Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/127/2024

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: FIDES AGRO, spol. s r.o. so sídlom Šardice č.p.709, 696 13 Šardice, Česká republika, IČO: 607 539 51, právne zastúpený: Glatzová & Co., s. r. o. so sídlom kancelárie Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 506, proti žalovanému: Karcol Dairy Consulting s.r.o. so sídlom Parkové nábrežie 5, 949 01 Nitra, IČO: 47 707 054, o návrhu na nariadenie zabezpečovacích opatrení, o návrhu na nariadenie neodkladných opatrení, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom prijatým na OS Nitra dňa 18.06.2024 domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 146.022,78 EUR s príslušenstvom, ktoré mu vzniklo z titulu neuhradenia viacerých faktúr, ktoré vznikli na základe objednávok žalovaného na dodanie tovaru zo strany žalobcu, k nasledovným veciam vo vlastníctve žalovaného na:

- úžitkový automobil PEUGEOT BOXER, výrobné číslo: A., rok výroby: 2017, ktorého vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- vysokozdvižný vozík JUNGHEINRICH EFG 115, výrobné číslo: FN537030, rok výroby: 2017, ktorého vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- osobný automobil VOLKSWAGEN GOLF 1.6 Tdi, výrobné číslo: B., rok výroby: 2017, ktorého vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- osobný automobil VOLKSWAGEN GOLF 2.0 Tdi, výrobné číslo: B., rok výroby: 2017, ktorého vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe

objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- osobný automobil VOLKSWAGEN TOURAN Highline 2.0 TDI, výrobné číslo: , rok výroby: 2014, ktorého vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- osobný automobil ŠKODA FABIA Combi 1.2 TSI, výrobné číslo: C., rok výroby: 2017, ktorého vlastníkom je žalovaný, na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- všetok majetok žalovaného, vrátane tovaru a strojov, nachádzajúci sa v súčasnosti ako aj budúcnosti v jeho nehnuteľnostiach registra „C“ KN parc.č.29/7, 29/13, 29/14, 30/2, 30/3, 350/5, 350/6, 350/7 a stavby - predajňa stavebnín Stavivo s.r.o. súp.č.8 na parc.č.30/3, sklad stavebného materiálu súp.č.8 na parc.č.29/14 a prístrešok stavebného materiálu súp.č.8 na parc.č.29/13 a parc.č.29/7, všetky zapísané na liste vlastníctva XXX, kat. územie D. E., obec D., F. D., v katastri vedenom kat. oddelením Okresného úradu Nitra, ktorých vlastníkom je záložný dlžník, rovnako aj na všetok majetok záložného dlžníka, ktorý sa nachádza v súčasnosti ako aj budúcnosti v nehnuteľnostiach, ktoré žalovaný využíva, a to na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- nehnuteľnosti registra „C“ KN parc.č.29/7, 29/13, 29/14, 30/2, 30/3, 350/5, 350/6, 350/7 a stavby - predajňa stavebnín Stavivo s.r.o. súp.č.8 na parc. č. 30/3, sklad stavebného materiálu súp. č. 8 na parc. č. 29/14 a prístrešok stavebného materiálu súp. č. 8 na parc. č. 29/13 a parc. č. 29/7, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie D. E., obec Nitra, okres D., v katastri vedenom kat. oddelením Okresného úradu Nitra, ktorých vlastníkom je žalovaný a to na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- peňažné pohľadávky vrátane príslušenstva žalovaného, ktoré má žalovaný alebo ktoré mu vzniknú v budúcnosti voči poddlžníkom zo záväzkových vzťahov na základe kúpnych zmlúv, a/alebo zmlúv o dodaní tovaru, a/alebo zmlúv o dodaní služieb, a/alebo budúcich kúpnych zmlúv, a/alebo akýchkoľvek nepomenovaných zmlúv a/alebo im podobných zmlúv, v znení ich prípadných zmien a doplnení uzavretých medzi záložným dlžníkom a týmito tretími osobami (poddlžníkmi), predmetom ktorých je resp. bude záväzok tretej osoby (poddlžníka) uhradiť žalovanému akékoľvek peňažné plnenie za dodanú službu alebo poskytnuté plnenie, a to na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávok žalobcu , a to na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- Ku všetkým existujúcim aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte Žalovaného IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, vrátane peňažných prostriedkov pripísaných na tento účet po dni vzniku tohto záložného práva a pohľadávky na výplatu zostatku po zániku tohto účtu, vrátane príslušenstva týchto pohľadávok, a to na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur

- Ku všetkým existujúcim aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte Žalovaného IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, vrátane

peňažných prostriedkov pripísaných na tento účet po dni vzniku tohto záložného práva a pohľadávky na výplatu zostatku po zániku tohto účtu, vrátane príslušenstva týchto pohľadávok, a to na zabezpečenie riadneho a včasného splatenia pohľadávky záložného veriteľa z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar záložným veriteľom záložnému dlžníkovi na základe objednávok vykonaných záložným dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,- Eur.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný mu do dnešného dňa neuhradil pohľadávku za dodaný tovar na základe faktúr, ktoré priložil k návrhu. Žalobca má teda voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 146.022,78 EUR („dlžná suma“). Žalovaný mal jediného spoločníka a jediného konateľa, ktorým bol v oboch prípadoch G. H. I., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: X.X.XXXX, trvale bytom: J. D. XXX/XX, XXX XX D. („pán I.“). Žalobca sa prostredníctvom od svojich obchodných partnerov dozvedel, že pán I. bol hospitalizovaný. Za Žalovaného tak nemal kto vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa, a tak nemal ani kto právomoc schvaľovať úhradu faktúr. Žalobca uviedol, že vzhľadom na dlhotrvajúci prosperujúci obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, žalobca dlžnú sumu od žalovaného nevymáhal. Žalobca uviedol, že pán I., dňa X.X.XXXX zomrel, a pre žalobcu nastala situácia, kedy potrebuje svoje pohľadávky zabezpečiť.

3. Žalobca preto pristúpil k podaniu vo veci samej a domáhal sa zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorému dňa 17.6.2024 podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Do času kým Okresný súd Banská Bystrica vydá právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, na základe ktorého bude môcť žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie, potrebuje žalobca, aby bol jeho nárok dočasne zabezpečený, vzhľadom na skutočnosť, že predpokladaní dedičia obchodného podielu v žalovanom sú dve neplnoleté deti pána I.. Zároveň žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je spoločnosť orientovaná na podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskom odvetví so špecifickým know-how, existuje podľa žalobcu obava, že dedičia pána I., resp. správca ich majetku, môžu svojim neodborným konaním spôsobiť žalovanému škody, a tak ohroziť vymáhanie dlžnej sumy žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že mu vznikli vzhľadom na upomínacie konanie ďalšie výdavky vo forme trov konania v celkovej výške 6.122,55 EUR a to konkrétne súdneho poplatku vo výške 4.380,68 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.741,87 EUR („Trovy“). Žalobca týmto návrhom zároveň žiada aj o ochranu pohľadávky, ktorú voči žalovanému bude mať súdom priznanú vo forme trov, a to na základe platobného rozkazu, ktorý bude judikovaný v blízkej budúcnosti.

4. Žalobca z tých istých dôvodov navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zakáže disponovať

- s nehnuteľnosťami registra „C“ KN parc.č.29/7, 29/13, 29/14, 30/2, 30/3, 350/5, 350/6, 350/7 a stavby - predajňa stavebnín Stavivo s.r.o. súp.č.8 na parc. č. 30/3, sklad stavebného materiálu súp. č. 8 na parc. č. 29/14 a prístrešok stavebného materiálu súp. č. 8 na parc. č. 29/13 a parc. č. 29/7, všetky zapísané na liste vlastníctva XXX, kat. územie D. E., obec D., F. D., v katastri vedenom kat. oddelením Okresného úradu Nitra, a to až do úplného zaplatenia sumy vo výške 146.022,78 Eur a jej príslušenstva

- Zakáže sa žalovanému právne i fakticky disponovať s finančnými prostriedkami na bankovom účte na bankovom účte IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava , IČO: 00 151 653, do sumy vo výške 230.000,- Eur , a to až do úplného zaplatenia sumy vo výške 146.022,78 Eur a jej príslušenstva

- Zakáže sa žalovanému právne i fakticky disponovať s finančnými prostriedkami na bankovom účte na bankovom účte Žalovaného IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, do sumy vo výške 230.000,- Eur , a to až do úplného zaplatenia sumy vo výške 146.022,78 Eur a jej príslušenstva

- Zakáže žalovanému právne a fakticky disponovať s finančnými prostriedkami na akýchkoľvek ďalších bankových účtoch, ktorých je majiteľom.

5. Na základe uvedených dôvodov, podľa žalobcu vo veci hrozí aj reálna obava, že možná budúca exekúcia na vymoženie predmetného peňažného nároku žalobcu voči žalovanému (pohľadávky) bude ohrozená. V tejto súvislosti má žalobca za to, že na účel zabezpečenia pohľadávok žalobcu, ktorá bude neskôr judikovaná, postačuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Pokiaľ by však konajúci súd bol toho názoru, že tento účel nemožno efektívne dosiahnuť nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenia.

6. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca za to, že sú osvedčené základné skutočnosti potrebné na to, aby sa pomery účastníkov upravili uvedenými zabezpečovacími a/alebo neodkladnými opatreniami, resp. jedným alebo viacerými z nich. Vzhľadom na plynúce úroky z omeškania, žalobca žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenia a/alebo neodkladné opatrenia na najvyššiu hodnotu istiny 230.000,00 EUR.

7. Žalobca k uvedeným podaniam predložil nasledovné dokumenty: Plná moc na zastupovanie, príslušné objednávky, faktúry a dodacie listy, e-mail zo dňa 07.06.2024, smútočné oznámenie o úmrtí pána I. a o dátume konania pohrebu, návrh na vydanie platobného rozkazu, odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2023, stav pohľadávok k 10.06.2024, list vlastníctva č. XXX, výpočet trov konania, osvedčenie o registrácii platiteľa DPH.

8. Miestna príslušnosť súdu je daná v zmysle , a (ďalej len „“), podľa ktorého je namiesto všeobecného súdu žalovaného na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Žalovaný je výlučným vlastníkom nasledovnej nehnuteľnosti:

- nehnuteľnosť registra „C“ KN parc.c.29/7, 29/13, 29/14, 30/2, 30/3, 350/5, 350/6, 350/7 a stavby - predajňa stavebnín Stavivo s.r.o. súp.č.8 na parc. č. 30/3, sklad stavebného materiálu súp. č. 8 na parc. č. 29/14 a prístrešok stavebného materiálu súp. č. 8 na parc. č. 29/13 a parc. č. 29/7, všetky zapísané na liste vlastníctva XXX, kat. územie D. E., obec D., F. D., v katastri vedenom kat. oddelením Okresného úradu Nitra.

9. Právna teória v súvislosti s prevodom nehnuteľného majetku uvádza nasledovné: „Najvýraznejšie sa to prejavuje v prípade majetku dlžníka, ktorý podlieha osobitnej verejnej evidencii (nehnuteľnosti, obchodné podiely a pod.). Nehnuteľná vec je relatívne trvalou majetkovou hodnotou, ktorú nemôže dlžník ukryť, zatajiť a vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností ani previesť bez toho, aby bolo možné tento prevod a osobu nadobúdateľa ihneď, prípadne spätne identifikovať zo strany veriteľa, resp. exekútora. V prípade jej predaja už inkasovaná kúpna cena žiaden z uvedených atribútov nespĺňa, navyše ak bola zaplatená v hotovosti. Z hľadiska reálneho priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky veriteľa, ku ktorému inštitút odporovateľnosti teleologicky smeruje, nemožno kvalitu vlastníctva nehnuteľného majetku dlžníkom a inkasovanie kúpnej ceny v minulosti, (pred nie viac ako tromi rokmi) ani len zaradiť do porovnateľných kategórií.“

10. Otázka (reálnosti) ohrozenia exekúcie je pritom v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. otázkou objektívnou.

11. Platí preto, že v zmysle platnej právnej úpravy nie je nevyhnutné v rámci konania o vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázať, že konanie dotknutého, ktorým dochádza k zbavovaniu sa majetku, resp. konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, je úmyselným konaním dotknutého s cieľom zbaviť sa majetku na úkor navrhovateľa.

12. Na osvedčenie (reálnosti) obavy zo zmarenia exekúcie preto vo všeobecnosti postačuje, ak navrhovateľ danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí poukázaním na akékoľvek skutočnosti svedčiace o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný účinne vymôcť svoj (súdom priznaný) peňažný nárok. Toto osvedčenie sa zakladá na existencii určitej miery pravdepodobnosti, že dlžník môže svojím konaním (alebo nečinnosťou) spôsobiť, že nárok smerujúci voči nemu nebude veriteľ vedieť vymôcť celý alebo čo i len čiastočne.

13. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení.

14. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa 328 ods. 2 prvá veta , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

21. Podľa , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

24. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

25. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

27. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

28. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

29. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

30. Podaním žalobcovho návrhu bola splnená prvá podmienka na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v návrhu preukázal aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na zabezpečenie, keď predmetom záložného práva majú byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a peňažné pohľadávky žalovaného.

31. Vychádzajúc z uvedeného sa súd v ďalšom rade zaoberal tým, či je medzi žalobcom a žalovaným osvedčená existencia právneho vzťahu, z ktorého by žalobcovi vyplývala peňažná pohľadávka, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná a ktorej ochrany sa domáha návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

32. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, mal súd za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov sa javí ako pravdepodobné, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 146.022,78 EUR s príslušenstvom. Či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia však možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.

33. Keďže ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, aj pre nariadenie tohto inštitútu je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie nevykonáva, ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

34. Keďže zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť v civilnom spore len na návrh ( v spojení s 324 ods. 1 ), je aj konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ovládané dispozičným princípom, znamenajúcim, že súd pri posudzovaní dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže vychádzať len z tých dôvodov, z ktorých sa jeho nariadenia v návrhu domáha navrhovateľ.

35. Pretože súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich. Procesnú zodpovednosť

za to, či tvrdené skutočnosti sú aspoň osvedčené, t. j. či sa javia aspoň pravdepodobnými, nesie navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie žalobca môže preto úspešne navrhovať a súd ho môže nariadiť jedine z dôvodu aspoň osvedčenej existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

36. Žalobca mal obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený z dôvodu, že jediný konateľ a spoločník žalovaného zomrel a vzhľadom na budúce dedičské konanie a pravdepodobné externé riadenie žalovaného existuje obava, že dôjde k rozobratiu majetku žalovaného dedičmi, prípadne neodborným nakladaním správcu majetku môže byť žalovanému spôsobená neodvrátiteľná škoda. Aj v prípade, že by došlo počas dedičského konania k povereniu výkonu správy časti dedičstva - obchodného podielu poručiteľa, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, a ani so žalobcom doložených listín nemal súd za osvedčené konanie žalovaného, alebo inej osoby, ktoré by nasvedčovalo tomu, že žalovaný, resp. správca dedičstva príp. dedičia jediného spoločníka, uskutočňujú kroky smerom k scudzeniu majetku vo vlastníctve žalovaného, prípadne realizujú úkony, z ktorých by bolo možné takúto vôľu alebo úmysel predpokladať. Žalobca nepreukázal ani iné konanie žalovaného, alebo iných osôb, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že môže dôjsť k reálnemu zmenšeniu majetku žalovaného. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je jednou z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

37. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo.

38. V podanom návrhu žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, k hnuteľným veciam a k pohľadávkam, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Žalobca v návrhu označil svoju pohľadávku ako pohľadávku v celkovej výške 146.022,78 eur vrátane príslušenstva. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo k piatim vozidlám, na všetok majetok žalovaného, vrátane strojov a tovaru, na nehnuteľnosti, na peňažné pohľadávky, pričom neuviedol ani približnú hodnotu jednotlivých vecí. Z účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2022 mal súd preukázané, že hodnota majetku žalovaného bola k 31.12.2022 vo výške 998 646, - eur. V uvedenej účtovnej závierke neboli zahrnuté pozemky a stavby. Keďže žalobca sa v návrhu nezaoberal hodnotou jednotlivých vecí, ku ktorým žiadal zriadiť záložné právo, súd nemal osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca síce navrhol, že súd môže zriadiť záložné právo len k niektorým veciam, avšak nebolo úlohou súdu, aby zisťoval približnú hodnotu jednotlivých zložiek majetku žalovaného a na základe toho vydal zabezpečovacie opatrenie.

39. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.3.2018, v ktorom sa rieši otázka, či súd pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúma aj proporcionalitu, teda primeranosť návrhu na zabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k hodnote vecí. Najvyšší súd dospel k záveru, že argumentácia odvolacieho súdu, podľa ktorej "predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je skutočnosť, že výška zabezpečovanej pohľadávky je primeraná hodnote veci, na ktorej sa zriaďuje záložné právo", je právne udržateľná a dovolanie generálneho prokurátora bolo preto odmietnuté.

40. V danom prípade, súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca pre účely konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, avšak nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by súd vyhodnotil, že je potrebné neodkladne upraviť pomery v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca neuviedol konkrétne kroky, ktoré žalovaný urobil v úmysle zmariť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Len na základe toho, že dochádza k dedeniu nie je správne bez relevantných dôkazov a reálnej, bezprostrednej obavy vysloviť premisu, že dedičia jediného spoločníka a konateľa žalovaného by nakladali s jeho dedičstvom tak, aby zmarili vymoženie pohľadávky žalobcu.

41. Žalobca nepreukázal ani hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý možno aplikovať len za splnenia prísnych zákonných podmienok, vážiac nielen práva a oprávnené záujmy navrhovateľa tohto opatrenia, ale aj druhej strany. Nakoľko súd nemal preukázané, že hodnota navrhovaného zabezpečovaného majetku je adekvátna k pohľadávke žalobcu, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

42. Žalobca okrem nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého účelom by bolo zabrániť žalovanému, aby výkon prípadných záložných práv zriadených zabezpečovacím nariadením nebol faktickým konaním žalovaného zmarený.

43. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby osvedčil, že žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, čím zabránil súdu v posúdení otázky proporcionality zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Žalobca v predmetnej veci iba skonštatoval, že sú osvedčené základné skutočnosti potrebné na to, aby sa pomery účastníkov upravili zabezpečovacími a/ alebo neodkladnými opatreniami, resp. jedným alebo viacerými z nich. Žalobca však ani len netvrdil, z akých dôvodov navrhované neodkladné opatrenie spĺňa princíp proporcionality, a rovnako tak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver bolo možné vyvodiť.

44. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že ani v tomto prípade žalobca neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie a zároveň podaný návrh nebolo možné posúdiť z hľadiska princípu proporcionality, teda súd nemal za preukázané, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by nedošlo k neprimeranému obmedzeniu povinnej osoby a nad nevyhnutný rozsah.

45. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Vzhľadom k tomu, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietol, úspech v konaní prináleží žalovanému. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného, čím žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd prvej inštancie. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).