež aj on prišiel podať trestné oznámenie. Počas výsluchu zisťovali, že čo sa stalo, skutok konzultovali aj so stálou službou, podľa prvých výsluchov išlo o priestupok ohľadne zbrane a streliva a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Bolo oznámené obidvom, že bude to riešené ako priestupok, prvý bol vypočutý pán G. a potom pán R.. V ten deň to skončilo ako priestupok, zápisnicu odovzdal stálej službe a ohľadne tejto veci ďalej on už nevystupoval. On informácie získaval od podozrivého a poškodeného, s určitosťou vie, že na oddelenie R. prišiel sám. Na otázku, že prečo neurobil konfrontáciu medzi nimi, uviedol, že za prítomnosti hliadky sa R. s G. rozprávali, chceli tú vec uzavrieť medzi sebou, konfrontáciu neurobil preto, lebo to nepovažoval za potrebné, boli to prvotné úkony.

Svedok X.. S. F., ktorý uviedol, že ako policajt OO PZ Z., v konkrétnej veci začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie, vypočúval E. G. ako svedka, potom ako obvineného, taktiež aj R., či bola urobená konfrontácia alebo nie, to uviesť nevedel. Ďalej na otázky uviedol, či bola urobená ohliadka miesta priestupku, spis mu bol pridelený, nerobil to od začiatku, dodatočná ohliadka potrebná nebola ani rekonštrukcia skutku nebola potrebná, ani ďalšie úkony. On to považoval tak preto, lebo pán G. uvádzal, že keď sa k nemu blížil R., on išiel rukou pod sako a na základe obavy, že ide na neho vytiahnuť zbraň, pán G. vystrelil zo zbrane, konal neprimerane, pričom u R. nevidel žiadnu zbraň ani iný predmet, za to, že niekto zašmátra pod sakom, nikto nemôže reagovať neprimerane, konkrétne vystrelením zo zbrane. Nepamätá si, či uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené poštou alebo osobne obvinenému. A taktiež obžalovaný bol stále riadne vyrozumený o úkonoch.

Súd ďalej ako dôkaz prečítal návrh na začatie trestného stíhania, zápisnicu o trestnom oznámení, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, uznesenie o začatí trestného stíhania, uznesenie, potvrdenie o zaistení veci, zápisnicu o prevzatí zaistenej veci, fotografiu zbrane, vyjadrenie ohľadne zbrane, správy na obžalovaného, záznam o podaní oznámenia, potvrdenie, záznam o podaní vysvetlenia, údaje o osobe v systéme K. a odpis z registra trestov na obžalovaného.

Po takto vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, v podstate obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný, čo je však podstatné uviedol, že je pravdou, že vystrelil na mieste skutku z plynovej pištole, odôvodnil to tým, že mal obavy, že V. R. ho ohrozuje, a už aj tým, že urobil pohyb rukou, pričom však u neho žiadnu zbraň ani iný predmet pod bundou nevidel. Samotný poškodený V. R. podrobne a dôveryhodne popísal skutok, kedy uviedol, že je pravdou, že išiel za obžalovaným, avšak z toho dôvodu, že sa s ním chcel porozprávať, v žiadnom prípade mu nechcel ublížiť, porozprávať sa chcel ohľadne toho, že bol prepustený z práce, a mal pocit, že za to môže „ďakovať obžalovanému“. Keď sa stretli, obžalovaný zastal pred jeho auto, a keď vystúpil z auta, mal v ruke zbraň, z ktorej vystrelil, na to so slovami, že „nechce s ním nič riešiť“, odišiel. Obidvaja podali trestné oznámenie, vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal pocit, že policajti konali v prospech obžalovaného, a vzhľadom k tomu, že podľa neho boli jeho kamaráti, boli vypočutí obidvaja policajti, ktorí však vypovedali, že aké úkony vykonávali vo veci, ďalej bol vypočutý otec obžalovaného, ktorý ku konkrétnej veci sa vyjadril iba tak, čo sa dozvedel sprostredkovane od syna, svojou výpoveďou jedná sa však o otca obžalovaného, preto súd výpoveď vyhodnotil ako výpoveď od blízkej osoby. C. V. sa ku skutku nevedel vyjadriť, vyjadril sa iba k hodnoteniu obžalovaného ako terajšieho pracovníka a hodnotenie poškodeného ako bývalého pracovníka taxislužby ako ich nadriadený. Súd ďalej sa oboznámil s jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Bolo nepochybné, že obžalovaný v čase skutku konal neprimerane a to tým, že vystrelil zo zbrane, podľa popisu nedošlo k jeho ohrozeniu tak, že by konal z dôvodu nutnej núdze, mal čas a mohol si privolať pomoc, nie iba svojho otca, ale rovno políciu.

Súd trestnú činnosť právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b Tr. zák..

K osobe obžalovaného súd zistil, že je študentom N. H. L. v L. L. a vo voľnom čase pracuje ako V., z miesta predchádzajúceho bydliska nie je bližšie hodnotený, a z terajšieho bydliska je uvedené, že sa tu zdržuje od 03.04.2014, zatiaľ neboli na neho podané žiadne sťažnosti, v obci nevlastní nehnuteľný majetok. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania trestnej činnosti, ich následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, súd vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j Tr. zák., a to konkrétne, že doposiaľ súdne trestaný nebol, a bol toho názoru, že postačuje uložiť mu trest na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý určil vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na 1 rok, zároveň v zmysle § 60 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd vyslovil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynového revolvera zn. Magnum a dva kusy nábojov do tejto zbrane, vlastníkom ktorých sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice.